peniaze
Ilustračné PHOTO: © European Union- EP.

Systém minimálneho príjmu v EÚ: Zvýšenie podpory, dostupnosti a začlenenia

Europoslanci chcú riešiť súčasnú krízu vysokých nákladov prostredníctvom nového zákona na modernizáciu a posilnenie vnútroštátnych systémov minimálneho príjmu v krajinách EÚ.

V stredu plénum prijalo uznesenie, podľa ktorého by smernica EÚ o primeranom minimálnom príjme zvýšila dostupnosť a účinnosť tohto systému. Viedla by tiež k tomu, že ľudia, ktorí sú v súčasnosti mimo trhu práce, by sa doň začlenili. Krajiny EÚ by mali pravidelne hodnotiť svoje vnútroštátne systémy a v prípade potreby ich aktualizovať, pričom by mali zabezpečiť primeranú úroveň podpory, ktorá odráža vnútroštátnu prahovú hodnotu rizika chudoby (AROPE), s cieľom vytvoriť záchrannú sociálnu sieť zaručujúcu minimálnu životnú úroveň.

Poslanci chcú tiež zvýšiť informovanosť o týchto systémoch a zlepšiť ich dostupnosť, najmä pre znevýhodnené skupiny, ako sú ľudia bez domova. Navrhujú opatrenia na riešenie rozsiahlych problémov v krajinách EÚ, ako je nedostatočné využívanie týchto systémov a digitálna priepasť. Znenie bolo prijaté 336 hlasmi za, 174 hlasov bolo proti a 121 sa zdržalo hlasovania.

Súvislosti

Európska komisia 28. septembra 2022 navrhla odporúčanie Rady o primeranom minimálnom príjme, ktorým sa zabezpečí aktívne začlenenie. Stanovuje, ako môžu krajiny EÚ modernizovať svoje systémy minimálneho príjmu tak, aby boli účinnejšie a aby sa znížil počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením v EÚ.

Reakcie slovenských poslancov

Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „V rámci Európskej únie je momentálne približne dvadsať percent ľudí ohrozovaných chudobou. Minimálny príjem má byť pre nich poistkou, ktorá pomôže každému zaistiť určitú mieru minimálnej životnej úrovne. Ide o sociálnu dávku, ktorá však musí byť kombinovaná s účinnými opatreniami zameranými na motiváciu zamestnať sa. Znamená to aktívne začleňovanie jej poberateľov na trhu práce, vrátane systému rekvalifikácií, či zamerania sa na dlhodobo nezamestnaných. Cieľom je postupné znižovanie počtu ľudí ohrozovaných sociálnym vylúčením. Za veľmi dôležitú tu považujem predovšetkým podporu pre mladých ľudí, dôraz na ich vzdelávanie a následné poskytovanie garancií pre absolventov.“

Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Minimálny príjem v členských štátoch je základná záchranná sieť, na ktorú by mal mať nárok každý človek bez rozdielu, aby dokázal prežiť. Na Slovensku je to životné minimum, ktoré je dnes pre dospelú osobu vo výške 234,42 €, ku ktorej je možné získať ešte rôzne príspevky. Obzvlášť v čase kríz, ako bola pandémia alebo súčasná energetická kríza, keď mnohí ľudia musia počítať každé euro, je veľmi dôležité, aby členské štáty nenechali nikoho prepadnúť cez poslednú záchrannú sieť. Vyzvali sme preto v europarlamente členské štáty, aby prehodnotili výšku minimálneho finančného príspevku, a aby z cesty k minimálnemu príjmu pre najzraniteľnejších odstránili zbytočné administratívne prekážky, akými sú preukázanie adresy alebo bankového účtu.“

Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Podporujem zavedenie minimálneho príjmu, ktorý by mal pomôcť znížiť počet ľudí na hranici chudoby o 15 miliónov. Takáto forma pomoci musí byť ľahko a najmä rýchlo dostupná pre každého, kto má na ňu nárok, bez akejkoľvek diskriminácie a mala by slúžiť na dočasné preklenutie obdobia, kedy sa človek ocitne bez príjmu. Toto opatrenie by však malo platiť až od roku 2030, preto na aktuálnu situáciu, v ktorej sa nachádzajú mnohí naši občania v dôsledku enormného rastu cien v Európe, musia vlády členských štátov reagovať prostredníctvom schém pomoci a priamych kompenzácií, ktoré môžu financovať z dostupných európskych zdrojov a mali by to urobiť čo najskôr.“

