Podpora Ukrajiny v EP. PHOTO: FB Sonia Mellak

Vojna na Ukrajine a zaistenie európskej bezpečnosti v budúcnosti: Poslanci predostreli svoju víziu

Europoslanci v nadväznosti na ruskú inváziu na Ukrajinu požadujú zintenzívnenie obranného úsilia v rámci EÚ a ďalšie kroky smerujúce k zníženiu energetickej závislosti Európy od Kremľa.

Poslanci sa v stredu v rámci rozpravy s estónskou premiérka Kajou Kallas a šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom zaoberali úlohou EÚ v meniacom sa svete a európskou bezpečnostnou situáciou po ruskej agresii voči Ukrajine.

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola sa v úvode rozpravy zamerala na to, ako by mala EÚ ďalej reagovať na ruskú inváziu a na snahu Kremľa o destabilizáciu európskeho bezpečnostného poriadku: „Musíme prehodnotiť úlohu Európy v tomto novom svete. Potrebujeme posilniť naše investície do obrany a inovatívnych technológií. Nastal čas, keď musíme prijať rozhodné kroky na zaistenie bezpečnosti pre všetkých Európanov. Čas na vybudovanie skutočnej bezpečnostnej a obrannej únie a zníženie našej závislosti na Kremli. To, čo sme zatiaľ videli v súvislosti s európskou koordináciou, solidaritou a jednotou je bezprecedentné – a musí to byť pre nás vzorom do budúcnosti.“

Predsedníčka estónskej vlády Kaja Kallas poslancom pripomenula, že aj ona samotná je dieťaťom matky, ktorá bola na príkaz Stalina deportovaná na Sibír. Estónska premiérka ocenila kroky EÚ zamerané na pomoc Ukrajine a solidaritu európskych občanov s ľuďmi utekajúcimi pred vojnou. Zároveň však poznamenala: „Sme v tom na dlho. Budeme sa musieť obrniť strategickou trpezlivosťou, pretože mier nenastane zajtra.“

Premiérka Kallas vyzvala na „politiku inteligentného zadržiavania“. Zdôraznila, že EÚ musí „viac a rýchlejšie tlačiť na zníženie našej energetickej závislosti na ruskom plyne a rope“ a posilniť európsku obranu, ktorá by mala fungovať „ruka v ruke s NATO“. V súvislosti s budúcnosťou Ukrajiny vyhlásila: „Poskytnúť Ukrajine perspektívu členstva nie je len v našom záujme, je to aj naša morálna povinnosť. Ukrajina nebojuje za Ukrajinu, bojuje za Európu. Kedy, keď nie teraz?

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell vyhlásil, že prebiehajúca vojna „zanechá stopu v histórii“, a zdôraznil, že EÚ a jej občania teraz musia vyvinúť kolektívne úsilie o zníženie energetickej závislosti na Rusku. Jeho súčasťou by podľa šéfa diplomacie EÚ mala byť komunikácia smerom k občanom o tom, „že náš spôsob života niečo stojí.“ Európa musí byť pripravená zaplatiť túto cenu v reakcii na ruské kroky, uviedol Josep Borrell a dodal, že následky prebiehajúcej vojny budú dlhodobé a ovplyvnia európske politiky na budúce roky a desaťročia.

Videozáznam vyhlásení prvých troch rečníkov je k dispozícii tu.

Posilnenie európske obrany, nové azylové pravidlá, odstrihnutie sa od ruského plynu

V rozprave následne pokračovali najprv zástupcovia jednotlivých poslaneckých klubov v EP: plénu sa prihovorili Arnaud Danjean (EPP, FR), Iratxe García Pérez (S&D, ES), Nathalie Loiseau (RE, FR), Ska Keller (Zelení/EFA, DE), Jaak Madison (ID, EE), Anna Fotyga (ECR, PL) a Martin Schirdewan (Ľavica, DE). Videozáznam ich vystúpení je k dispozícii tu.

Mnohí poslanci sa vo svojich prejavoch zamerali na minulé neúspešné snahy o zlepšenie obranných spôsobilostí EÚ. Zákonodarcovia privítali nový Strategický kompas zameraný na posilnenie bezpečnosti v EÚ, vyzvali na spoločné úsilie o dosiahnutie pokroku v Európskej obrannej únii a vyzvali všetky členské štáty, aby pretavili svoje sľuby do reality. Zdôraznili tiež, že EÚ musí znížiť využívanie ruského plynu a ropy, investovať viac do zelených technológií a uskladňovania energií a predstaviť riadny migračný systém, ktorého súčasťou by bola deľba zodpovednosti za prichádzajúcich utečencov.

