EuropskeNoviny.sk
Európania mohli prísť o takmer 3000 eur ročne pre úsporné opatrenia, ktoré vlády Európskej únie (EÚ) zaviedli od finančnej krízy v roku 2007. Ako referuje web euronews.com, tvrdí to štúdia New Economics Foundation (NEF) a Finance Watch zverejnená v piatok.
„Ostatné desaťročie úsporných politík poškodilo európske ekonomiky a zastavilo zlepšovanie našej životnej úrovne. Posadnutosť znižovaním dlhu a deficitu nezvyšuje hospodársky rast ani neudržiava dlh na nízkej úrovni. Namiesto toho, úsporné opatrenia brzdili európske krajiny od ich potenciálu,“ povedal vedúci programu makroekonómie v NEF Frank Van Lerven.
Výskum od New Economic Foundation zistil, že predchádzajúce úsporné opatrenia spôsobili, že Európa je zraniteľnejšia voči ekonomickým otrasom spôsobeným ochorením COVID-19 a krízou vyvolanou vojnou na Ukrajine. Ak by škrty neboli také výrazné, vlády EÚ by mali k dispozícii 533 miliárd eur, ktoré by mohli minúť na infraštruktúrne projekty vrátane zelených, čo by podľa štúdie mohlo pomôcť zmierniť dopad prudkých nárastov cien energií.
Štúdia NEF a Finance Watch tiež tvrdí, že krajiny, ktoré presadzovali väčšie šetrenie a znižovanie verejných výdavkov, ako Grécko a Taliansko, v skutočnosti skončili s vyššími úrovňami vládneho dlhu. Rozdiely zistili aj vo vplyve opatrení na disponibilný príjem. Nemecké mzdy klesli iba o jedno percento v porovnaní s obdobím pred finančnou krízou, zatiaľ čo v Írsku a Španielsku, ktoré sú jedny z najviac postihnutých krajín, sa priemerné príjmy znížili o 29 %, resp. 25 %.
(SITA)
