EuropskeNoviny.sk
Nemecký kancelár Olaf Scholz diskutoval s europoslancami v rámci cyklu „Toto je Európa“ a vyzval na zjednotenú Európu schopnú zmeniť svoje miesto vo svete zajtrajška.
Kancelár Scholz zdôraznil, že Európa má celosvetovú zodpovednosť za svojimi hranicami, „pretože blahobyt Európy nemožno oddeliť od blahobytu zvyšku sveta“. Svet 21. storočia „bude multipolárny, už je“. Kancelár Scholz identifikoval tri ponaučenia pre EÚ: „Po prvé, budúcnosť Európy je v našich rukách. Po druhé, čím zjednotenejšia Európa je, tým ľahšie bude zabezpečiť si dobrú budúcnosť. A po tretie, nie menej, ale viac otvorenosti a spolupráce je riešením.„
Aby sa zabezpečilo miesto Európy vo svete zajtrajška, EÚ sa musí zmeniť, povedal kancelár. „Potrebujeme geopolitickú EÚ, rozšírenú a zreformovanú EÚ a EÚ otvorenú budúcnosti“. V súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine povedal, že EÚ musí teraz stanoviť cestu pre obnovu Ukrajiny. Prosperujúca, demokratická, európska Ukrajina je najjasnejším odmietnutím Putinovej imperiálnej, revizionistickej a nezákonnej politiky.
V multipolárnom svete sú dôležitými partnermi krajiny globálneho juhu, pokračoval kancelár. Európa sa musí postaviť za potravinovú bezpečnosť a znižovanie chudoby a musí dodržať svoje sľuby týkajúce sa medzinárodnej ochrany klímy a životného prostredia. Pokiaľ ide o rozšírenie, kancelár povedal, že „úprimná politika rozširovania plní svoje sľuby – predovšetkým vo vzťahu k štátom západného Balkánu“. Zároveň oznámil, že bude presadzovať rozšírenie rozhodovania kvalifikovanou väčšinou na viac rozhodnutí v oblasti zahraničnej politiky a zdaňovania.
V súvislosti s migráciou a azylom povedal, že nás „zjednocuje cieľ dosiahnuť lepšie riadenie a reguláciu nelegálnej migrácie – bez toho, aby sme zradili naše hodnoty.“ V mnohých častiach Európy sú potrební pracovníci z tretích krajín a ak Európa spojí legálnu migráciu s požiadavkou, aby krajiny pôvodu a tranzitu tiež prijali späť tých, ktorí nemajú právo zostať v Európe, „potom budú mať prospech všetky strany“.
Reakcie poslancov
V reakcii na návrhy kancelára Scholza na reformu EÚ poslanci požadovali od európskych lídrov odvahu priviesť EÚ do budúcnosti a vyzvali kancelára Scholza, aby podporil zvolanie konventu pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024. Viacerí poslanci požadovali pokračovanie podpory pre Ukrajinu voči ruskej agresii, kým sa nezabezpečí spravodlivý mier, zatiaľ čo iní kritizovali Nemecko za to, že poskytlo Ukrajine podporu neskoro, a EÚ za to, že poskytla viac peňazí zbrojnému priemyslu.
Viacerí poslanci zdôraznili, že je dôležité bojovať proti hospodárskym dôsledkom ruskej vojny na Ukrajine pre európskych občanov, a niektorí vyzvali na prijatie nových právnych predpisov na zabezpečenie sociálnej spravodlivosti, ako aj na reformu trhu EÚ s elektrickou energiou, aby sa zaručili spravodlivé ceny. Niektorí rečníci zdôraznili význam zelenej a digitálnej transformácie Európy a požadovali viac investícií do týchto oblastí, aby sa Európa mohla stať lídrom v prelomových technológiách.
Súvislosti
Toto je desiata plenárna diskusia z cyklu „Toto je Európa“ nadväzujúca na diskusiu s luxemburským predsedom vlády Xavierom Bettelom 19. apríla 2023 a s litovským prezidentom Gitanasom Nausėdom 14. marca 2023, po predchádzajúcich diskusiách v roku 2022 s estónskou premiérkou Kajou Kallasovou, talianskym premiérom Mariom Draghim, írskym predsedom vlády Micheálom Martinom, chorvátskym predsedom vlády Andrejom Plenkovićom, gréckym predsedom vlády Kyriakosom Mitsotakisom, fínskou predsedníčkou vlády Sannou Marin a slovinským predsedom vlády Robertom Golobom.