Investície do bezpečnosti však podľa niektorých poslancov neznamenajú iba vynakladanie prostriedkov na armádu, ale aj podporu kritickej infraštruktúry, kybernetickej odolnosti a zelenej transformácie. Ďalší zákonodarcovia vyzvali na efektívnejšie sankcie voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a jeho oligarchom, posilnenie daňovej transparentnosti a potrebu spomalenia pretekov v zbrojení.

Reakcie slovenských poslancov

Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Ruská agresia len potvrdila potrebu rozvoja spolupráce a posilňovania postavenia Európskej únie ako globálneho aktéra v oblasti zahraničnej politiky. Je správne, že členské štáty dokázali v reakcii na toto barbarstvo postupovať jednotne. Rovnako aj európska diplomacia musí byť do budúcnosti lídrom pri akomkoľvek dialógu týkajúcom sa európskych bezpečnostných otázok.“

Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Podporujem zámer, aby sa Európa čo najskôr stala nezávislou na ruskom plyne a rope. Európska komisia už začala plánovať, ako sa tento rok zbaviť závislosti až na dvoch tretinách ruského plynu, ktorý v EÚ spotrebúvame. Musíme však ísť ďalej a ešte rýchlejšie odstaviť Putina od peňazí, ktoré platíme za ruský plyn. Budeme na to potrebovať užšiu spoluprácu členských štátov – takzvanú energetickú a plynovú úniu, aby sa podarilo aj krajinám, ako je práve Slovensko, získať plyn za rozumné ceny z tranzitu z iných členských krajín. Pôjde o obrovskú investíciu, ktorá sa nám však vráti v podobe našej vlastnej energetickej bezpečnosti. Ak tak neurobíme, naše skutočné, teda aj bezpečnostné náklady za plyn z Ruska, budú oveľa vyššie než dnes. Plyn je totiž ďalšou geopolitickou zbraňou Kremľa.“

Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Ruská agresia predstavuje nielen brutálny útok proti suverenite Ukrajiny a porušenie medzinárodného práva, ale aj útok proti bezpečnosti a demokracii v Európe. Prebrala nás z pohodlnosti, ktorou sme trpeli posledné roky v snahe veriť, že s putinovským Ruskom sa dá normálne vychádzať. Anexia Krymu v roku 2014 nás vyrušila, no žiaľ, bola to až vojna v našej bezprostrednej blízkosti, ktorá nám nastavila zrkadlo a ukázala, že EÚ musí byť schopná konať a brániť naše hodnoty a princípy. Potrebuje sa stať reálnym geopolitických hráčom. Táto kritická situácia si vyžaduje pevné a rýchle kroky, značné investície, a v neposlednom rade musí byť hybnou silou pre budúce reformy s cieľom dosiahnuť strategickú samostatnosť, a to nielen v oblasti energetických zdrojov, ale aj v oblasti priemyslu, poľnohospodárstva či obrany, s cieľom stať sa silným partnerom NATO.“

Viac..  M. Beňová: Očakávané uvoľňovanie menovej politiky má priniesť aj zlacňovanie hypoték

Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Ak sa chce Európska únia stať ozajstným globálnym hráčom vo svete, ktorého budú všetci brať vážne, potrebuje vystupovať jednotne a svoje postoje musí dokázať podporiť vybudovanými ekonomickými a vojenskými kapacitami. Musíme už naozaj posilňovať strategickú autonómiu vo všetkých kriticky dôležitých oblastiach, od základných nerastných surovín, cez energetickú bezpečnosť a vývoj nových technológií až po vybudovanie skutočných vojenských kapacít. Ale základom všetkého je vedieť sa dohodnúť na svojich prioritách a prostriedkoch ich presadzovania. Európskej únii akosi „prischla“ nálepka humanitárnej veľmoci, čo je síce aj teraz veľmi užitočné pri pomoci utečencom z vojnou ničenej Ukrajiny, ale nestačí to na to, aby ju iní konkurenti brali za ozajstnú veľmoc.“

Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Prvoradou úlohou EÚ musí byť zabezpečenie európskeho mieru. Ostatných vyše šesťdesiat rokov sa jej to veľmi úspešne darilo, členské krajiny EÚ zažívali bezprecedentné obdobie mieru a stability. Putinove Rusko však túto stabilitu narušilo a dnes nás priamo ohrozuje. Podobne ako pri mnohých iných oblastiach, vrátane boja s klimatickou krízou, sa ukazuje, že odpoveďou je „viac Európy“. Európa potrebuje posilniť svoje kolektívne bezpečnostné a obranné kapacity, vrátane obrany proti hybridnej vojne, ktorá bola dlhodobo podceňovaná. Súčasťou balíka opatrení musí byť definitívny koniec ruského plynu a iných fosílnych palív v Európe. V týchto dňoch si už dúfam všetci uvedomili, že investície do obnoviteľných zdrojoch nie sú dobré len pre záchranu klímy, ale aj pre našu bezpečnosť a mier.“

Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Už dávno nebolo vo svete zlo tak dobre rozoznateľné od dobra. Už nám „len“ stačí postaviť sa proti zlu a pomáhať dobru. Znížme dlhodobú energetickú závislosť EÚ na imperialistickom Rusku a Ukrajincom pomôžme nielen prečkať agresiu, ale buďme pripravení pomôcť aj s následnou obnovou Ukrajiny.“

Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Po dvadsiatich rokoch čelíme vojne priamo v Európe a sme svedkami najväčšej utečeneckej krízy od konca 2. svetovej vojny na našom kontinente. Táto tragédia ukazuje dôsledky, ako sme zlyhali, keď sme nekonali podľa hodnôt, na ktorých je Európa vybudovaná, akí sme boli naivní, keď sme falošne verili, že spoluprácou zmeníme autoritárske a totalitné režimy za našimi dverami. Musíme zostať jednotní – čo ukazujeme v reakcii na kremeľskú agresiu – lebo len spoločne a s principiálnymi postojmi voči nedemokratickým aktérom globálneho diania dokážeme čeliť všetkým hrozbám, ale aj zastaviť tragédiu, ktorá sa nám odohráva pred očami na Ukrajine. Súčasná súdržnosť a solidarita nám dáva nádej na nevyhnutný návrat k základným hodnotám, na ktorých bola postavená slobodná, demokratická, prosperujúca a mierová Európa. To, ako zareagujeme nielen na Putinovu agresiu, sa stane definíciou sveta, v ktorom budeme žiť v budúcnosti.“

Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Ruská invázia na Ukrajinu prinútila EÚ a jej členské štáty prehodnotiť svoju bezpečnostnú a obrannú politiku. Jej posilnenie si vyžiada obrovské investície. Avšak je to nevyhnutné. Rusko s Putinom na čele sa stalo bezprostrednou bezpečnostnou hrozbou a my sa k tomu musíme postaviť.“

Michal Šimečka (RE, SK) uviedol: „Európska únia sa z vývoja na Ukrajine musí poučiť. Ak nechceme zostať opusteným a postupne okliešťovaným ostrovom demokracie vo svete, potrebujeme sa oveľa intenzívnejšie sústrediť na dianie okolo nás – a najmä musíme byť schopní doň zasiahnuť jednotne a včas. Aby to bolo možné, potrebujeme zriadiť jednotky rýchleho nasadenia pod vlajkou EÚ a začať v zahraničnej politike rozhodovať kvalifikovanou väčšinou namiesto nekonečného hľadania konsenzu. O týchto reformách hovoríme roky, teraz je čas konať.“

Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Európska únia potrebuje teraz, aj do budúcna, zabezpečiť svoju východnú hranicu a mať plán čo robiť v prípade, že sa agresor vyhráža použitím jadrových zbraní. Nesmieme zabúdať ani na hrozby hybridnej a kybernetickej vojny a sami vyhlásiť vojnu dezinformáciám a ruskej propagande na našom území. Podporujem snahy o energetickú nezávislosť od dodávok ruského plynu a ropy a tiež výraznú pomoc Ukrajine v otázke utečencov, aj vstupu do Európskej únie.“

Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Bezpečnostná situácia v Európe sa zmenila. Ukrajina žiaľ nie je členom NATO, či EÚ, naša priama pomoc je preto obmedzená. Musíme spraviť maximum aby sme mierovou cestou, cez efektívne sankcie prinútili Putinov režim na ukončenie nezmyselnej agresie. Ukrajinci svojim hrdinstvom denne ukazujú, že sú Európanmi a sú ochotní bojovať za hodnoty, na ktorých EÚ stojí. Jasná perspektíva na vstup Ukrajiny do Európskej Únie je dôležitým posolstvom, ktoré v tejto situácii vieme a musíme našim susedom poskytnúť.“

O mam

Odporúčame pozrieť

I. Štefanec: Minister Takáč má farmárov počúvať, nie na nich podávať trestné oznámenia

Farmárske združenia pokračujú vo svojich protestoch pred ministerstvom pôdohospodárstva aj dnes. Minister pôdohospodárstva a rozvoja …

Consent choices