Predpovedané dažde mali rozsah od 40 do 48 kilogramov voľne lietajúcich plastových častíc, ktoré každých 24 hodín prekryli väčšiu časť Paríža. Intenzívnejšie zrážky môžu takýto „plastový dážď“ až zdesaťnásobiť.
V prírode sa objavili viacfarebné mikroplasty – menšie ako 5 milimetrov v priemere – v ľade blízko Severného pólu aj vo vnútri rýb plaviacich sa v najhlbších a najtmavších útrobách oceánu. Znečistenie je také veľké, že každú minútu do svetových oceánov pribudne ekvivalent jedného smetiarskeho auta plného plastu. Každú minútu.
Naše organizmy ohrozujú najmä plastové častice o veľkosti medzi 10 nanometrov po 1 mikrometer. Takéto častice dokážu prechádzať cez naše biologické membrány do tkanív, vrátane krvno-mozgovej bariéry, a tak sa dostať do nášho mozgu.
Kroky ku cirkulárnej ekonomike, obmedzeniu výroby plastov, väčší dôraz na recykláciu a používanie trvácnejších materiálov alebo alternatív, ktoré sú lepšie recyklovateľné, toto všetko vie zmierniť šírenie plastového znečistenia. Musíme sa však sústrediť aj na prevenciu vzniku plastového odpadu, napríklad prestať používať zbytočné plastové obaly. Som rád, že sa tejto problematike začala venovať aj Európska komisia. Takisto som spolu s kolegami a kolegyňami EK vyzval na zavedenie opatrení proti zbytočným mikroplastom.
Preto, pri príležitosti dnešného Svetového dňa životného prostredia, je dobré pripomenúť, že boj o zdravé a čisté prostredie nie je márny, ochraňujeme ním nie len naše zdravie a zdravie našich detí a ich detí. Ochraňujeme tým aj to, čo robí Zem, Zemou – jedinú známu planétu kde existuje život.
Martin Hojsík, europoslanec /PS, RE/.