Kým sa minister životného prostredia naplno venuje svojej ďalšej politickej kariére, Slovensko má na stole žalobu od Európskej komisie. Práve tá sa vo štvrtok obrátila na Súdny dvor Európskej únie pre 21 skládok, ktoré napriek záväzkom Slovensko nedokázalo uzatvoriť.
Na problém s nebezpečnými skládkami Európska komisia poukazovala od roku 2017. Vtedy zaslala Slovensku formálnu výzvu, čo je prvý varujúci signál. V roku 2019 zaslala už odôvodnené stanovisko, čo je hraničným momentom pre rozbehnutie riešenia. Následne začala plynúť doba, kedy sme sa mohli vyhnúť žalobe. Toto obdobie dnes skončilo. Európska komisia sa obrátila na súd. “Pre Slovenskú republiku je to ďalšia vážna reputačná škoda, ktorá sa môže premietnuť aj do škody finančnej. Pevne verím, že minister si nájde chvíľu, aby téme venoval pozornosť a potenciálnu finančnú škodu minimalizoval a riešil problém so skládkami,” pokračuje Martin Hojsík.
Problém Slovenska však podľa europoslanca nie je tvorený len 21 skládkami, na ktoré dlhodobo poukazuje Európska komisia. Analytici ministerstva životného prostredia už v roku 2020 poukázali na dopady legálnych a nelegalných skládok na zdravie ľudí. Na Slovensku je celkovo viac ako 100 legálnych skládok, pričom v ich blízkom okolí podľa Inštitútu environmentálnej politiky žije 11 tisíc obyvateľov. Ako príklad uviedli skládku Košice-Myslava. V okruhu 1000 metrov od skládky v roku 2020 fungovalo dokonca aj šesť škôl.
Podľa europoslanca však dlhodobé riešenie z hľadiska ochrany zdravia ľudí nepredstavuje ani budovanie ďalších spaľovní odpadu. Práve preto väčšina európskych krajín koncept spaľovania odpadu prestala podporovať. Ďalšie spaľovne komunálnych odpadov nie sú riešením – ak sa odpad spáli, nezmizne. Potrebujú konštantný prísun veľkého množstva odpadov, čo vedie k zanedbávaniu a potláčaniu separovaného zberu a recyklácie v mieste ich pôsobenia, produkujú veľké množstvo emisií skleníkových plynov, majú nízku energetickú účinnosť a stále nemajú vyriešené všetky problémy s toxickými látkami.
Skutočným riešením, sú podľa europoslanca legislatívne, ekonomické a plánovacie nástroje, ktoré podporia rozvoj obehového hospodárstva tak, aby sa prioritne predchádzalo vzniku odpadov, opätovne používali výrobky, a následne sa pristupovalo k recyklácii.