Viac..  Katarína Roth Neveďalová: Štefánikov odkaz

Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Množstvo domácností naprieč Slovenskom žije v chudobe. No riešením nie sú jednorazové a plošné príspevky, ktoré sú navyše zneužívané na lacnú politickú kampaň. Jedným z riešení je zabezpečiť, aby všetci boli za svoju prácu dôstojne ohodnotení. Pretože pracujúcu chudobu máme aj na Slovensku. Nemôže sa diať, že človek má dve práce, a aj tak ledva zaplatí účty.“

Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Tak ako minimálne dôchodky, minimálne mzdy, tak aj dávky v hmotnej núdzi by sme mali nastaviť obozretne. Ak sú nastavené neprimerane, môžu poškodiť ekonomiku aj ľudí, ktorým sú určené. Podľa štúdie IMF môžu napríklad vysoké dávky v hmotnej núdzi viesť k silnému odrádzaniu od práce (IMF, Guaranteed Minimum Income Schemes in Europe: Landscape and Design, 2021). Nemali by sme preto minimálne dávky nastavovať centrálne na úrovni EÚ, lebo to zvyšuje riziko, že v niektorých štátoch nebudú nastavené primerane.“

Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Chudoba medzi obyvateľstvom narastá. A to z dôvodu hospodárskych dopadov spojených či už s pandémiou COVID, prebiehajúcou vojnou na Ukrajine a s tým spojenou infláciou. Ľudia dnes jednoducho nedokážu čeliť vysokým životným nákladom. Pomoc musí prísť zo stranu štátu aj prostredníctvom zabezpečenia dostatočného minimálneho príjmu a samozrejme prostredníctvom podpory zamestnanosti. Len tak možno napredovať v aktívnom začleňovaní.“

Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „Momentálna ekonomická situácia nasvedčuje neustále zvyšovanie cien a je viac než zrejmé, že touto situáciou sú ohrozené určité skupiny obyvateľstva. Preto je povinnosťou členského štátu zabezpečiť dôstojný život obyvateľov v podobe minimálnej mzdy. Konkrétne opatrenie určuje členským štátom, aby postupne zvyšovali svoje systémy minimálneho príjmu pre ľudí, ktorí nemajú dostatok prostriedkov na adekvátnu životnú úroveň, ktorá je primeraná a zodpovedá aspoň vnútroštátnej hranici rizika chudoby. S daným navrhovaným opatrením súhlasím.“

Katarína Roth Neveďalová (S&D, SK) uviedla: „Debata o minimálnom príjme je dnes ešte dôležitejšia ako inokedy, pretože v Eurozóne máme obrovskú infláciu a rastú nám ceny potravín. Zároveň tu máme aj energetickú krízu pre ktorú nám krachujú firmy. Toto všetko dokopy spôsobuje, že ľudia si za svoje peniaze môžu dovoliť stále menej a menej. Aktuálne na Slovensku poklesli reálne mzdy najviac za posledných 20 rokov, čo si nikto nevšíma. Preto treba zabezpečiť podporu najzraniteľnejších skupín, aby sociálne dávky a príspevky, ale hlavne mzdy ľudí boli dostačujúce na dôstojný život.“

Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Znižovanie počtu ľudí ohrozených chudobou má svoje opodstatnenie. Zároveň však potrebujeme nastavovať sociálne politiky tak, aby minimálny príjem nebol pre jednotlivcov demotivujúci hľadať si prácu, čo často poznáme aj zo slovenských reálií. Národné štáty by sa mali sústrediť na stimuly pre opätovné začlenenie ľudí na pracovný trh.“

O mam

Odporúčame pozrieť

Katarína Roth Neveďalová: Sme vážne takí pomýlení?

Pokiaľ šikovné Slovenky konečne pokorili Everest, jedna Slovenka zas prerazila ďalšie dno. Liberáli z PSka …

Consent choices