Vlajky EÚ. PHOTO: © European Union 2019

Inštitúcie EÚ sa dohodli na spoločných prioritách na roky 2023 a 2024

Predsedovia Parlamentu, Rady a Komisie podpísali spoločné vyhlásenie o legislatívnych prioritách EÚ na roky 2023 a 2024.

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová, český predseda vlády Petr Fiala za Radu Európskej únie a predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová podpísali spoločné vyhlásenie o legislatívnych prioritách EÚ na roky 2023 a 2024, ktoré stavia na solídnom pokroku, ktorý sa dosiahol za posledný rok.

V spoločnom vyhlásení sa stanovuje spoločná európska vízia silnejšej a odolnejšej Európy, ktorá čelí nevyprovokovanej a brutálnej agresii Ruska voči Ukrajine a jej rozsiahlym dôsledkom, pričom zároveň rieši ďalšie závažné výzvy, ako napríklad klimatickú krízu a hospodárske otrasy. Európska únia bude aj naďalej stáť pri Ukrajine a jej obyvateľoch a zároveň urýchli súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu.

Predsedníčka Metsolová v tejto súvislosti uviedla: „Po dvoch ťažkých rokoch pandémie a ruskej invázii na Ukrajinu, ktorá stále trvá, žijeme v časoch, keď najviac potrebujeme vedúce postavenie Európy. Európske riešenia pre našich občanov a podniky si vyžadujú spoločné opatrenia. Právne predpisy v oblasti energetiky, ktoré pomôžu dostať účty pod kontrolu a prispejú k našim dlhodobým cieľom v oblasti klímy, udržateľnosť rozpočtu EÚ a dokončenie reforiem v oblasti migrácie a azylu – to všetko sú priority Európskeho parlamentu. Tieto reformy sú obzvlášť dôležité vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024, keď občania vyvodia zodpovednosť za to, ako EÚ reagovala na súčasné výzvy.“

Predseda vlády Fiala uviedol: „V spoločnom vyhlásení, ktoré dnes podpisujeme, opätovne potvrdzujeme záväzok budovať spravodlivejšiu, zelenšiu a digitálnejšiu Európu. Zdôrazňujeme tiež odhodlanie dodržiavať naše demokratické zásady, ďalej rozvíjať dobre fungujúci jednotný trh a reagovať na očakávania občanov. Tieto priority budú usmerňovať naše rozhodnutia a opatrenia počas nadchádzajúceho poldruha roka. Našim podnikom a hospodárstvam pomôžu znášať účinky nevyprovokovanej a neodôvodnenej vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine.“

Predsedníčka Komisie von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „S Ruskom sa do Európy vrátila vojna. Dôsledky tejto agresie výrazne pociťujeme v Európe aj vo svete. Toto spoločné vyhlásenie svedčí o našom pevnom odhodlaní zachovať jednotu pri podpore Ukrajiny a jej obyvateľov a prekonať veľké výzvy našej doby, ako je napríklad zmena klímy. Vyhlásenie ukazuje cestu, ako splniť sľuby dané európskym občanom.“

V dnešnom spoločnom vyhlásení sa zdôrazňujú kľúčové legislatívne návrhy, ktoré sú v súčasnosti v rukách Európskeho parlamentu a Rady alebo ktoré Európska komisia predloží v roku 2023. Zaväzuje dané tri inštitúcie EÚ, aby za najvyššiu prioritu považovali iniciatívy zamerané na plnenie Európskej zelenej dohody, dosiahnutie digitálnej transformácie a posilnenie odolnosti EÚ, vytvorenie hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí, silnejšie pôsobenie Európy vo svete, presadzovanie nášho európskeho spôsobu života a ochranu našej demokracie a hodnôt. Cieľom týchto troch inštitúcií je dosiahnuť do ďalších volieb do Európskeho parlamentu v roku 2024 čo najlepší pokrok v súvislosti s iniciatívami uvedenými v spoločnom vyhlásení.

Viac..  Európa chce od Číny dve veci, ale nie je isté či ich dostane

Inštitúcie EÚ takisto uvítali výsledky Konferencie o budúcnosti Európy a opätovne potvrdili svoje záväzky nadviazať na návrhy v rámci svojich právomocí. Mnohé návrhy z konferencie sú už zohľadnené v pracovnom programe Komisie na rok 2023.

Hoci išlo o náročný rok, vedúci predstavitelia všetkých troch inštitúcií EÚ uvítali aj úspechy dosiahnuté v roku 2022. Ide najmä o poskytovanie humanitárnej, politickej, finančnej a vojenskej podpory Ukrajine a jej ľudu, ako aj bezprecedentné sankcie voči Rusku s cieľom vyvinúť hospodársky tlak a oslabiť vojenské spôsobilosti Ruska. V rámci vôbec prvej aktivácie mechanizmu dočasnej ochrany EÚ poskytla Ukrajincom prístup k pracovným miestam, bývaniu, vzdelávaniu, odbornej príprave a zdravotnej starostlivosti. Prijatím plánu REPowerEU sa postupne ukončí závislosť Európy od ruskej fosílnej energie a súbežne s tým sa posilnia obnoviteľné zdroje energie a energetická bezpečnosť. Vykonávanie národných plánov obnovy a odolnosti v rámci nástroja NextGenerationEU takisto podporuje odolnú obnovu. Dané tri inštitúcie sú naďalej odhodlané hľadať spoločné európske riešenia na krízu spojenú so stúpajúcimi životnými nákladmi občanov a podnikov.

Okrem toho boli schválené dôležité právne predpisy vo viacerých prioritných oblastiach, ktoré boli označené už v spoločnom vyhlásení z roku 2022. Ide napríklad o prelomový akt o digitálnych trhoch a akt o digitálnych službách, spravodlivé minimálne mzdy, rodovú rovnosť v orgánoch spoločností a niektoré návrhy týkajúce sa zdravotnej únie a balíka Fit for 55. Začiatkom roka 2022 sme oslávili aj 20. výročie používania eura a začiatok Európskeho roka mládeže.

Ďalšie kroky

Tri uvedené inštitúcie EÚ budú naďalej spolupracovať na základe spoločného vyhlásenia a sprievodného pracovného dokumentu, v ktorom sa uvádza 164 kľúčových legislatívnych návrhov.

Súvislosti

Od roku 2016 Európsky parlament, Rada a Komisia každoročne rokujú o legislatívnych prioritách EÚ na nasledujúci rok. Dohodu o nich zverejnia v spoločnom vyhlásení. Inštitúciám to umožňuje účinnejšie a užšie spolupracovať na kľúčových legislatívnych návrhoch predložených Komisiou, pre ktoré sú Parlament a Rada spoluzákonodarcami.

Okrem toho v roku 2020 tieto tri inštitúcie EÚ podpísali spoločné závery na obdobie 2020 – 2024, v ktorých sa stanovujú spoločné politické ciele a priority do nasledujúcich volieb do Európskeho parlamentu v roku 2024.

O mam

Odporúčame pozrieť

EU

Inštitúcie EÚ sa dohodli na prioritách na nadchádzajúce roky

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskeho parlamentu David Sassoli a kancelárka Angela Merkelová zastupujúca …

Consent choices