EuropskeNoviny.sk
Európska komisia sa v jarnom balíku európskeho semestra 2022 po dvoch rokoch od prvých následkov pandémie COVID-19 a v čase prebiehajúcej ruskej invázie na Ukrajine obracia na členské štáty s podporou a usmerneniami.
V hospodárskej prognóze z jari 2022 sa predpokladá, že hospodárstvo EÚ bude v rokoch 2022 a 2023 naďalej rásť. Hoci hospodárstvo EÚ naďalej vykazuje odolnosť, ruská útočná vojna proti Ukrajine vytvorila novú situáciu, v ktorej sa ďalej vyhrocujú existujúce prekážky brániace rastu, pri ktorých sa očakával postupný ústup do úzadia. Zároveň prináša ďalšie výzvy pre hospodárstva EÚ súvisiace s bezpečnosťou dodávok energie a závislosťou od dodávok fosílnych palív z Ruska.
Prepojenie európskeho semestra, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a plánu REPowerEU
Dôvody na zníženie našej závislosti od fosílnych palív z Ruska sú čoraz zrejmejšie. Podstatou plánu REPowerEU je čo najskôr znížiť našu závislosť od ruských fosílnych palív tak, že sa urýchli prechod na čistú energiu a spoločnými silami dosiahne odolnejší energetický systém a skutočná energetická únia.
Na zabezpečenie účinnej koordinácie politík a riešenie súčasných výziev sú spoľahlivým rámcom európsky semester a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je ústredným prvkom nástroja NextGenerationEU. Hnacou silou reformných a investičných programov členských štátov bude v nadchádzajúcich rokoch aj naďalej Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Ide o hlavný nástroj na urýchlenie súbežnej zelenej a digitálnej transformácie a posilnenie odolnosti členských štátov, ktorým napomáhajú aj vnútroštátne a cezhraničné opatrenia podľa plánu REPowerEU.
Odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v kontexte európskeho semestra vedú členské štáty k tomu, aby adekvátne reagovali na staré aj nové výzvy a dosiahli hlavné spoločné ciele politík. Tento rok sú v nich zahrnuté odporúčania na zníženie závislosti od fosílnych palív prostredníctvom reforiem a investícií v súlade s prioritami REPowerEU a Európskou zelenou dohodou.
Usmernenie v oblasti fiškálnej politiky
Aktivácia všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu v marci 2020 umožnila členským štátom rýchlo reagovať a prijať núdzové opatrenia, ktoré mali minimalizovať hospodársky a sociálny vplyv pandémie. Koordinované politické opatrenia zmiernili hospodárske následky pandémie a pripravili pôdu pre intenzívnu obnovu v roku 2021.
K expanzívnym zámerom fiškálnej politiky v roku 2022 pre EÚ ako celok prispejú politiky na zmiernenie vplyvu vyšších cien energie a podporu ľudí na úteku pred ruskou vojenskou agresiou voči Ukrajine.
Fiškálnu politiku na rok 2023 bude treba starostlivo navrhnúť s ohľadom na osobitný charakter makroekonomického otrasu spôsobeného inváziou Ruska na Ukrajinu, ako aj na jej dlhodobé dôsledky pre EÚ a jej potrebu energetickej bezpečnosti. Fiškálna politika by mala pomôcť pri navyšovaní verejných investícií do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti. Kľúčom k dosiahnutiu vyšších úrovní investícií je úplné a včasné vykonávanie plánov obnovy a odolnosti. Fiškálna politika by mala byť v roku 2023 obozretná, čo by sa malo dosiahnuť kontrolou rastu primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov, a zároveň by mala umožňovať pôsobenie automatických stabilizátorov. Navyše by mala poskytovať cielené dočasné opatrenia na zmiernenie vplyvu energetickej krízy a humanitárnu pomoc osobám utekajúcim z Ukrajiny v dôsledku invázie Ruska. Fiškálne plány členských štátov na budúci rok by navyše mali vychádzať z obozretných strednodobých postupov úprav, ktoré budú reagovať na výzvy v oblasti fiškálnej udržateľnosti spojené s vysokými úrovňami dlhu k HDP a ich ďalším zvýšením počas pandémie. Fiškálna politika by napokon mala byť pripravená prispôsobiť súčasné výdavky aktuálnemu vývoju situácie.
