EuropskeNoviny.sk
Europarlament chce posilniť ochranu novinárov a aktivistov v EÚ pred nepodloženými a zneužívajúcimi žalobami, ktoré ich majú umlčať.
Europoslanci v utorok schválili návrh smernice, podľa ktorej budú novinári, mediálne organizácie, ochrancovia ľudských práv, aktivisti, výskumníci a umelci v EÚ chránení pred strategickými žalobami proti verejnej účasti (SLAPP) zameranými na ich zastrašenie či potrestanie. Poslanci schválili svoju rokovaciu pozíciu k novým pravidlám na ochranu osôb, ktoré sa angažujú v záležitostiach verejného záujmu, ako sú základné práva, činnosť verejných činiteľov alebo obvinenia z korupcie, a to 498 hlasmi za, pričom 33 bolo proti a 105 sa zdržalo hlasovania.
Cezhraničné uplatňovanie a ochranné záruky
Nové pravidlá by sa mali uplatňovať v cezhraničných prípadoch, keď žalobca, žalovaný a súd nemajú sídlo v tej istej krajine alebo ak sa akt verejnej účasti – či už ide o článok v tlači, príspevok na sociálnych médiách, video, výskum alebo umelecké dielo, týka viac ako jedného členského štátu a je prístupný elektronicky.
Návrh smernice počíta so zárukami pre obete strategických žalôb vrátane možnosti požiadať o skoré zastavenie konania v prípade zjavne neopodstatnenej žaloby. V takom prípade bude na žalobcovi, aby preukázal, že jeho vec nie je nepodložená. Žalobca bude tiež musieť znášať všetky trovy konania vrátane nákladov na právne zastupovanie žalovaného a čeliť sankciám, zatiaľ čo obeť strategickej žaloby bude môcť žiadať o náhradu škody, a to aj za psychickú ujmu alebo poškodenie dobrej povesti. Prípady týkajúce sa ohovárania budú prípustné len na súde v krajine žalovaného, aby sa tak predišlo tomu, že si žalobca vyberie zámerne súd, ktorý sa pravdepodobne postaví na jeho stranu. Členské štáty by nemali uznávať rozsudky vo veci strategických žalôb v tretích krajinách proti jednotlivcom a spoločnostiam, ktoré sú ich rezidentmi a mali by umožniť, aby osoby, proti ktorým bolo konanie v tretej krajine namierené, boli odškodnené súdom vo svojom členskom štáte.
Vnútroštátna pomoc a odborná príprava
Europoslanci chcú, aby členské štáty EÚ zriadili jednotné kontaktné miesta, kde by obete strategických žalôb mohli získať informácie a poradenstvo. Okrem toho požadujú, aby vnútroštátne orgány poskytli osobám, ktoré sa stali terčom takýchto žalôb, finančnú, právnu a psychologickú pomoc. Členské štáty budú musieť tiež zabezpečiť, aby právnici absolvovali primeranú odbornú prípravu a aby ich profesijné združenia prijali pravidlá, ktoré ich členov odradia od podávania zneužívajúcich žalôb. Poslanci zároveň žiadajú členské štáty, aby zhromažďovali relevantné údaje, najmä o súdnych rozhodnutiach, a aby Komisia vytvorila register EÚ o strategických žalobách.
Vyhlásenie
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola uviedla: „Žurnalistika si vyžaduje odvahu, ale novinári by nemali byť nútení byť odvážni, aby ju mohli robiť. Európsky parlament bude vždy chrániť tých, ktorí hľadajú pravdu, a bude presadzovať naše demokratické právo na poznanie. Keď neopodstatnené súdne spory ohrozujú životy a živobytie a zneužívajú naše justičné systémy, mali by sme prijímať nové predpisy. A to presne robíme schválením dnešného návrhu zákona, ktorý získal výraznú podporu v pléne.“
Spravodajca Tiemo Wölken (S&D, DE) po hlasovaní v pléne uviedol: „Zneužívajúce súdne spory odrádzajú kritické hlasy od toho, aby otvárali otázky verejného záujmu. Novinári a aktivisti sú základným kameňom našich demokracií a mali by byť schopní pracovať bez zastrašovania. Touto smernicou sa snažíme zabezpečiť, aby boli chránení v celej EÚ, aby sa obetiam poskytla finančná a psychologická podpora a aby existovalo širšie vymedzenie cezhraničných prípadov. Naše súdy nemôžu byť ihriskom pre bohatých a mocných.“
Ďalší postup
Tlačová konferencia s predsedníčkou Parlamentu Robertou Metsolou a spravodajcom Tiemom Wölkenom sa uskutoční v stredu o 10:00 hod. Rozhovory medzi Európskym parlamentom a členskými štátmi o konečnej podobe legislatívneho aktu sa začnú neskôr v rovnaký deň. Ministri EÚ sa na svojej rokovacej pozícii dohodli už pred mesiacom.
