Komisia víta politickú dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorej účelom je zvýšiť počet verejne prístupných elektrických nabíjacích a vodíkových čerpacích staníc predovšetkým v hlavných dopravných koridoroch a uzloch v rámci celej Európskej únie. Ide o prelomovú dohodu, ktorá umožní prechod na dopravu s nulovými emisiami a prispeje k nášmu cieľu znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 %.
V novom nariadení o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (AFIR) sa stanovujú povinné cieľové hodnoty týkajúce sa zavádzania elektrickej nabíjacej infraštruktúry a vodíkovej čerpacej infraštruktúry pre odvetvie cestnej dopravy, pobrežného zásobovania elektrinou v námorných a vnútrozemských prístavoch a dodávania elektriny stojacim lietadlám. Nariadenie vďaka sprístupneniu minimálnej infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc v celej EÚ ukončí obavy spotrebiteľov spojené s ťažkosťami pri dobíjaní alebo tankovaní paliva do vozidla. Nariadenie AFIR zároveň dláždi cestu k používateľsky ústretovému nabíjaniu a čerpaniu paliva, ako aj k úplnej cenovej transparentnosti, spoločným minimálnym možnostiam platby a uceleným informáciám o zákazníkoch v celej EÚ.
Infraštruktúra pre cestnú, lodnú a leteckú dopravu
Vďaka novým pravidlám nariadenia AFIR sa zabezpečí dostatočná a používateľsky ústretová infraštruktúra pre alternatívne palivá v cestnej, lodnej a leteckej doprave. To umožní využívanie cestných vozidiel s nulovými emisiami, najmä elektrických a vodíkových ľahkých a ťažkých úžitkových vozidiel, ako aj zásobovanie kotviacich plavidiel a stojacich lietadiel elektrinou. Konkrétne bude treba do roku 2025 alebo 2030 splniť tieto hlavné ciele v oblasti zavádzania:
1. Nabíjacia infraštruktúra pre osobné a dodávkové vozidlá musí rásť rovnakým tempom ako využívanie vozidiel. Na tento účel musí byť pre každé elektrické vozidlo na batériu evidované v danom členskom štáte zabezpečený výkon 1,3 kW prostredníctvom verejne prístupnej nabíjacej infraštruktúry. Okrem toho musia byť od roku 2025 každých 60 km pozdĺž transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) nainštalované rýchlonabíjacie stanice s výkonom najmenej 150 kW.
2. Nabíjacie stanice určené pre ťažké úžitkové vozidlá s minimálnym výkonom 350 kW musia byť do roku 2025 nainštalované každých 60 km pozdĺž základnej siete TEN-T a každých 100 km pozdĺž väčšej súhrnnej siete TEN-T, pričom úplné pokrytie siete sa má dosiahnuť do roku 2030. Okrem toho musia byť nabíjacie stanice nainštalované na bezpečných a chránených parkoviskách na nočné nabíjanie, ako aj v mestských uzloch určených pre dodávkové vozidlá.
3. Vodíková čerpacia infraštruktúra, ktorá môže slúžiť pre osobné aj nákladné vozidlá, musí byť od roku 2030 zavedená vo všetkých mestských uzloch a každých 200 km pozdĺž základnej siete TEN-T, čím sa zabezpečí dostatočne hustá sieť na to, aby sa mohli vodíkové vozidlá pohybovať po celej EÚ.
4. Námorné prístavy, v ktorých sa zastaví aspoň 50 veľkých osobných plavidiel alebo 100 kontajnerových plavidiel, musia takýmto plavidlám poskytovať do roku 2030 elektrinu z pobrežnej elektrickej siete. To pomôže nielen znížiť uhlíkovú stopu námornej dopravy, ale takisto výrazne obmedziť miestne znečistenie ovzdušia v prístavných oblastiach.
5. Letiská musia dodávať elektrinu stojacim lietadlám na všetkých kontaktných stojiskách (bránach) do roku 2025 a na všetkých vzdialených stojiskách (vzdialenejších stanovištiach) do roku 2030.
6. Prevádzkovatelia elektrických nabíjacích a vodíkových čerpacích staníc musia zabezpečiť úplnú cenovú transparentnosť, ponúkať spoločný spôsob platby ad hoc, ako je napríklad platba debetnou alebo kreditnou platbou, a elektronickými prostriedkami sprístupniť príslušné údaje (napríklad o polohe), a zabezpečiť tak úplnú informovanosť zákazníka.
Ďalšie kroky
Politickú dohodu dosiahnutú tento týždeň treba teraz formálne prijať. Keď tak Európsky parlament a Rada urobia, nové pravidlá sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie a začnú sa uplatňovať po uplynutí prechodného obdobia 6 mesiacov.
Súvislosti
Európska zelená dohoda je dlhodobá stratégia rastu EÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu EÚ. V záujme dosiahnutia tohto cieľa musí EÚ do roku 2030 znížiť svoje emisie aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Tohtotýždňová dohoda je ďalším dôležitým krokom v procese prijímania legislatívneho balíka „Fit for 55“, ktorý Komisia vypracovala v záujme naplnenia Európskej zelenej dohody. Nadväzuje na ďalšie nedávno prijaté dohody, z ktorých najnovšia sa týka udržateľných palív v lodnej doprave.