wiezik
Michal Wiezik, europoslanec /SPOLU, EPP/. PHOTO: European Union 2021.

Michal Wiezik: Memorandum o národných parkoch vzbudzuje obavy o ochranu prírody a reformu národných parkov

„Memorandum o národných parkoch vzbudzuje obavy o ochranu prírody a reformu národných parkov. Musím povedať, že oprávnene,“ hovorí europoslanec Michal Wiezik /SPOLU, EPP/.

❗Minister Budaj vymenil procesne jednoduchý, no zásadný krok presunu kompetencií na štátnych pozemkoch za podstatne komplikovanejší presun kompetencií na etapy. Navyše podmienený zonáciou národných parkov.

❗Uzatvoriť zonácie všetkých národných parkov do konca roku 2022 je praktický nezmysel a „mission impossible“. Len v TANAPe to trvá už 20 rokov. Je jasné, prečo tento krok vyžaduje práve Boris Kollár, ktorého motivácia je celú reformu potopiť.

❗Presun 5. a 4. stupňa pod MŽP sa môže zdať ako dobrý krok. No nie, ak 3. stupeň, v ktorom je zákonom nadradená ochrana prírody, zostane lesníkom. Tento krok blokuje snahy o rozšírenie jadrových zón parkov. Tie sa môžu rozšíriť len „do“ 3. stupňa. Minister Vlčan je teda spokojný.

O ochrancoch prírody hovorí ako o melónoch, zvonku zelených, zvnútra červených. Tvrdí, že najlepšie viaže vodu aktívne obhospodarovaná monokultúra. Bol dôsledne indoktrinovaný tou najhrubšou lesohospodárskou demagógiou. Problémom je, že minister Budaj musí takejto demagógii ustupovať.

Rezort životného prostredia si zobral príliš veľké sústo. Populistickí štváči zase slávia úspech.
Zostáva dúfať, že NR SR odmietne memorandum vo forme pozmeňovacieho návrhu, a prijme pôvodný poslanecký návrh na presun kompetencií. Keby som sa posledných 15 rokov nevenoval problematike ochrany prírody – a čakal by som od ľudí len to najlepšie – možno by som mal sklony aspoň v kútiku duše tomu veriť.

Žiaľ, pre mňa je to momentálne „mission impossible“. ❗


Rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva podpísali memorandum o spolupráci pri reforme národných parkov

Ministerstvo životného prostredia (MŽP SR) a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) podpísali počas týždňa memorandum o spolupráci pri reforme národných parkov.  Memorandum podľa šéfa envirorezortu Jána Budaja /OĽaNO/ presne určuje termíny jednotlivých krokov reformy. Medzi kľúčové termíny patrí napríklad 31. marec 2022, keď budú zriadené správy národných parkov ako samostatné organizácie ochrany prírody. Tie budú spravovať hnuteľný a nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu na území národných parkov. Na ďalší deň, 1. apríla sa delimituje správa dotknutého majetku. To znamená, že napríklad Štátne lesy Tatranského národného parku (TANAP) sa spoja so správou TANAP. Časť lesov TANAP prejde pod správu národného parku Pieniny. K uvedenému dátumu sa má uskutočniť prevod iba tých území, ktoré sa nachádzajú v 4. a 5. stupni ochrany. Následne sa majú začať rokovania o zonáciách národných parkov. Celý proces zonácií národných parkov by sa mal uzavrieť do konca roku 2022.

Viac..  Katarína Roth Neveďalová: Nepodporila som návrh na zníženie emisií z odvetvia budov

Šéf envirorezortu podotkol, že návrh reformy národných parkov z dielne skupiny koaličných poslancov bude potrebné ešte zmeniť pozmeňovacím návrhom. Ten dnes Budaj plánuje predstaviť ostatným na koaličnej rade.

„Robíme tak preto, že tak velí zdravý rozum. Ako príklad uvediem TANAP. O ôsmej hodine ide po nejakom chodníku lesník Štátnych lesov TANAP-u a sleduje nejaké procesy a robí si k tomu nejaké poznámky a výkazy. O hodinu neskôr ide po chodníku iný lesník zo Štátnej ochrany prírody a robí prakticky to isté. To nie je efektívne. Preto je len prirodzené, že sme sa dohodli, že tieto dve podriadené organizácie zlúčime a ušetrené prostriedky skôr venujeme do ochrany prírody,“ povedal Vlčan.

Plán zonácie národných parkov predloží MŽP SR na rokovanie spolu s MPRV SR do 30. júna budúceho roka aj s vyčíslením sociálno-ekonomických dopadov. Podľa Vlčana je však potrebné dobre zvážiť veľkosť územia národných parkov. v súčasnosti totiž národné parky tvoria 7,5 percenta územia krajiny, kým v susednom Rakúsku napríklad 3,5 percenta. Slovensko chce do ruku 2025 v národných parkoch 50 percent bezzásahového územia, v ktorých nebude možná ťažba dreva, lov či výstavba. Do roku 2030 by bezzásahových malo byť dokonca 75 percent územia v národných parkoch. Podľa šéfa agrorezortu však musí pri takýchto ambíciách štát počítať s tým, že prípadné kompenzácie, ktoré bude poskytovať súkromným vlastníkom za obmedzenie v plnom využívaní svojich pozemkov, budú vysoké. Štát podľa neho preto musí zvážiť, či je ochotný vynakladať toľko prostriedkov na ochranu prírody a či nebude lepšie zmenšiť územie národných parkov.

Budaj dodal, že memorandum by malo poskytnúť aj odpovede na otázky, ktoré má v súvislosti s reformou národných parkov predseda Národnej rady SR (NR SR) Boris Kollár (Sme rodina). Budaj je pripravený koaličnému partnerovi zároveň zodpovedať všetky otázky o reforme aj pozmeňujúcom návrhu na koaličnej rade. Ako sa napokon hnutie Sme rodina pri hlasovaní o reforme zachová, ukáže podľa šéfa envirorezortu budúcnosť.

(redakcia/SITA).

O red

Odporúčame pozrieť

Michal Wiezik: Máme nový, veľký nástroj na znižovanie emisií z priemyslu. Týka sa aj poľnohospodárov

Na bezplatný odber spravodajstva z EÚ do vášho emailu sa môžete prihlásiť tu: PRIHLÁSENIE. Zníženie …

Consent choices