Vladimír Bilčík o vpáde vojsk Varšavskej zmluvy: Pre našich susedov na Ukrajine tieto tragické udalosti nie sú históriou, ale žijú ich v súčasnosti

Slovensko, ako aj Česká republika si dnes pripomínajú 54. výročie okupácie vojskami Varšavskej zmluvy. V noci z 20. na 21. augusta 1968 totiž na územie vtedajšieho Československa vtrhli vojská Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky. Hoci vojská ostatných štátov Varšavskej zmluvy sa z územia ČSSR neskôr stiahli, ZSSR v Československu rozmiestnil svoje vojská. Tie sa nakoniec stiahli až v roku 1991.

Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa bol na jar roku 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.

Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.

Vladimír Bilčík o vpáde vojsk Varšavskej zmluvy: Pre našich susedov na Ukrajine tieto tragické udalosti nie sú históriou, ale žijú ich v súčasnosti

„Pre našich susedov na Ukrajine tieto tragické udalosti nie sú históriou, ale žijú ich v súčasnosti, a to v oveľa násilnejšej forme, pretože sa okupantom postavili na odpor. Pomôcť vojenskou silou “denacifikovať” Ukrajinu jasne pripomína “bratskú pomoc” v 1968. V oboch prípadoch sa mocnosti na východe nepáčilo, že naše krajiny už nechcú byť v jej sfére vplyvu, ale majú túžbu po vlastnej demokratickej budúcnosti. Pripojil som svoj podpis pod Výzvu 1968-2022, ktorá deklaruje, že naša skúsenosť z roku 1968 by mala posilniť našu solidaritu voči napadnutej Ukrajine. Je našou povinnosťou stáť pri Ukrajine, ktorá bojuje za našu slobodu, za našu spoločnú budúcnosť v spoločenstve krajín Európskej únie a NATO,“ uverejnil europoslanec Vladimír Bilčík /SPOLU, EPP/ na sociálnej sieti.

(redakcia/SITA).