Svetový humanitárny deň: EÚ pomáha ľuďom zasiahnutým humanitárnymi krízami

EÚ patrí medzi popredných svetových humanitárnych darcov a vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby posilnilo svoje záväzky voči krajinám zasiahnutým humanitárnymi krízami. Uviedli to v piatok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell a eurokomisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič pri príležitosti Svetového humanitárneho dňa, informuje spravodajca TASR.

Obaja v správe pre médiá pripomenuli, že na celom svete je čoraz viac ľudí vystavených humanitárnym krízam v dôsledku nových a pretrvávajúcich konfliktov a následkov klimatickej a ekologickej núdze. „Ak by tí, ktorí potrebujú humanitárnu pomoc, vytvorili krajinu, bola by tretia najväčšia na svete. A táto trpiaca nekrajina rastie exponenciálnym tempom – od začiatku roku 2022 až o 30 percent. Teraz viac ako kedykoľvek predtým ľudia v kríze potrebujú humanitárnu podporu,“ uviedli predstavitelia eurokomisie.

Borrell a Lenarčič zdôraznili, že EÚ vzdáva hold humanitárnym pracovníkom v prvej línii, ktorí riskujú svoje životy, aby zachraňovali iných a znížili ľudské utrpenie, a zároveň si ctí pamiatku tých, ktorí zahynuli v službe pre druhých.
Zdôraznili, že ani po 20 rokoch od bombového útoku na sídlo OSN v Bagdade, pri ktorom zahynulo 22 ľudí, väčšinou humanitárnych pracovníkov, sa situácia nezlepšila. „Dnes sú humanitárni pracovníci na celom svete vo väčšom nebezpečenstve ako kedykoľvek predtým. Tento rok útoky na humanitárnych pracovníkov viedli k zabitiu 62 z nich, 33 boli unesení a 82 zranení. Tieto činy sú neprijateľné a nemôžeme ich tolerovať. Ochrana civilistov vrátane humanitárnych pracovníkov a zdravotníckeho personálu je povinnosťou podľa medzinárodného humanitárneho práva, ktorá sa musí dodržiavať,“ píše sa v ich spoločnom stanovisku.

Obaja upozornili, že ruská agresia proti Ukrajine viedla ku globálnej energetickej a potravinovej kríze, čo spôsobilo zhoršenie humanitárnej situácie na celom svete. A sú tu aj nové konflikty, ako sú ničivé boje v Sudáne a vojenské prevraty v oblasti Sahelu, ktoré zhoršili celkovú humanitárnu situáciu. „Rozhodnutie Ruska ukončiť Čiernomorskú obilnú iniciatívu, nasledované zvýšenými útokmi na ukrajinské čiernomorské a dunajské prístavy, ktoré prerušia dodávky obilia po celom svete, uvrhnú mnohé komunity hlbšie do potravinovej neistoty, napríklad v Afganistane, Džibutsku, Etiópii, Keni, Somálsku, Sudáne či Jemene,“ zdôraznili Borrel a Lenarčič. Podľa ich slov EÚ aj naďalej pokračuje v úsilí odstrániť rastúci rozdiel medzi humanitárnymi potrebami a dostupnými finančnými prostriedkami. Aj preto Únia vyzýva zvyšok medzinárodného spoločenstva darcov, aby posilnilo svoje záväzky voči regiónom v núdzi.

(TASR)