Európska komisia v stredu prijala rozhodnutie postúpiť prípad Slovenska Súdnemu dvoru Európskej únie, pretože účinne nerieši otázku segregácie rómskych detí vo vzdelávaní.
Pravidlami EÚ týkajúcimi sa rasovej rovnosti (smernica 2000/43/ES) sa prísne zakazuje diskriminácia na základe etnického pôvodu v kľúčových oblastiach života vrátane vzdelávania. Na Slovensku sú však rómske deti často umiestňované do špeciálnych škôl pre žiakov s miernym mentálnym postihnutím. Aj mnohé rómske deti, ktoré sú zapojené do hlavného vzdelávacieho prúdu, sú často segregované v oddelených triedach alebo školách.
Komisia preto v roku 2015 iniciovala postup v prípade nesplnenia povinnosti proti Slovensku a v roku 2019 mu zaslala odôvodnené stanovisko. Slovensko odvtedy uskutočnilo niekoľko legislatívnych reforiem a prijalo viaceré stratégie a akčné plány na podporu začlenenia Rómov do vzdelávania. Po dôkladnom posúdení týchto opatrení a monitorovaní situácie na mieste však Komisia dospela k záveru, že doteraz prijaté reformy sú nedostačujúce.
Diskriminácia rómskych detí vo vzdelávaní na Slovensku naďalej pretrváva, čo potvrdil aj prieskum o Rómoch, ktorý vykonala Agentúra Európskej únie pre základné práva. Na Slovensku navštevuje 65 % rómskych žiakov vo veku 6 až 15 rokov školy, v ktorých sú všetci alebo väčšina žiakov Rómovia, čo v porovnaní s rokom 2016 predstavuje nárast o 5 percentuálnych bodov. Slovensko je tak členským štátom EÚ s najvyššou mierou segregácie Rómov vo vzdelávaní.
Súvislosti
Hoci sa v EÚ dosiahli určité zlepšenia, najmä v oblasti vzdelávania, Európa má pred sebou ešte stále dlhú cestu, kým dosiahne skutočnú rovnosť Rómov. Pretrváva marginalizácia a mnoho Rómov v každodennom živote naďalej čelí diskriminácii, protirómskym postojom a sociálno-ekonomickému vylúčeniu.
Strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov na roky 2020 – 2030, ktorý Komisia prijala v októbri 2020, bol prvým priamym opatrením na vykonávanie akčného plánu EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025. V tomto strategickom rámci sa zdôraznilo, že treba vyvinúť väčšie úsilie na riešenie pretrvávajúcej diskriminácie vrátane protirómskeho zmýšľania a na zlepšenie začlenenia Rómov do vzdelávania. Rámec obsahuje ciele, ako je zníženie podielu rómskych detí navštevujúcich segregované základné školy (v členských štátoch so značným podielom rómskeho obyvateľstva) aspoň o polovicu, aby sa zabezpečilo, že do roku 2030 bude menej ako jedno z piatich rómskych detí navštevovať školy, v ktorých väčšinu detí alebo všetky deti tvoria Rómovia.
V januári 2023 Komisia uverejnila svoju hodnotiacu správu o národných strategických rámcoch členských štátov pre Rómov, v ktorej zdôraznila, že pokiaľ ide o odstraňovanie segregácie v oblasti vzdelávania a bývania, národné plány sa nezdajú byť dostatočné na úspešné riešenie celého rozsahu problému.