Európsky akt o čipoch nadobudol účinnosť. Zavádza sa ním komplexný súbor opatrení, ktorý má Európskej únii zaistiť bezpečnosť dodávok, odolnosť a pozíciu technologického lídra v oblasti polovodičových technológií a aplikácií.
Polovodiče sú základnými stavebnými prvkami digitálnych a digitalizovaných výrobkov. Pre moderné digitálne hospodárstvo majú zásadný význam – počnúc smartfónmi a automobilmi, cez kritické aplikácie a infraštruktúry v oblasti zdravotnej starostlivosti, energetiky, obrany a komunikácií až po priemyselnú automatizáciu. Zároveň stoja v centre veľkých geostrategických záujmov a celosvetových technologických pretekov.
Európsky akt o čipoch konkrétne posilní výrobné činnosti v Únii, bude stimulovať európsky ekosystém v oblasti navrhovania a podporí rozširovanie a inovácie v celom hodnotovom reťazci. Prostredníctvom európskeho aktu o čipoch chce Európska únia dosiahnuť svoj cieľ zdvojnásobiť do roku 2030 svoj súčasný podiel na svetovom trhu na 20 %.
Tri piliere európskeho aktu o čipoch
Európsky akt o čipoch pozostáva z troch hlavných pilierov.
Prvý pilier – iniciatíva Čipy pre Európu – posilňuje vedúce postavenie Európy v oblasti technológií vďaka tomu, že uľahčuje prenos poznatkov z laboratórií do výrobných podnikov, prekonáva priepasť medzi výskumom a inováciou a priemyselnými činnosťami a podporuje industrializáciu inovačných technológií európskymi podnikmi. Iniciatívu Čipy pre Európu bude realizovať predovšetkým spoločný podnik pre čipy.
Na iniciatívu sa poskytnú finančné prostriedky EÚ vo výške 3,3 miliardy eur, pričom sa očakáva, že ich doplnia finančné prostriedky od členských štátov. Konkrétne táto investícia podporí činnosti, ako je zriadenie vyspelých pilotných výrobných liniek na urýchlenie inovácií a technologického rozvoja, vývoj cloudovej platformy pre návrhy, zriadenie kompetenčných centier, vývoj kvantových čipov, ako aj vytvorenie fondu pre čipy na uľahčenie prístupu k dlhovému financovaniu a vlastnému kapitálu.
Druhý pilier európskeho aktu o čipoch stimuluje verejné a súkromné investície do výrobných zariadení pre výrobcov čipov a ich dodávateľov.
Druhý pilier vytvára rámec na zaistenie bezpečnosti dodávok tým, že priťahuje investície a posilňuje výrobné kapacity v oblasti polovodičov. Na tento účel sa v ňom stanovuje rámec pre integrované výrobné zariadenia a otvorené zákazkové továrne EÚ, ktoré sú v Únii „priekopníkmi“ a prispievajú k bezpečnosti dodávok a odolnému ekosystému v záujme Únie. Komisia už v čase vypracúvania návrhu aktu o čipoch uviedla, že priekopníckym zariadeniam sa môže poskytnúť štátna pomoc v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.
V treťom pilieri európskeho aktu o čipoch sa vytvoril koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a Komisiou na posilnenie spolupráce s členskými štátmi a medzi nimi, monitorovanie ponuky polovodičov, odhad dopytu, predvídanie nedostatku a v prípade potreby na aktiváciu krízovej fázy. Prvým krokom bolo zriadenie systému varovania v oblasti polovodičov 18. apríla 2023. Tento systém umožňuje všetkým zainteresovaným stranám podávať správy o narušeniach dodávateľského reťazca polovodičov.
Ďalšie kroky
Dnes zároveň nadobúda účinnosť nariadenie o spoločnom podniku pre čipy, vďaka ktorému sa môže začať realizovať hlavná časť iniciatívy Čipy pre Európu. Svoju činnosť začne aj fond pre čipy. Nadobudnutím účinnosti aktu o čipoch sa takisto formálne začne fungovanie novovytvorenej Európskej rady pre polovodiče, ktorá bude kľúčovou platformou na koordináciu medzi Komisiou, členskými štátmi a zainteresovanými stranami.
V rámci druhého piliera budú môcť zástupcovia priemyslu podávať žiadosti, na základe ktorých by sa plánovaným „priekopníckym“ zariadeniam udelil status „integrovaného výrobného zariadenia“ alebo „otvorenej zákazkovej továrne EÚ“. Vďaka tomuto statusu bude možné zriadiť a prevádzkovať tieto zariadenia v rámci Únie, čo umožní efektívnejší prístup k administratívnym žiadostiam a udeľovaniu povolení. Status si bude vyžadovať aj to, aby predmetné zariadenia spĺňali určité kritériá v snahe zaručiť ich prínos k cieľom EÚ a ich spoľahlivosť ako dodávateľov čipov v čase krízy.
Súvislosti
Spoločnú európsku stratégiu pre odvetvie polovodičov prvýkrát ohlásila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2021. Vo februári 2022 Komisia uverejnila spolu s európskym aktom o čipoch cielený prieskum zainteresovaných strán v snahe získať podrobné informácie o dopyte po čipoch a polovodičových plátkoch, aby lepšie pochopila vplyv nedostatku čipov na európsky priemysel. Vo februári 2022 Komisia navrhla európsky akt o čipoch. V apríli 2023 Európsky parlament a členské štáty EÚ dosiahli politickú dohodu o akte o čipoch. Prijaté opatrenia pomôžu Európe dosiahnuť jej ciele programu Digitálne desaťročie do roku 2030 a podporia ekologickejšiu, inkluzívnejšiu a digitálnejšiu podobu Európy.