EuropskeNoviny.sk
Zákon o obnove prírody: Poslanci prijali pozíciu na rokovania s Radou
• Obnova ekosystémov, ktoré sú kľúčové pre boj proti zmene klímy a strate biodiverzity; znižuje riziká pre potravinovú bezpečnosť
• Návrh zákona neukladá nové chránené územia v EÚ
• Odložené ciele v prípade výnimočných sociálno-ekonomických dôsledkov
Lucia Ďuriš Nicholsonová /Jablko, RE/ zdôraznila, že EÚ má v ochrane životného prostredia pridať. Nový zákon podľa nej definuje záväzok pre všetky členské štáty a ide o spôsob, ako spoločne prispieť k obnove degradovaných ekosystémov (mokradí, lesov, morských ekosystémov, riek, jazier a lužných biotopov). „Ak chceme mať čistú vodu, vzduch, bezpečné potraviny, potrebujeme na to zdravé ekosystémy. Sú alfou a omegou pre naše dlhodobé prežitie, blahobyt, prosperitu a bezpečnosť. Prínosy nariadenia výrazne prevyšujú náklady,“ hovorí.
Podľa poslancov musí EÚ do roku 2030 zaviesť opatrenia na obnovu najmenej 20 % jej pozemných a morských oblastí. Parlament prijal svoju pozíciu k zákonu EÚ o obnove prírody 336 hlasmi za, 300 hlasovalo proti a 13 sa zdržalo hlasovania. Hlasovanie o zamietnutí návrhu Komisie neprešlo (312 hlasovalo za, 324 členov hlasovalo proti a 12 sa zdržalo hlasovania).
Poslanci zdôrazňujú, že obnova ekosystému je kľúčom k boju proti zmene klímy a strate biodiverzity a znižuje riziká pre potravinovú bezpečnosť. Zdôrazňujú, že návrh zákona neukladá vytvorenie nových chránených území v EÚ, ani neblokuje novú infraštruktúru pre energiu z obnoviteľných zdrojov, pretože doplnili nový článok, v ktorom sa zdôrazňuje, že takéto zariadenia sú prevažne vo verejnom záujme.
Ciele obnovy prírody do roku 2030
Parlament zdôrazňuje, že nový zákon musí prispieť k plneniu medzinárodných záväzkov EÚ, najmä globálneho rámca OSN pre biodiverzitu Kunming-Montreal. Poslanci podporujú návrh Komisie zaviesť do roku 2030 opatrenia na obnovu, ktoré by sa týkali aspoň 20 % všetkých pozemných a morských oblastí v EÚ.
Podľa parlamentu sa zákon sa uplatňuje len vtedy, keď Komisia poskytne údaje o nevyhnutných podmienkach na zaručenie dlhodobej potravinovej bezpečnosti a keď majú krajiny EÚ k dispozícii údaje o rozsahu oblasti, ktorá sa musí obnoviť, aby sa dosiahli ciele obnovy pre každý typ biotopu. Parlament tiež predpokladá možnosť odložiť ciele v prípade výnimočných sociálno-ekonomických dôsledkov.
Do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia by Komisia mala posúdiť akúkoľvek medzeru medzi finančnými potrebami obnovy a dostupnými finančnými prostriedkami EÚ a hľadať riešenia na preklenutie takejto medzery, najmä prostredníctvom špecializovaného nástroja EÚ.
Po hlasovaní spravodajca César Luena (S&D, ES) uviedol: „Zákon o obnove prírody je základným prvkom Európskej zelenej dohody a nadväzuje na vedecký konsenzus a odporúčania na obnovu európskych ekosystémov. Poľnohospodári a rybári budú mať z toho úžitok a zároveň sa zabezpečí obývateľnosť zem pre budúce generácie. Naše dnešné stanovisko vysiela jasný signál. Teraz musíme pokračovať v dobrej práci, obhájiť naše postoje počas rokovaní s členskými štátmi a dosiahnuť dohodu pred skončením mandátu Parlamentu o schválení prvého nariadenia o obnove prírody v histórii EÚ.“
Parlament je teraz pripravený začať rokovania s Radou o konečnej podobe právnych predpisov. Viac ako 80 % európskych biotopov je v zlom stave. Komisia 22. júna 2022 navrhla nariadenie o obnove prírody s cieľom prispieť k dlhodobej obnove poškodenej prírody v suchozemských a morských oblastiach EÚ a dosiahnuť ciele EÚ v oblasti klímy a biodiverzity. Podľa Komisie by nový zákon priniesol významné hospodárske výhody, pretože každé investované euro by prinieslo výhody vo výške najmenej 8 eur.
