EuropskeNoviny.sk
Europoslanci vo štvrtok schválili návrh smernice, ktorej cieľom je zlepšiť označovanie výrobkov, zabezpečiť ich dlhšiu životnosť a skoncovať s používaním zavádzajúcich tvrdení.
Nová smernica o posilnení postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie získala podporu 544 poslancov, pričom 18 zákonodarcov hlasovalo proti a 17 sa hlasovania zdržalo. Hlavným cieľom právneho predpisu je pomôcť spotrebiteľom rozhodovať sa ekologicky a motivovať spoločnosti, aby ponúkali trvácnejšie a udržateľnejšie výrobky.
Zákaz zavádzajúcej reklamy a všeobecných environmentálnych tvrdení
Schválený mandát Parlamentu na rokovania s členskými štátmi počíta so zákazom používania všeobecných environmentálnych označení ako „šetrný k životnému prostrediu“, „prírodný“, „biologicky rozložiteľný“, „klimaticky neutrálny“ či „eko“, ak tieto tvrdenia nie sú podložené podrobnými dôkazmi. Okrem toho plánuje zakázať aj environmentálne označenia, ktoré sú založené výlučne na systémoch kompenzácie emisií CO2. Zákaz sa bude vzťahovať aj na ďalšie zavádzajúce praktiky, ako sú tvrdenia o celom výrobku, ak je tvrdenie pravdivé len pre jednu jeho časť, alebo tvrdenia o tom, ako dlho výrobok vydrží alebo akú záťaž znesie, ak nie sú pravdivé.
Na zjednodušenie informácií o výrobkoch by sa mali využívať len také označenia udržateľnosti, ktoré sú v súlade s oficiálnym certifikačným systémom alebo zavedené verejnými orgánmi.
Boj proti predčasnému zastarávaniu výrobkov
V záujme predĺženia životnosti výrobkov chcú poslanci zakázať používanie dizajnových prvkov, ktoré obmedzujú životnosť výrobku alebo vedú k jeho predčasným poruchám. Okrem toho by malo byť zakázané, aby výrobcovia obmedzovali funkčnosť výrobku, ak sa používa so spotrebným materiálom, náhradnými dielmi alebo príslušenstvom (napríklad s nabíjačkou alebo atramentovými kazetami) od inej spoločnosti.
Kupujúci by mali byť ešte pred nákupom informovaní o prípadných obmedzeniach týkajúcich sa opráv, aby si mohli vybrať tovar, ktorý vydrží dlhšie a dá sa opraviť. Poslanci okrem toho navrhujú nové označenie záruky, na ktorom by sa uvádzala nielen dĺžka zákonnej záruky, ale aj trvanie prípadného predĺženia záruky, ktoré ponúkajú výrobcovia. Pomohlo by to zviditeľniť kvalitný tovar a motivovať spoločnosti, aby sa viac zamerali na zvyšovanie životnosti výrobkov.
Vyhlásenie spravodajkyne
Spravodajkyňa Biljana Borzan (S&D, HR) po hlasovaní uviedla: „Výroba spotrebného tovaru, ktorý sa pokazí hneď po skončení záručnej lehoty, už pre priemysel nebude výhodná. Spotrebiteľov bude potrebné informovať o možnostiach opravy a nákladoch na ňu. Na etiketách bude jasne uvedené, ktoré výrobky vydržia dlhšie a výrobcovia, ktorých tovar bude trvácnejší, budú pritom vo výhode. Vnesie sa poriadok do spleti nepravdivých environmentálnych označení, keďže povolené budú len tie, ktoré budú certifikované a podložené.“
Ďalší postup
Rada EÚ prijala 3. mája vlastný mandát na rokovania, čo znamená, že rokovania medzi Parlamentom a členskými štátmi o konečnom obsahu a znení smernice sa môžu začať už čoskoro.
Súvislosti
Navrhovaná smernica je súčasťou prvého balíka predpisov o obehovom hospodárstve spolu s nariadením o ekodizajne, nariadením o stavebných výrobkoch a iniciatívnou správou o stratégii EÚ pre udržateľné a obehové textílie. Je prípravou pre novú smernicu, v ktorej sa bližšie určia podmienky pre ekologické značenie.
Pri prijímaní týchto právnych predpisov Parlament reaguje na očakávania občanov týkajúce sa udržateľnej spotreby, balenia a výroby, ako aj udržateľného rastu a inovácií, ako sa uvádza v návrhoch 5 ods. 1, 7 a 10 a 11 ods. 2 Správy o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy.
