EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament prijal pozíciu k revidovanému právnemu predpisu na zlepšenie kvality ovzdušia v EÚ s cieľom dosiahnuť čisté a zdravé životné prostredie pre európskych občanov.
Hlasovaním, v ktorom 363 poslancov hlasovalo za, 226 proti a 46 sa zdržalo hlasovania sa stanovili prísnejšie limity a cieľové hodnoty do roku 2035 pre viaceré znečisťujúce látky vrátane tuhých častíc (PM2.5, PM10), NO2 (oxid dusičitý), SO2 (oxid siričitý) a O3 (ozón). Cieľom predpisu je zabezpečiť, aby kvalita ovzdušia v EÚ nebola škodlivá pre ľudské zdravie, prírodné ekosystémy a biodiverzitu a tiež zjednotenie predpisov EÚ s najnovšími usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o kvalite ovzdušia. Poslanci tiež zdôrazňujú, že normy kvality ovzdušia navrhnuté Komisiou by mali byť priebežným cieľom, ktorý sa má dosiahnuť čo najskôr, najneskôr však do roku 2030.
Viac vzorkovacích miest pre kvalitu ovzdušia
V texte sa zdôrazňuje potreba zvýšiť počet vzorkovacích miest pre kvalitu ovzdušia. V mestských oblastiach by mala existovať aspoň jedna monitorovacia superlokácia na dva milióny obyvateľov, ktorá predstavuje expozíciu všeobecnej mestskej populácie (Komisia navrhla jednu na 10 miliónov obyvateľov). V miestach, kde je pravdepodobné, že sa vyskytnú vysoké koncentrácie ultrajemných častíc (UFP), čierneho uhlíka, ortuti a amoniaku (NH3) by malo byť jedno vzorkovacie miesto na milión obyvateľov, čo je viac ako pôvodne navrhnuté jedno miesto na päť miliónov a potom len pre UFP.
Lepšia ochrana občanov
Poslanci chcú harmonizovať v súčasnosti roztrieštené a neintuitívne indexy kvality ovzdušia v celej EÚ. Indexy musia byť porovnateľné, jasné a verejne dostupné s hodinovými aktualizáciami, aby sa občania mohli chrániť počas vysokej úrovne znečistenia ovzdušia (a pred dosiahnutím povinných výstražných prahov). Indexy budú sprevádzať informácie o príznakoch spojených s vrcholmi znečistenia ovzdušia a súvisiacich zdravotných rizikách pre každú znečisťujúcu látku vrátane informácií prispôsobených zraniteľným skupinám.
Parlament tiež chce, aby občania, ktorých zdravie je podlomené, mali pri porušení nových pravidiel silnejšie právo na náhradu škody.
Plány a harmonogramy kvality ovzdušia
Poslanci Európskeho parlamentu navrhujú, aby okrem plánov kvality ovzdušia, ktoré sa vyžadujú v prípade, že krajiny EÚ prekročia limity, všetky členské štáty museli vypracovať harmonogramy, v ktorých sa stanovia krátkodobé a dlhodobé opatrenia na dosiahnutie súladu s novými limitnými hodnotami.
Vyhlásenie spravodajcu
Po hlasovaní spravodajca Javi López (S&D, ES) uviedol: „Riešenie znečistenia ovzdušia v Európe si vyžaduje okamžité opatrenia. Táto pomalá pandémia si na našej spoločnosti vyberá ničivú daň – vedie k predčasným úmrtiam a množstvu kardiovaskulárnych a pľúcnych ochorení. Musíme sa riadiť vedou, zosúladiť naše normy kvality ovzdušia s usmerneniami WHO a posilniť niektoré ustanovenia tejto smernice. Musíme byť ambiciózni, aby sme chránili blaho našich občanov a vytvárali čistejšie a zdravšie životné prostredie.“
Ďalší postup
Parlament je teraz pripravený začať rokovania s Radou o konečnej podobe zákona.
Súvislosti
Znečistenie ovzdušia je naďalej najčastejšou environmentálnou príčinou predčasných úmrtí v EÚ s približne 300 000 predčasnými úmrtiami ročne (pozrite si, ako čistý je vzduch v európskych mestách), pričom najškodlivejšími sú podľa Európskej environmentálnej agentúry PM2.5, PM10, NO2, SO2 and O3,. V októbri 2022 Komisia navrhla revíziu pravidiel EÚ v oblasti kvality ovzdušia s ambicióznejšími cieľmi do roku 2030 a s cieľom dosiahnuť nulové znečistenie do roku 2050 v súlade s Akčným plánom nulového znečistenia.