Súvislosti
Parlament sa dlhodobo zasadzuje za posilnenie slobody médií a vzhľadom na rastúci počet strategických žalôb prijal sériu uznesení, v ktorých odsúdil útoky na novinárov a obhajcov ľudských práv a vyzval na zlepšenie ich ochrany. Podľa Koalície proti strategickým žalobám proti verejnej účasti v Európe (CASE) bol najvyšší počet strategických žalôb v Európe dosiahnutý v roku 2020, keď bolo zaznamenaných 114 prípadov.
Podporením tohto návrhu legislatívy poslanci reagujú na návrhy občanov zo Správy o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy o boji proti dezinformáciám a propagande v návrhu 23 ods. 5, o vypracované účinnejšej a jednotnejšej politiky zameranej na autokratické a hybridné režimy a o rozvoji partnerstiev s organizáciami občianskej spoločnosti v návrhu 24 ods. 8, o zavedení právnych predpisov týkajúcich sa hrozieb pre nezávislosť médií v návrhu 27 ods. 1 a o prísnom presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ v mediálnom sektore v návrhu 27 ods. 2.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Útoky na novinárov z dôvodu výkonu ich povolania sú nežiadúce. Za takéto možno v istom zmysle považovať aj neopodstatnené súdne konania, ktorých účelom môže byť snaha o bránenie v slobodnom výkone práce. Na Slovensku sú takéto prípady pomerne ojedinelé, ich počet je neporovnateľne nižší v porovnaní s inými členskými krajinami Európskej únie. Ochrana pred nimi má však priniesť určité harmonizované súbory procesných pravidiel za účelom zaistenia možnosti žalovaných efektívne sa brániť.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „V europarlamente dlhodobo bojujem za to, aby mali novinári a novinárky na Slovensku i v Európe slobodné podmienky pre svoju prácu. Podporujem preto prijatie smernice, ktorá zvýši ochranu novinárov pred strategickými súdnymi spormi. Žiaľ, na Slovensku len minulý mesiac prešiel zákon, podľa ktorého majú novinári niesť zodpovednosť aj za výroky politikov. Oceňujem, že ho prezidentka Čaputová nepodpísala, keďže by výrazne zasiahol do slobody prejavu a nezávislej novinárskej práce. O to viac vítam európske úsilie brániť novinárov pred neodôvodnenými súdnymi spormi.“
Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Mocní si vždy našli spôsoby, ako zastrašovať tých, ktorí ich kontrolujú a vidia zneužívanie systému. Žiaľ, ešte stále je veľmi časté, že sa vysokopostavení podnikatelia, niektorí politici alebo organizácie vyhrážajú aktivistom či novinárom, aby ich odradili od zverejňovania nepriaznivých názorov alebo informácií. Oceňovať odvahu takýchto ľudí nestačí. Človek si stále dvakrát rozmyslí, či radšej nemlčať. Odvaha vás totiž môže stáť roky chodenia po súdoch, lebo čelíte žalobám, ktoré majú odradiť nielen vás, ale aj ďalších. Je nutné poskytnúť obetiam takýchto neopodstatnených žalôb prístup k podporným opatreniam vrátane komplexných informácií, právnej a finančnej pomoci tak, aby zabezpečili plné pokrytie nákladov na právne zastúpenie v prípadoch zneužívajúcich súdnych konaní proti účasti verejnosti. K tomu sa snaží smernica zaviazať členské štáty. Okrem toho prináša aj spoločné pravidlá procesných záruk, možnosť skorého ukončenia zjavne neopodstatnených súdnych konaní ako aj ochranu proti rozsudkom tretích krajín.