Reakcie slovenských poslancov
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Podporujem väčšiu ochranu spotrebiteľov a prijatie opatrení, ktoré obmedzia greennwashing. Je to zavádzajúca obchodná praktika, ktorá zneužíva legitímny strach ľudí zo znečisťovania životného prostredia a zmeny klímy za účelom vyššieho zisku. S greenwashingom majú skúsenosť aj slovenskí spotrebitelia a spotrebiteľky. Je preto namieste umožniť používanie označení ako „eko“, „biodegradovateľné“ či „klimaticky neutrálne“ len pri tých produktoch, pri ktorých toto tvrdenie vedia výrobcovia dokázať.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Ľudia si čím ďalej tým viac dávajú pozor na to, aký vplyv na životné prostredie majú ich obľúbené výrobky. A to hodnotím veľmi pozitívne. Produkty, ktorých výroba je šetrná ku prírode, či tovar, ktorý necestoval cez pol planéty, sú stále populárnejšie. No musíme ochraňovať spotrebiteľov a spotrebiteľky pred zavádzajúcimi marketingovými praktikami, ktorých žiaľ pri „eko“ výrobkoch vidíme čím ďalej tým viac. Ku ochrane spotrebiteľov patrí určite aj právo na opravu výrobku. Zároveň by sme mali podporovať zodpovedných producentov a znevýhodniť tých, ktorí zavádzajú.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Považujem za správne, aby sa obmedzili prípady, kedy sú produkty, ktoré škodia životnému prostrediu, vydávané za „zelené“. Napríklad tak, ako sa papierové nákupné tašky vydávajú za „zelenšie“ než plastové, hoci „zelenšími“ nie sú. Návrh však obsahuje aj požiadavky, aby výrobcovia uvádzali na obaly výrobkov množstvo nových informácií s cieľom predĺžiť životnosť výrobkov. Tieto zmeny nemajú v návrhu analýzu vplyvov, nie je teda jasné, či výrobky neúmerne nepredražia, preto som návrh nemohol podporiť. V mnohých prípadoch nie je opraviteľnosť dôvodom, pre ktorý sa výrobky vyhadzujú. Napríklad podľa článku v the Economist ľudia nevyhadzujú textil preto, že je neopraviteľný, ale preto, že vyšiel z módy.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Návrh zmeny smerníc o právach spotrebiteľov a o nekalých obchodných praktikách podporujem, keďže prinesú nielen environmentálne, ale aj finančné výhody pre spotrebiteľov. Ja sama už dlhodobo vyzývam na zahrnutie plánovaného zastarávania alebo tzv. kazítok medzi nekalé obchodné praktiky. Takéto aktivity totiž nielenže nepomáhajú spotrebiteľom, ale prispievajú aj k vytváraniu veľkého množstva elektronického odpadu. V druhom rade vítam, že spotrebitelia budú mať omnoho viac informácií na to, aby mohli prijímať udržateľné rozhodnutia.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Popri množstve informácii o výživových hodnotách či zložení sa na etiketách výrobkov čoraz častejšie uvádzajú informácie týkajúce sa sociálnych či enviromentálnych aspektov, ktoré majú u zákazníka vzbudiť dojem, že je súčasťou zelenej či sociálnej transformácie. Tieto informácie sú často individuálnymi, neoverenými tvrdeniami obchodníkov a ničím iným ako marketingovým ťahom z ich strany, ako zvýšiť predajnosť daného výrobku. Považujem preto za nevyhnutné, aby obdobné informácie podliehali oveľa striktnejšej kontrole, boli overené a certifikované a tak chránili spotrebiteľa pred zavádzaním.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Spotrebiteľ by mal byť vždy na prvom mieste. Nemal by byť pre to zavádzaný falošnými označeniami o ekologicky udržateľných produktoch atakujúcimi jeho peňaženku v prípade, že produkt s ekológiou nemá nič spoločné. Zároveň je potrebné šetriť prírodné zdroje spôsobom, aby sa produkty dali opraviť a príslušenstvo k nim dokúpiť aj od iných výrobcov, tak sa nám to podarilo v prípade nabíjačiek.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Teším sa, že v Európe pri nakupovaní čoraz viac zohľadňujeme vplyv daných výrobkov na životné prostredie, či ich uhlíkovú stopu. Sme dokonca pripravení si za udržateľnejšie výrobky zaplatiť viac. O to dôležitejšie je, aby sme neboli obeťami greenwashingu, ktorý je v čase rozsiahlych environmentálnych kríz extrémne škodlivý. Vítam preto tento návrh, ktorého cieľ je zabezpečiť pravdivé, zrozumiteľné a ľahko dostupné informácie o udržateľnosti daného výrobku, podporené jasnými, objektívnymi, vedecky podloženými a overiteľnými záväzkami a cieľmi.“