Reakcie slovenských poslancov
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Oceňujem, že práve na Deň Európy kancelár Olaf Scholz jasne odsúdil brutálnu ruskú inváziu a jednoznačne podčiarkol, že Nemecko a Európa stoja pri Ukrajine. V kontexte vlastnej zložitej histórie Nemecko urobilo zásadné rozhodnutie vojensky podporovať Ukrajinu. Nemecko je zároveň kľúčovým hráčom v odpojení sa Európy od dodávok ruského plynu. Slovensko je ešte stále čiastočne závislé na ruskom plyne, preto potrebujeme spoločný európsky postup a pomoc európskeho spoločenstva pri znížení cien, tvorbe dostatočných zásob plynu a podpore alternatívnych zdrojov energií naprieč členskými krajinami.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „S nemeckým kancelárom Olafom Scholzom možno určite súhlasiť v tom, že potrebujeme takú Európsku úniu, ktorá bude geopolitickou, rozšírenou a reformovanou. Ale osobne nepovažujem za vhodnú cestu k tomuto cieľu takú reformu prijímania rozhodnutí, ako je odstránenie práva veta. Aj štáty ako Slovensko musia mať istotu, že v oblastiach ako sú dane alebo zahraničná a bezpečnostná politika právom veta disponujú. Inak vítam, že práve šéf nemeckej vlády vystúpil na Deň Európy v pléne Európskeho parlamentu vo francúzskom Štrasburgu, čo možno považovať za dobrý symbol.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „To, že nemecký premiér vystúpi v Európskom parlamente v deň výročia Schumanovej deklarácie, má veľký symbolický význam. Schumanova deklarácia bol prvý krok k vzniku dnešnej Európskej únie. Spoločenstva, ktorého cieľom je mierová, prosperujúca, sociálne a environmentálne spravodlivá Európa. To je presný opak toho, čo chceli fašisti počas druhej svetovej vojny. Žiaľ, Európa a mier sú znova v ohrození. Ako pre zločinnú agresiu Putinovho režimu voči Ukrajine, tak zo strany niektorých antidemokratických a extrémistických politikov, aj na Slovensku. Musíme pamätať na poučenie z histórie, aj tej klérofašistického Slovenského štátu, ktorý platil za likvidáciu vlastných občanov nacistickému Nemecku a nikdy nedopustiť diskrimináciu alebo ostrakizáciu časti obyvateľstva. Ako hovorí Schumanova deklarácia, Európa sa nevybuduje naraz alebo na základe jediného plánu, ale prostredníctvom konkrétnych úspechov, ktoré povedú predovšetkým ku vzniku skutočnej solidarity.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „EÚ čakajú veľké výdavky spojené s klimatickou a demografickou zmenou a vojnou na Ukrajine. The Economist ich odhaduje na 3,3% HDP ročne. Veľmi som preto sklamaný, že nemecký premiér Scholz v prejave neodmietol oslabovanie fiškálnych pravidiel EÚ. Členské štáty potrebujú jasné a jednoduché fiškálne pravidlá, ktoré budú dodržiavať. Nie ďalšie výnimky, ktorými budú fiškálnu disciplínu obchádzať.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Smerovanie EÚ je v mnohom závislé od rozhodnutí vedenia Nemecka. Prejav nemeckého premiéra bol v mnohom inšpiratívny. Dúfam však, že neostane len pri pekných slovách, ale, že slová sa premietnu do pevných rozhodnutí a skutkov.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Rozprava s nemeckým kancelárom má vždy svoju váhu. Postoje Nemecka vo vzťahu k vojenskej materiálnej podpore Ukrajiny, vzťahu k Rusku, atómovej energii, či spaľovacím motorom hýbu naprieč celou Európskou úniou. V tomto čase taktiež Nemecko a Európska únia odmietli obnoviť diplomatické vzťahy so Sýriou.“
