Energetické spoločnosti v súčasnosti dosahujú nevídané, miliardové zisky. V dôsledku energokrízy vyleteli ich tržby do výšin a to ani nie ich vlastným pričinením. Brusel preto chce, aby veľké, nadnárodné spoločnosti platili dane z takzvaných neočakávaných ziskov. Zaviedli ich už napríklad v Taliansku, Rumunsku, či v Spojenom kráľovstve.
Mnohé energetické spoločnosti zažívajú doslova zlatú horúčku ako za čias klondajku. Zisky vyleteli raketovo bez toho, aby sa o to samy pričinili. Brusel chce preto aspoň časť peňazí vrátiť do systému. „Aby sme jednorázovo zdanili tých, ktorí na tejto kríze najviac zarábajú. Je ale dôležité, aby sa tieto prostriedky dostali k ľuďom, ktorí to najviac potrebujú, ktorí sú energetickou krízou najviac postihnutí,“ reagoval europoslanec Ivan Štefanec (KDH/EPP). Dôchodcovia, mnohopočetné rodiny, ľudia s nízkymi príjmami. Tzv. energetická chudoba v dôsledku očakávaného obrovského zvýšenia cien za elektrinu a plyn ich zasiahne najviac.
Práve nová daň by ich mala kompenzovať a podľa europoslancov bude z čoho. „Jedna z rafinérskych nadnárodných spoločností, ktoré majú svoje čerpacie stanice aj na Slovensku, za prvý štvrťrok urobila zisk skoro 10 miliárd EUR,“ konštatoval europoslanec Martin Hojsík (PS, RE). Nová daň je definovaná ako daň z neočakávaného zisku spoločnosti, ktorých príjmy výrazne narástli v dôsledku udalostí, za ktoré nie sú zodpovedné. Mnohým nahráva napríklad najmä vojna na Ukrajine.
„Táto daň by sa nemala týkať iba energetických spoločností, ale mali by sme ju zaviesť aj na spoločnosti, ktoré napríklad profitovali počas pandémie koronavírusu, aj na veľké farmaceutické firmy, aj na digitálnych gigantov,“ uviedol europoslanec Robert Hajšel (SMER-SD,SD). Pokiaľ krajiny túto daň zavedú, bude sa cez regulačné úrady uhrádzať časť nákladov za elektrinu a plyn, aby mali ľudia nižšie účty.