I. Brocková: EÚ podpisom dohody z Cotonou potvrdí povesť dôveryhodného partnera

Poľsko zadržiava schválenie dohody z Cotonou, táto situácia by sa ale mala vyriešiť v najbližších dňoch na úrovni veľvyslancov. V rozhovore pre spravodajcu TASR to vo štvrtok v Bruseli uviedla štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ingrid Brocková po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci – segment rozvojová politika.

Ako vo štvrtok upozornil týždenník Politico, rokovania ministrov pre rozvoj boli zatienené tým, že Poľsko zadržiava schválenie dohody o spolupráci medzi EÚ a 79 krajinami Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) – známu ako dohoda z Cotonou – ktorá nahradila dohovor z Lomé z roku 1975. Cieľom dohody prerokovanej v roku 2020 je posilniť schopnosť EÚ a krajín AKT spoločne riešiť globálne výzvy, pričom sa zameriava na osobitné potreby každého z troch regiónov.

Dohodu z Cotonou musia schváliť všetky krajiny EÚ. Momentálne je Poľsko jedinou krajinou, ktorá dohodu odkladá, čo potvrdila aj Brocková. „Diskutovali sme o tom, že by bolo veľmi dobré a potrebné, aby sa tento program zavŕšil a aby sa dohoda z Cotonou uzavrela. Dlho to blokovalo Maďarsko, teraz vznieslo svoje pripomienky Poľsko. Pevne verím, že dohoda sa v najbližších dňoch nájde,“ opísala situáciu. Podľa jej slov dokončenie tejto dohody je aj otázkou hodnovernosti EÚ vo svete a jej angažovanosti v krajinách z uvedených regiónov.

Podľa Politico zdôvodňuje Varšava svoj postoj žiadosťou, aby EÚ nakupovala prebytočné zásoby ukrajinského obilia uskladnené v Poľsku od minulého roka (čo poškodzuje poľských farmárov) a aby tieto dodatočné zásoby poslala do chudobných krajín v Afrike i v iných kútoch sveta. Poľsko svoju žiadosť zdôvodňuje zaistením „potravinovej bezpečnosti“ a prebytok ukrajinského obilia viaže na odsúhlasenie dohody z Cotonou. Maďarsko, ktoré dva roky blokovalo túto dohodu, to podľa nemenovaných diplomatických zdrojov zdôvodňovalo aj bojom proti nelegálnej migrácii.

Množia sa obavy, že ak by Poľsko zablokovalo dohodu z Cotonou, vyslalo by to zlý signál rozvojovým krajinám v Afrike, Karibiku či Tichomorí a mohlo by ich „zatlačiť“ do náručia Číny a Ruska. S takýmito obavami súhlasí aj Brocková. „Je to presne o tom, aby kredibilita našej pomoci a boj s ruskými naratívmi zvíťazili v týchto krajinách, aby sme boli hodnoverným partnerom v poskytovaní pomoci,“ vysvetlila. Spresnila, že dohoda z Cotonou má význam pre Slovákov z toho hľadiska, že Slovensko je súčasť EÚ, ktorá je najväčším darcom v rámci poskytovania pomoci a práve uvedená dohoda rieši spôsob spolupráce s krajinami Afriky či Tichomoria. A je to mimoriadne dôležité aj v kontexte súčasnej vojny Ruska proti Ukrajine, upozornila.

(TASR)