EuropskeNoviny.sk
Prijaté sankcie voči Rusku sa Slovenska podľa analytikov priamo podstatne nedotknú
Zo znenia prijatých sankcií voči Rusku je cítiť dôvod, pre ktorý k nim EÚ pristupuje. Jedným zo spoločných znakov je podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka obmedzenie prístupu na finančné trhy pre ruské banky, niektoré inštitúcie či jednotlivcov, aby sa zamedzilo financovaniu vojenských zámerov. Druhým z nich je obmedzenie vývozu technológií, ktoré majú vplyv aj na príjem štátu, avšak niektoré môžu byť použité za určitých okolností aj na militárne účely. „V znení, ako sú prijaté, zatiaľ výrazne Slovensko neovplyvnia, môže však prísť k ruskej proti-reakcii či ďalšiemu kolu sankcií, preto ešte nič nepovažujeme za uzavreté. Najdôležitejšou oblasťou, ktorú musíme monitorovať, je bezpochyby energetika,“ povedal pre agentúru SITA Horňák.
„Veľa sa teraz hovorí, že sankcie voči Rusku môžu dopadnúť negatívne aj na Západ a že by bolo dobré nájsť také, ktoré budú mať dopad len na Rusko. Tak to je teda naozaj ťažké. Je to, ako keby sme chceli trestať ľudí, ktorí porušujú zákony tak, aby trest postihol len ich. Teda s nulovými nákladmi na väznice, na políciu, súdy… Jednoducho, vymáhanie spravodlivosti a poriadku niečo stojí. Nemáme na výber medzi poriadkom zadarmo a poriadkom za niečo. Máme na výber medzi poriadkom za niečo a neporiadkom za ešte viac – hoci na prvý pohľad zadarmo,“ uverejnil europoslanec Eugen Jurzyca na sociálnej sieti.
Sila sankcií je podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa mimoriadne subjektívna kategória, no objektívne možno povedať, že je ťažko nastaviť také sankcie, ktoré by mali silný negatívny dopad na ruskú ekonomiku a odradili by Rusko od agresie bez toho, aby zároveň vážne netrpela európska ekonomika. „Hľadala sa teda akoby zlatá stredná cesta, určitý kompromis. S tým potom môže byť značná nespokojnosť,“ myslí si Pánis. Predstavené sankcie budú zo strednodobého hľadiska podľa neho vážnejšie obmedzovať rastový potenciál ruskej ekonomiky, keď sa dotknú dovozov kľúčových súčiastok pre rafinérie, kľúčových technológií vrátane polovodičov a takisto činnosti bankového sektora. „Z okamžitého hľadiska to však ruská ekonomika nepocíti,“ myslí si Pánis.
Sankcie sa však podľa Pánisa nedotkli pre ruskú ekonomiku životne dôležitého exportu energií, ktorá tvorí rozhodujúcu časť príjmov štátneho rozpočtu. Európa v tejto chvíli totiž nedokáže plnohodnotne nahradiť komoditný import z Ruska na čele s ropou a plynom. Ako ďalej pre agentúru SITA povedal analytik Tatra banky Boris Fojtík, sankcie sa dajú hodnotiť minimálne ako mäkšie v porovnaní s USA. „Z ekonomického pohľadu nie sú sankcie výrazné. Aj znemožnenie využívania systému SWIFT by predstavovalo viac-menej nepohodlnú komplikáciu ekonomického života, no nie neprekonateľnú prekážku. Bez vypojenia Ruska zo západného ekonomického systému v zmysle zákazu transakcií s ruskými firmami budú mať sankcie skôr limitovaný efekt,“ konštatuje Fojtík.
Z pohľadu Európy je potrebné podľa Fojtíka čo najrýchlejšie rázne a premyslené potlačenie, resp. odstránenie energetickej závislosti od tejto krajiny. „V tom prípade by sme však boli prví koho by to výrazne zasiahlo,“ poznamenal Fojtík. Na makroekonomickej úrovni však neočakáva zásadný dopad uvalených sankcií, môžu však zasiahnuť niektoré individuálne firmy.
(redakcia/SITA).