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Súhlasím s tým, že nielen novinári, ale aj akademici a výskumníci musia byť chránení pred neopodstatnenými právnymi žalobami, ktoré sa ich snažia umlčať. Obete takýchto postupov by mali dostať aj adekvátnu právnu pomoc. Samozrejme musia tiež niesť svoj diel zodpovednosti za to, čo vyprodukujú. V každom prípade potrebujeme jasné pravidlá, kedy už ide o zneužívania práva, ktoré zbytočne zaťažuje súdny systém krajiny, čím sa komplikuje prístup k spravodlivosti pre iných občanov. Hlavná ťarcha zodpovednosti ale leží na štátoch, pretože EÚ nedisponuje v tejto oblasti dostatočnými kompetenciami.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Právne kľučky a žaloby nesmú byť zneužívané proti novinárom, či mimovládnym organizáciám a brániť im zverejniť ich zistenia. Žiaľ, deje sa to stále častejšie a preto som rád, že sme sa rozhodli pred týmto novinárov a obhajcov ľudských práv chrániť. A to najmä pred takýmito žalobami v tretích krajinách.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Som presvedčený, že je dôležité chrániť všetkých vrátane novinárov, obchodných partnerov či konkurentov atď. pred takýmto nespravodlivým zaobchádzaním. Návrh by som podporil, ak by sa týkal ochrany novinárov z EÚ pred zneužívaním právnych inštitútov z krajín, v ktorých nefunguje právny štát. Keďže návrh sa prevažne týka členských štátov EÚ, nepodporím ho. Uprednostňujem skvalitňovanie právnych inštitúcií v EÚ pred oslabovaním súdneho systému.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Brutálna vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ako aj pokračujúce zneužívanie strategických žalôb proti účasti verejnosti (tzv. SLAPP) proti investigatívnym novinárom poukazuje na pretrvávajúcu potrebu ochrany novinárov, keďže sloboda a pluralita médií sú pre demokraciu kľúčové. Oceňujem, že smernica stanovuje minimálne štandardy ochrany novinárov pred použitím týchto strategických žalôb, ktorých cieľom je najmä zastrašiť a sťažiť prácu. Nová smernica zároveň môže priniesť zmenu len keď bude riadne implementovaná v plnej spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní členských krajín EÚ.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Je neakceptovateľné, aby sa súdy, ktoré sú už tak preťažené zaoberali vykonštruovanými žalobami, ktorých cieľom je niekoho umlčať, zastrašiť alebo zdiskreditovať, či už ide o novinárov alebo iné osoby, ktoré zastávajú kritický postoj k veciam politického alebo spoločenského významu. Takýchto žalôb v poslednej dobe neúmerne narastá a to po celej EÚ, preto je potrebné nastaviť mechanizmus určitej ochrany, vrátane skorého zastavenia takýchto súdnych konaní a tak zamedziť tomuto nonsensu.“
Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „Podľa môjho názoru novinári a ich činnosť by nemali vôbec spadať pod rozhodnutia súdov. Pokiaľ by som mal tú možnosť, legislatívne by som to upravil tak, že novinárska obec by si mala vytvoriť orgán, ktorý by sám rozhodoval o tom, či novinár porušil alebo neporušil novinársku etiku a prípadne ho v prípade porušenia sankcionovať. Pokiaľ by takýto novinár nebol spokojný s takýmto rozhodnutím, mohol by sa dovolávať právnej ochrany na súde a zároveň dotknutá osoba by sa taktiež mohla dovolávať právnej ochrany na súde.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Demokracia potrebuje novinárov, ktorí robia investigatívu kvalitne, a aktívnu občiansku spoločnosť, ktorá sa nebojí vzoprieť a verejne klásť nepríjemné otázky vplyvným politikom, či silným a bohatým finančným skupinám. Finančná či mocenská nerovnováha je v tomto prípade obrovská, a preto je nevyhnutné chrániť novinárov a občianskych aktivistov z verejnej pozície.“
