Ch. Lagardová: ECB bude pokračovať vo zvyšovaní úrokov

Európska centrálna banka (ECB) je odhodlaná dosiahnuť svoj inflačný cieľ na úrovni 2 %. Uviedla to v utorok prezidentka ECB Christine Lagardová, podľa ktorej banka pri tomto procese už zaznamenala určitý pokrok, ale pretrvávajúco vysoká inflácia si vyžaduje viac úsilia. TASR o tom informuje na základe správ AFP, Reuters a RTTNews.

„Menová politika má v súčasnosti len jeden cieľ: včas vrátiť infláciu k úrovni 2 %,“ povedala Lagardová v prejave na každoročnom stretnutí šéfov centrálnych bánk a ekonómov v portugalskej Sintre. „A sme odhodlaní dosiahnuť tento cieľ, nech sa deje čokoľvek,“ dodala šéfka ECB. Uviedla tiež, že bez podstatnej zmeny vo výhľade eurozóny bude banka v júli pokračovať vo zvyšovaní sadzieb. A hoci už zaznamenala istý pokrok, vzhľadom na vytrvalo vysokú infláciu nemôže zaváhať a nemôže ešte vyhlásiť víťazstvo. Podľa Lagardovej je nepravdepodobné, že v blízkej budúcnosti bude centrálna banka schopná s plnou dôverou vyhlásiť, že úrokové sadzby dosiali svoj vrchol.

ECB v minulom roku zvýšila sadzby na každom zasadnutí a sľúbila ich ďalšie zvýšenie v júli, aby zastavila infláciu. Problémom je, že relatívne rýchly rast miezd vyvíja tlak na infláciu. Zamestnanci sa totiž snažia získať aspoň časť z príjmov, o ktoré ich pripravilo zdražovanie po vlaňajšom strmom zvýšení cien energií a ďalších položiek v dôsledku vojny na Ukrajine. A tento proces je umocnený nižším rastom produktivity, ako sa očakávalo. „Zamestnanci zaznamenali veľký pokles reálnych miezd, čo spúšťa proces dobiehania miezd, keď sa snažia získať späť svoje stratené príjmy,“ povedala Lagardová.

Klesajúce náklady na energie pomohli v máji stlačiť infláciu v eurozóne na 6,1 % z októbrového maxima 10,6 %. Napriek tomu zostáva trikrát vyššia než cieľ ECB na úrovni 2 %. Lagardová poznamenala, že odolnosť trhu práce a rast zamestnanosti prispievajú k tejto dynamike a oba faktory by mohli pretrvávať a potenciálne predlžovať inflačné tlaky. Zatiaľ čo eurozóna sa v predchádzajúcom štvrťroku prepadla do recesie, firmy si držia pracovníkov, čo je neočakávaný vývoj, ktorý podporuje rast miezd.
Ďalším problémom je, že veľká časť z nárastu zamestnanosti pochádza zo sektorov s historicky nízkym rastom produktivity. „To všetko znamená, že budeme čeliť niekoľkoročnému rastu nominálnych miezd, pričom tlaky na jednotkové náklady práce budú umocnené utlmeným rastom produktivity,“ povedala. Banka preto pokračuje vo svojom agresívnom cykle sprísňovania menovej politiky, aj keď sa vyhliadky eurozóny zhoršujú.

(TASR)