Tieto právne predpisy reagujú na očakávania občanov týkajúce sa znečistenia a „ekologickejších“ miest s nižšími emisiami, ako aj zvyšovania informovanosti poskytovaním pravidelne aktualizovaných informácií o znečistení, ako sa uvádza v návrhoch 2 ods. 2, 4 ods. 6 a 6 ods. 1 Správy o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Vysoké koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší majú negatívny vplyv nielen na kvalitu životného prostredia, ale aj na zdravie obyvateľstva. Prachové častice preukázateľne prispievajú k vyššej chorobnosti, vrátane výraznejšieho výskytu astmy, pľúcnych chorôb, či kardiovaskulárnych ochorení. Okrem stanovenia prísnejších hodnôt a limitov pre znečisťujúce látky je však potrebné zabezpečiť investície do čistejšieho vykurovania, dopravy, mobility a priemyslu. Práve tie budú mať vplyv na zlepšenie kvality a produktivity života ľudí a to vrátane najviac ohrozených skupín.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Podporujem opatrenia, ktorých výsledkom bude čistejší vzduch a kvalitnejšie zdravie obyvateliek a obyvateľov na Slovensku aj v Európe. Príliš veľa ľudí stále u nás umiera predčasne pre zlú kvalitu ovzdušia. Zároveň platí, že ciele, ktoré si stanovujeme v zápase o zdravšie životné prostredie musia byť realizovateľné aj v praxi, nielen na papieri.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Viac než 400 000 ľudí ročne zomiera v EÚ predčasne v dôsledku znečistenia ovzdušia. Na Slovensku je to približne 5000 úmrtí, ktorým sa dalo zabrániť. Podporujem zavedenie prísnejších limitov pre znečisťujúce látky a dôslednejšiu kontrolu kvality ovzdušia, ktoré aj občanom poskytnú aktuálne informácie o situácií v mieste ich bydliska. Zavedenie nových štandardov však nesmie priniesť dodatočnú administratívnu záťaž napríklad pre automobilový sektor, ktorý už teraz čelí pripravovanej norme EURO 7 a zákazu predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Znečistený vzduch si na Slovensku vyžiada takmer 5000 predčasných obetí. Každý jeden rok. Je hanbou, že normy na kvalitu ovzdušia v Európe sú horšie ako odporúčania WHO, Svetovej zdravotníckej organizácie. A ani tie nedokážeme dodržať. Doprava, priemysel, či malé kúreniská sú hlavnými príčinami katastrofálneho stavu v ktorom sa nachádzame. Pre ochranu nášho zdravia a životov potrebujeme lepší monitoring znečistenia ovzdušia, no najmä potrebujeme riešiť vyššie spomenuté príčiny.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Zásadné sprísnenie limitov pre koncentráciu znečisťujúcich látok by malo zlepšiť čistotu okolitého ovzdušia, a teda chrániť životy a zdravie ľudí. Ak ale nastavíme limity príliš prísne, alebo dáme členským štátom (ČŠ) málo rokov na adaptáciu, náklady ČŠ na zabezpečenie súladu s týmito novými štandardmi budú príliš vysoké. Ľahko sa tak môže stať, že peniaze budú chýbať inde, kde by sme ich vedeli vynaložiť efektívnejšie – napríklad zachrániť viac životov.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Nik nepochybuje o tom, že čistý vzduch má zásadný význam pre zdravie človeka ako aj životné prostredie, hlavne v kontexte klimatických zmien, ktorým čelíme. Stanovenie noriem kvality ovzdušia je však len prvým krokom. Je treba podniknúť konkrétne kroky a byť dôsledný pri ich uplatňovaní a to v každej sfére a na každej úrovni.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Znečistenie ovzdušia sa v Európskej únii podpisuje pod 300 000 predčasných úmrtí ročne. V prvom rade potrebujeme pracovať s kvalitnými dátami. Potrebujeme preto zvýšiť počet vzorkovacích miest pre kontrolu kvality ovzdušia. Informácie, ktoré z nich vyťažíme, musia byť prístupné bežným občanom v zrozumiteľnej forme.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Schválený návrh je ambicióznym plánom na dosiahnutie nulového znečistenia ovzdušia do roku 2050. Kvalita ovzdušia radikálne vplýva na zdravie ľudí a spôsobuje 300-tisíc odvrátiteľných úmrtí ročne v členských štátoch EÚ. Návrh pomôže zlepšiť monitoring a zrozumiteľné informovanie o znečistení. Oceňujem, že vďaka Výboru pre životné prostredie prešli oproti návrhu Komisie prísnejšie limity znečistenia do roku 2030. Cieľom by malo byť zlúčenie európskych noriem s odporúčaniami WHO a zavádzanie nízkoemisných a bezemisných zón v sídlach.“
