obnovitelne zdroje nergie
Ilustračné PHOTO: © European Union-EP.

Europoslanci podporili plány na podporu využívania obnoviteľnej energie

Europarlament v utorok odhlasoval posilnenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov v súlade so Zelenou dohodou a REPowerEU.

Cieľom aktualizovanej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (RED), na ktorej sa už neformálne dohodol Parlament s Radou, je zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe v EÚ do roku 2030 na 42,5 %. Členské štáty by sa však mali usilovať o dosiahnutie podielu až vo výške 45 %.

Nový zákon tiež urýchli proces schvaľovania nových elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú solárne či veterné elektrárne, ako aj prispôsobenie existujúcich elektrární. Vnútroštátne orgány by mali mať na schválenie nových zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov maximálne 12 mesiacov, pokiaľ sa tieto zariadenia nachádzajú v takzvaných oblastiach vhodných na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Mimo týchto oblastí by proces nemal trvať dlhšie než 24 mesiacov.

V sektore dopravy by malo využívanie obnoviteľných zdrojov energie viesť do roku 2030 k zníženiu emisií skleníkových plynov o 14,5 %, a to vďaka zvýšeniu podielu moderných biopalív a stanoveniu ambicióznejšej kvóty pre obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu, ako je vodík.

Europoslanci sa tiež postarali o to, že si členské štáty budú musieť stanoviť orientačný cieľ, aby aspoň 5 % novoinštalovanej kapacity energie z obnoviteľných zdrojov bolo založenej na inovatívnych technológiách. Okrem toho by si mali tiež stanoviť záväzný rámec na podporu cezhraničných energetických projektov. Poslanci sa zasadili aj o sprísnenie kritérií využívania biomasy s cieľom zabezpečiť, že EÚ nebude dotovať neudržateľné praktiky. Ťažba biomasy by sa podľa nich mala vykonávať tak, aby nezhoršovala kvalitu pôdy a nepoškodzovala biodiverzitu.

Vyhlásenie spravodajcu

„V snahe o väčšiu energetickú nezávislosť a zníženie emisií CO2 sme zvýšili naše ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Táto smernica je dôkazom toho, že Brusel môže byť nebyrokratický a pragmatický. Obnoviteľné zdroje energie sme označili za prevažujúci verejný záujem a zjednodušili sme ich schvaľovací proces. Naše zameranie zahŕňa veternú energiu, fotovoltaiku, vodnú energiu, geotermálnu energiu a prílivové prúdy. Biomasa z dreva zostane klasifikovaná ako energia z obnoviteľných zdrojov. Podľa zásady „pozitívneho mlčania“ sa investície považujú za schválené bez administratívnej spätnej väzby. Teraz naliehavo potrebujeme koncepciu trhu EÚ s elektrickou energiou a okamžitý prechod na vodík v záujme ekologickejšej transformácie“, uviedol spravodajca Markus Pieper (EPP, DE).

Ďalší postup

Smernica bola schválená 470 hlasmi za, 120 proti a 40 sa zdržalo hlasovania. Aby mohla nadobudnúť účinnosť, bude ju ešte musieť formálne schváliť aj Rada (ministrov) EÚ.

Súvislosti

Táto legislatívna revízia je súčasťou balíka Fit for 55, ktorý prispôsobuje existujúce právne predpisy v oblasti klímy a energetiky s cieľom splniť nový cieľ EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 minimálne o 55 % (REDIII). Navrhované ciele sa ďalej zvýšili v rámci balíka REPowerEU zameraného na zníženie závislosti Európy od dovozu fosílnych palív z Ruska po začatí agresie na Ukrajine. Tento zákon prináša aj nové opatrenia zamerané na skrátenie procesu schvaľovania využívania obnoviteľných zdrojov energie.

Prijatím tejto správy Parlament reaguje na očakávania občanov vyjadrené v návrhoch 3 ods. 1, 3 ods. 3, 3 ods. 4, 3 ods. 5 a 3 ods. 6 Správy o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy s cieľom urýchliť zelenú transformáciu EÚ, najmä prostredníctvom: vyšších investícií do energie z obnoviteľných zdrojov; znížením závislosti od dovozu ropy a plynu prostredníctvom projektov energetickej efektívnosti a rozšírením poskytovania čistej a obnoviteľnej energie; zlepšením kvality a prepojenosti elektrickej infraštruktúry s cieľom umožniť prechod na obnoviteľné zdroje energie; investíciami do technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako je efektívna výroba a využívanie ekologického vodíka; a investíciami do výskumu nových ekologických zdrojov energie a metód uskladňovania.

Reakcie slovenských poslancov

Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Súčasťou návrhu smernice je aj zvýšenie cieľov z hľadiska podielu obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe do roku 2030 a zrýchlenie procesov súvisiacich so schvaľovaním a pripájaním nových zariadení do siete. V tejto súvislosti je dôležité sa zamerať na investície do stability európskych prenosových sietí. Nesmieme totiž zabúdať na bezpečnosť sústavy. Tú alternatívne zdroje energie nie sú v súčasnosti schopné zaistiť, skôr ju narúšajú. Prijímaná legislatíva musí byť pre všetky členské štáty vykonateľná a požiadavky z nej vyplývajúce reálne nastavené. V žiadnom prípade nesmieme dovoliť ničiť naše priemyselné podniky a ich konkurencieschopnosť. Ekologické ciele musia ísť ruka v ruke s našimi ekonomickými záujmami, nie si vzájomne protirečiť.“

Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Podporujem prijatie smernice, ktorej cieľom je zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie v EÚ na 42,5 % do roku 2030. Tento cieľ je súčasťou opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov v Európe, ktoré dlhodobo podporujem. Považujem za zásadné, aby sme aj na Slovensku investovali do skutočne obnoviteľných zdrojov. Táto európska legislatíva je dôležitá nielen z hľadiska ochrany klímy, ale aj z pohľadu našej energetickej bezpečnosti. Potom, ako Rusko brutálne napadlo Ukrajinu, je očividné, že Európa vrátane Slovenska si nemôže dovoliť závislosť od ruského plynu, ktorý musíme postupne nahradiť udržateľnými zdrojmi energie.“

Viac..  Voľby vedenia EP: Zo 14 podpredsedov nie je jeden z krajnej pravice

Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „K tejto legislatíve mám výhrady, pretože prechod na obnoviteľné zdroje energie musí mať realistické ciele tak, aby nepoškodzoval priemysel, zamestnanosť a ani domácnosti. Stanovený cieľ, aby do roku 2030 bolo 42,5% všetkej energie v EÚ z obnoviteľných zdrojov je príliš ambiciózny, ale pre Slovensko je dobre, že nejde o povinnú kvótu aj pre štáty. Slovensko má totiž už dnes 90 percent bezemisnej produkcie elektrickej energie, ale vyrobenej prevažne z jadra, ktoré sa bohužiaľ v tejto legislatíve nepovažuje za zelený zdroj. Dobré podmienky sú na rozvoj biometánu, ktorý môže nahradiť až 10% spotreby zemného plynu, v tomto prípade však pôjde najmä o jeho využitie v doprave, vykurovaní a chemickom priemysle a nie na výrobu energie. Základným predpokladom rýchlejšieho prechodu na obnoviteľné zdroje energie bude aj zjednodušenie a zrýchlenie povoľovacích konaní, čo by malo byť riešené aj na celoeurópskej úrovni, pričom dnes schvaľovaná legislatíva ponechá štátom naďalej veľkú kontrolu nad povoľovacím procesom, a tak som skeptický, či sa podarí aj na Slovensku, kde je jeho trvanie trojnásobne dlhšie ako napríklad v Maďarsku.“

Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Zelená energia je riešením nielen klimatickej krízy, ale aj tej energetickej. Slnko jednoducho nemusíte dovážať. Je smutné, že musela prísť Ruskou agresiou spôsobená energetická kríza, aby sme sa odvážili viac investovať do zelenej energie. Nová smernica je krokom vpred, o tom niet pochýb. Kľúčové bude, či túto príležitosť budeme vedieť využiť na Slovensku, alebo sa budeme ďalej vyhovárať a hádzať polená pod nohy domácnostiam aj podnikateľom pri jej využívaní, tak ako to robíme teraz. A záujem tu je. Pre ilustráciu, jeden z východoslovenských energopodnikov pred nedávnom zverejnil, že v roku 2022 vzrástol nárast žiadostí o pripojenie zelených zdrojov elektriny v roku 2022 o 530 % v porovnaní s rokom 2021.“

Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Upozorňujem, že v prípade Slovenska by to znamenalo, že lacnú elektrickú energiu z jadra musíme nahradiť drahšou z obnoviteľných zdrojov a na emisie to nebude mať žiaden vplyv. Nemali by sme sledovať podiel spotrebovanej energie z obnoviteľných zdrojov ale z nízkouhlíkových zdrojov.“

Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Ruská agresia voči Ukrajine nám potvrdila nutnosť diverzifikovať naše zdroje energie. V tomto nám veľmi môže pomôcť aj zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Zároveň považujem za kľúčové, aby si krajiny určili vlastný energetický mix vrátane energie z jadra, ktorá je pre Slovensko dôležitá.“

Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Navýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hranicu 45 percent do roku 2030 považujem za veľmi ambiciózny cieľ, ktorý ak sa má naplniť, Slovensko musí v oveľa väčšej miere zapájať samosprávy do tohto procesu a im v tom aj pomáhať účinnými podpornými opatreniami. Doterajšia prax vo mne vzbudzuje isté obavy.“

Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Efektívne využívanie obnoviteľnej energie nás oslobodzuje od závislosti na dovoze fosílnych palív z Ruska. Možnosť prispôsobovať už existujúce elektrárne na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, či zjednodušovanie procesov schvaľovania nových solárnych, či veterných elektrární, je v našom strategickom geopolitickom záujme.“

Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Smernica vytvára priestor na masívny nárast využívania OZE, čo je dôležité nielen v kontexte našej zelenej budúcnosti, ale aj zbavenia sa závislosti na fosílnych palivách. Oceňujem, že smernica sa snaží odbúrať byrokratické prekážky pri stavbe nových zdrojov OZE. Verím, že na Slovensku vzniknú podmienky pre dynamickejší rozvoj perspektívnych foriem OZE, ako je geotermálna energia. Zostávam však kritický vo vzťahu k využívaniu drevnej biomasy. Smernica naďalej umožňuje masívne dotovanie spaľovania dreva a dokonca zavádza viaceré výnimky pre udržateľnosť využitia tohto zdroja. Kriví to trh, negatívne vplýva na drevospracujúci priemysel, no hlavne to má devastačný dopad na lesné ekosystémy a ich biodiverzitu. V čase klimatickej krízy je zvyšovanie ťažby dreva extrémne škodlivým greenwashingom.“

O mam

Odporúčame pozrieť

Michal Wiezik: Nový mandát a prvý plenárny týždeň s novými výzvami a cieľmi. Buďte pri tom s nami. VIDEO

Na bezplatný odber spravodajstva z EÚ do vášho emailu sa môžete prihlásiť tu: PRIHLÁSENIE. Zdieľaj …

Consent choices