EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament požaduje komplexný súbor politík a primerané financovanie na riešenie problému pokračujúcej segregácie rómskych detí vo vzdelávaní.
V prijatom uznesení Parlament zdôrazňuje, že právo EÚ a medzinárodné právo diktujú, že všetky deti vrátane rómskych detí musia mať prístup k rovnakým a bezplatným možnostiam vzdelávania – čo nie je prípad v celej EÚ.
Už žiadna segregácia: dobré vzdelanie pre všetky rómske deti
Parlament „odsudzuje pretrvávajúcu segregáciu rómskych detí v špeciálnych školách, ako aj v rámci bežných vzdelávacích systémov“ a poukazuje na to, že štandardizované psychologické testy by nemali byť nástrojom vylúčenia. Namiesto toho sú potrebné stratégie desegregácie, inkluzívne metódy vzdelávania a záruky plného prístupu k školským aktivitám.
Nevyhnutné sú aj opatrenia na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, aby sa „prelomil začarovaný kruh medzigeneračnej chudoby a obmedzených príležitostí na vzdelávanie doma“. Poslanci kladú osobitný dôraz na digitálne vzdelávanie; vedu, techniku, inžinierstvo a matematiku (STEM); riešenie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky; a rodové nerovnosti, ktoré môžu viesť k vynechaniu rómskych dievčat.
EÚ a členské štáty musia urobiť viac
Konania o porušení (v 2014 voči Česku, v 2015 voči Slovensku, v 2016 voči Maďarsku v súvislosti so smernicou o rasovej rovnosti), ako aj postúpenie Slovenska na Súdny dvor EÚ v roku 2023 situáciu nenapravilo. Komisia by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, na ochranu základných hodnôt EÚ, počnúc smerovaním finančných prostriedkov EÚ na nediskriminačné praktiky. Komisia by mala do roku 2025 posúdiť aj situáciu v kontexte európskeho vzdelávacieho priestoru. Systémovým zlyhaním v boji proti diskriminácii by sa mala zaoberať jej výročná správa o právnom štáte a nevykonanie príslušných súdnych rozsudkov by malo viesť k spusteniu mechanizmu podmienenosti dodržiavania zásad právneho štátu.
Krajiny EÚ musia zintenzívniť svoje úsilie o odstránenie systémovej diskriminácie. Účasť rómskych detí na predškolskom vzdelávaní má pozitívny vplyv na ich rozvoj, zamestnanie a prístup k bývaniu, čím sa prerušuje cyklus marginalizácie. Členské štáty by mali systematicky monitorovať riziká predčasného ukončenia školskej dochádzky a poskytovať pedagogickú pomoc a poradenstvo. Dôležité sú aj mimoškolské aktivity pre rodičov, pretože ich zmysluplné zapojenie by tiež pomohlo znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky.
Poslanci odsudzujú, že školy, ktoré navštevujú rómske deti, majú často nedostatočnú kapacitu, fungujú na dve smeny, sú umiestnené v samostatných schátraných alebo kontajnerových budovách a ponúkajú subštandardné segregované vzdelávanie. Finančné prostriedky na zlepšenie situácie sú dostupné prostredníctvom rôznych vnútroštátnych finančných nástrojov a finančných nástrojov EÚ vrátane Erasmus+, Európskeho sociálneho fondu Plus, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a nástroja na podporu obnovy a odolnosti, zdôrazňujú poslanci.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Odstraňovanie segregácie rómskych detí je postupný, dlhodobý proces, ktorého výsledkom má byť zníženie a neskôr úplné ukončenie akéhokoľvek priestorového oddeľovania, diskriminácie či stigmatizácie príslušníkov menšiny vo vzťahu k majoritnej populácii. Zároveň je však veľmi náročné motivovať rodičov z majoritnej populácie, aby sa v prípade ich nesúhlasu, ich deti vzdelávali v prostredí, v ktorom to oni sami nechcú. Za dôležité preto považujem dobudovanie školskej infraštruktúry na takej úrovni, aby sme boli schopní zabezpečiť rovnocenný prístup ku vzdelávaniu pre úplne všetky deti, vrátane tých zo sociálne znevýhodneného prostredia.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Ako človeka, ktorý si váži vzdelanie a ktorý roky pôsobil ako vysokoškolský pedagóg, ma skutočne trápi segregácia a diskriminácia rómskych detí na Slovensku. Vzdelávanie každého musí v našej krajine fungovať v súlade s naším právnym rámcom a medzinárodnými dohovormi. Zvýšenie vzdelanostnej úrovne je pritom jednou z kľúčových podmienok začleňovania segregovaných rómskych komunít do väčšinovej spoločnosti. Pokiaľ neprekonáme túto obrovskú priepasť vo vzdelávaní, nevyriešime ani problém extrémnej generačnej chudoby.“
Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Najväčšie problémy rómskych osád spôsobil štát svojimi chybnými politikami a tie začínajú vo vzdelávaní. Na Slovensku umiestňujeme rómske deti do špeciálnych škôl pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím. Na základných školách im vytvárame oddelené triedy. To, čo sa deje s rómskymi deťmi v slovenských školách nemá obdobu v EÚ. Za ich segregáciu a diskrimináciu čelíme žalobe Európskej komisie. O probléme vieme, ale aj tak situáciu roky neriešime a preto prišla žaloba komisie, aj uznesenie, ktoré sme dnes v europarlamente odhlasovali. Pýtam sa teda, prečo výkonná a zákonodarná moc na Slovensku ignoruje problém zaobchádzania s rómskymi deťmi. Kde sú milióny z eurofondov, ktoré sme mali na zmenu? Až keď prestaneme segregovať rómske deti, ponúkneme im šancu na vzdelanie a začneme vychovávať ľudí, ktorí sa o seba budú vedieť postarať, posunieme sa. Prestaňme vyrábať analfabetov. Ak v tom bude Slovensko pokračovať, nemôže očakávať, že sa títo ľudia uplatnia na trhu práce.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Na Slovensku navštevuje 65 % rómskych žiakov vo veku 6 až 15 rokov školy, v ktorých sú všetci alebo väčšina žiakov Rómovia. Ide o fatálne zlyhanie všetkých predchádzajúcich vlád. Segregáciu potvrdil aj Najvyšší súd SR v dvoch rozsudkoch. Slovenskú republiku zažalovala aj Európska komisia. Pritom obeťou segregácie nie sú len Rómovia, ale celá krajina. Pripravujeme sa o možné talenty, o ktorých sa nikdy nikto nedozvie, pretože im prostredie generačnej chudoby neumožní sa naplno rozvinúť. Nikto nezistí o koľko úspešných umelcov, podnikateľov, politikov, športovcov, učiteľov, … sme prišli. V PS budeme robiť všetko preto, aby sa táto situácia zmenila k lepšiemu. Verím, že týmto vyšleme jasný signál členským štátom, že budúcnosť tkvie v rovnosti práv a príležitostí pre všetkých.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Segregácia a diskriminácia rómskych detí im a spoločnosti môže brániť v dosiahnutí úspechu v budúcnosti, nakoľko vzdelávanie je jedným z primárnych prostriedkov, prostredníctvom ktorého sa môžu ekonomicky a sociálne marginalizovaní ľudia vymaniť z chudoby. Otázku segregácie a diskriminácie Rómov pokladám za vážny problém, ktorý treba riešiť, avšak efektívnejšie než doposiaľ. Podľa stanoviska Rady Európy národné stratégie neviedli k podstatným a trvalým zmenám v každodennom živote Rómov (napriek tomu, že na podporu marginalizovaných skupín bolo v rokoch 2014-2020 vyčlenených 1,5 miliardy eur).“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Európska únia viackrát ukázala, že sa dokáže zjednotiť a spoločne bojovať. Chráni sa tu vlk, medveď, lesy či stromy, no rómskym deťom sa dlhé roky kradne ich budúcnosť. Na jednej strane vidíme humánnu Európu, ktorá prijíma rezolúcie voči cudzím krajinám za porušovanie práv žien, LGBTI, novinárskej slobody a na druhej strane vidíme Európe členské krajiny, ktoré segregujú, vyčleňujú a odsudzujú rómske deti za farbu ich pleti, za ich etnicitu za ich chudobu. Rómske deti v Európe sú nevyužitým potenciálom, raz z nich môžu vyrásť odborníci, ktorí nám dnes chýbajú na pracovnom trhu, ktorí budú platiť dane. Bez toho, aby sme eliminovali segregáciu to však nepôjde.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Slovenskí politici dlhodobo zametali problémy týkajúce sa marginalizovanej rómskej komunity a jej spolužitia s majoritným obyvateľstvom pod koberec. Výsledkom je, že na jednej strane tu máme reálnu segregáciu rómskych detí na školách, ktorú si nezaslúžia, a na druhej strane tlak rodičov majority, ktorí svoje deti nechcú nechávať v zmiešaných triedach, kde narážajú na problémy, ktoré sa inde nevyskytujú. Prišiel čas na riešenia, ktoré v praxi reálne fungujú.“