Komisia sa domnieva, že podmienky na zachovanie všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu v roku 2023 a na jej deaktiváciu od roku 2024 sú splnené. Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny na Ukrajine, bezprecedentné zvyšovanie cien energie a ďalšie narušenia dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie platnosti všeobecnej únikovej doložky aj na rok 2023. Aktiváciou všeobecnej únikovej doložky aj v roku 2023 sa poskytne štátom priestor, aby ich fiškálna politika dokázala v prípade potreby rýchlo reagovať, pričom sa zabezpečí hladký prechod zo všeobecnej podpory hospodárstva počas pandémie na cielené dočasné opatrenia a fiškálnu obozretnosť potrebnú na zabezpečenie strednodobej udržateľnosti.
Komisia poskytne usmernenia o možných zmenách rámca správy hospodárskych záležitostí po letnej prestávke a dostatočne včas na rok 2023.
Správa podľa článku 126 ods. 3 o dodržiavaní kritérií týkajúcich sa deficitu a dlhu stanovených v zmluve
Komisia prijala správu podľa článku 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) o 18 členských štátoch (Belgicko, Bulharsko, Česko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Estónsko, Rakúsko, Poľsko, Slovinsko, Slovensko a Fínsko). Účelom tejto správy je posúdiť, či členské štáty dodržiavajú kritériá týkajúce sa deficitu a dlhu stanovené v zmluve. V správe sa posudzuje súlad s kritériom deficitu u všetkých týchto členských štátov okrem Fínska. V prípade Litvy, Estónska a Poľska bola správa vypracovaná z dôvodu plánovaného deficitu v roku 2022, ktorý prekročí referenčnú hodnotu 3 % HDP stanovenú v zmluve, pričom v ostatných členských štátoch deficit verejných financií prekročil v roku 2021 úroveň 3 % HDP.
Pandémia má aj naďalej mimoriadny makroekonomický a fiškálny vplyv, ktorý spolu so súčasnou geopolitickou situáciou spôsobuje výnimočnú neistotu, a to aj pri určovaní podrobného smerovania fiškálnej politiky. Komisia preto nenavrhuje začať nové postupy pri nadmernom deficite.
Komisia prehodnotí rozpočtovú situáciu členských štátov na jeseň 2022. Na jar 2023 Komisia posúdi relevantnosť návrhu na začatie postupov pri nadmernom deficite na základe výsledných údajov za rok 2022, najmä s prihliadnutím na súlad s fiškálnymi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny.
Riešenie makroekonomických nerovnováh
V správe o mechanizme varovania na rok 2022 posúdila Komisia existenciu makroekonomických nerovnováh v 12 členských štátoch vybraných na hĺbkové preskúmanie.
V Írsku a Chorvátsku už nerovnováhy zaznamenané neboli. V Írsku aj Chorvátsku sa pomer dlhu v priebehu rokov výrazne znížil a naďalej vykazuje silnú dynamiku smerom nadol.
Nerovnováhy naďalej zaznamenávajú v siedmich členských štátoch (Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko a Švédsko). Tri členské štáty (Grécko, Taliansko a Cyprus) naďalej čelia nadmerným nerovnováham.
Slabé miesta v rôznych členských štátoch celkovo ustupujú a klesajú pod predpandemickú úroveň, preto v dvoch prípadoch došlo k revízii klasifikácie nerovnováh. V týchto prípadoch sa zároveň zaznamenal významný pokrok v oblasti politiky.
Stanoviská k návrhom rozpočtových plánov Nemecka a Portugalska
Komisia prijala 19. mája stanoviská k návrhom rozpočtových plánov Nemecka a Portugalska na rok 2022.
Nemecko predložilo aktualizovaný návrh rozpočtového plánu na rok 2022 v apríli potom, ako v decembri 2021 nastúpila do funkcie nová vláda. V apríli predložilo nový návrh rozpočtového plánu na rok 2022 aj Portugalsko. Komisia neposudzovala návrh rozpočtového plánu, ktorý Portugalsko predložilo na jeseň 2021, keďže portugalský parlament zamietol štátny rozpočet na rok 2022.
Predpokladá sa, že zámery fiškálnej politiky Nemecka budú v roku 2022 podporné. Nemecko plánuje pokračovať v podpore obnovy využívaním Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie dodatočných investícií. Nemecko tiež plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov.
Predpokladá sa, že zámery fiškálnej politiky Portugalska v roku 2022 budú podporné. Portugalsko plánuje pokračovať v podpore obnovy využívaním Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie dodatočných investícií. Portugalsko tiež plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Očakáva sa, že Portugalsko v roku 2022 vo všeobecnosti obmedzí rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov.
Správa o sprísnenom dohľade a správy o dohľade po skončení programu
V štrnástej správe o sprísnenom dohľade nad Gréckom sa uvádza, že krajina prijala opatrenia potrebné na splnenie dohodnutých záväzkov, a to napriek náročným okolnostiam spôsobeným hospodárskymi dôsledkami nových vĺn pandémie a ruskou inváziou na Ukrajinu. Na základe tejto správy by Euroskupina mohla prijať rozhodnutie o uvoľnení ďalšieho súboru politicky podmienených dlhových opatrení.
Komisia prijala aj správy o dohľade nad Írskom, Španielskom, Cyprom a Portugalskom po skončení programu. V týchto správach sa dospelo k záveru, že schopnosť každého z dotknutých členských štátov splácať je naďalej dobrá.
Usmernenia pre politiky zamestnanosti
Komisia zároveň navrhuje prijať vo forme rozhodnutia Rady usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov v roku 2022. V týchto usmerneniach sa každý rok stanovujú spoločné priority pre vnútroštátne politiky zamestnanosti a sociálne politiky, aby boli spravodlivejšie a inkluzívnejšie. Členské štáty budú teraz vyzvané, aby ich schválili.
Členské štáty budú musieť pokračovať v reformách a investíciách, ktoré budú mať zásadný význam pre podporu vytvárania kvalitných pracovných miest, rozvoj zručností, plynulú zmenu postavenia na trhu práce, ako aj riešenie pretrvávajúceho nedostatku pracovných síl a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v EÚ. Usmernenia ukazujú, ako pokračovať v modernizácii inštitúcií trhu práce, vzdelávania a odbornej prípravy, systémov sociálnej ochrany a zdravotnej starostlivosti, aby boli spravodlivejšie a inkluzívnejšie.
Tento rok Komisia navrhuje aktualizovať usmernenia pre členské štáty k politikám zamestnanosti so silným zameraním na postpandemickú situáciu, zabezpečenie sociálnej spravodlivosti zelenej a digitálnej transformácie, ako aj na zohľadnenie nedávnych politických iniciatív vrátane reakcie na ruskú inváziu na Ukrajinu, ako napríklad opatrení, ktorými by sa osobám unikajúcim pred vojnou na Ukrajine poskytol prístup na trh práce.
Pokrok v plnení cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja
Komisia je naďalej odhodlaná začleňovať ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja do európskeho semestra. V cykle európskeho semestra na rok 2022 sa predkladajú aktualizované a konzistentné správy o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja vo všetkých členských štátoch. Správy o jednotlivých krajinách konkrétne sumarizujú pokrok každého členského štátu pri plnení cieľov udržateľného rozvoja a obsahujú podrobnú prílohu, ktorá vychádza z monitorovania Eurostatu.
V správach o jednotlivých krajinách sa odkazuje aj na plány podpory obnovy a odolnosti 24 členských štátov, ktoré prijala Rada. Podpora poskytovaná v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa vzťahuje na značný počet reforiem a investícií, od ktorých sa očakáva, že pomôžu členským štátom dosiahnuť ďalší pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja.
Súbežne s jarným balíkom dnes Eurostat zverejnil „Monitorovaciu správu o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ“. Za posledných päť rokov dostupných údajov dosiahla EÚ v plnení väčšiny cieľov udržateľného rozvoja pokrok. Najväčší pokrok sa dosiahol pri posilňovaní mieru a osobnej bezpečnosti na území EÚ a zlepšovaní prístupu k spravodlivosti a dôvery v inštitúcie (cieľ udržateľného rozvoja 16), potom nasledovali ciele znižovania chudoby a sociálneho vylúčenia (cieľ udržateľného rozvoja 1), ako aj hospodárstvo a trh práce (cieľ udržateľného rozvoja 8). Vo všeobecnosti bude na dosiahnutie týchto cieľov potrebné ďalšie úsilie, a to najmä v oblasti životného prostredia, ako je čistá voda a sanitácia (cieľ udržateľného rozvoja 6), a života na pevnine (cieľ udržateľného rozvoja 15).
Vyjadrenia členov kolégia:
Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „Invázia Ruska na Ukrajinu nepochybne vyvolala v Európe mimoriadnu hospodársku neistotu. Tá výrazne zvýšila ceny energií, surovín, komodít a potravín a poškodzuje spotrebiteľov aj podniky. Týmto jarným balíkom európskeho semestra chceme udržať Európu na ceste postpandemickej hospodárskej obnovy a zároveň postupne do roku 2030 ukončiť našu strategickú závislosť od ruskej energie.“
