EuropskeNoviny.sk
Úrokové sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) zostanú vysoké „tak dlho, ako to bude potrebné“ na zníženie inflácie v eurozóne na 2 %. Uviedla to v pondelok prezidentka ECB Christine Lagardová. TASR o tom informuje na základe správ AP a Reuters.
Lagardová pripomenula, že tlak na zvyšovanie cien v euroregióne zostáva silný. Rast miezd brzdí pokles cenových hladín, aj keď je výkon ekonomiky slabý. Medziročná miera inflácia v eurozóne v auguste klesla len na 5,2 % z 5,3 % v júli. „Naďalej sme odhodlaní zabezpečiť, aby sa inflácia včas vrátila k nášmu strednodobému cieľu 2 %,“ povedala Lagardová vo výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti. „Inflácia ďalej klesá, ale stále sa očakáva, že zostane príliš vysoká príliš dlho,“ pripomenula.
ECB minulý týždeň zvýšila svoju depozitnú sadzbu na historické maximum 4 %. Analytici si myslia, že banka už skončila so zvyšovaním úrokových sadzieb vzhľadom na pribúdajúce známky ekonomickej slabosti euroregiónu. Lagardová však zopakovala, že ďalší rast sadzieb nesľubuje, ani nevylučuje.
Analytici sa rozchádzajú v názoroch na ďalšie kroky ECB, pričom jedna skupina predpovedá, že banka pravdepodobne zníži úrokové sadzby v polovici budúceho roka, zatiaľ čo druhá strana tvrdí, že šanca na ich ďalšie zvýšenie by sa mohla blížiť k 50 %. V súvislosti s prebiehajúcou revíziou operačného rámca ECB na riadenie krátkodobých úrokových sadzieb Lagardová uviedla, že jej ukončenie sa odkladá z konca tohto roka na budúcu jar.
ECB začala s revíziou vlani v decembri, čiastočne s cieľom znížiť prebytočnú likviditu vo výške 3,7 bilióna eur v bankovom sektore, ale množstvo technických problémov už signalizuje meškanie. Hromada prebytočnej likvidity vedie pritom k veľkým stratám centrálnych bánk eurozóny. Niektoré si môžu dokonca vyžadovať rekapitalizáciu od vlády, čo je politicky sporná otázka. „Zamestnanci Eurosystému analyzujú optimálnu dlhodobú veľkosť a zloženie našej súvahy, a teda aj primeranú úroveň prebytočnej likvidity,“ povedala Lagardová.
ECB očakáva, že inflácia v eurozóne v roku 2025 klesne v priemere na 2,1 % po tom, ako vlani v októbri dosiahla rekordných 10,6 %. Vyššie úrokové sadzby sú hlavnou zbraňou centrálnych bánk proti nadmernej inflácii. Ovplyvňujú náklady na úvery v celej ekonomike, ktoré sa stávajú drahšími, čo znižuje dopyt po tovare a následne aj infláciu, no zároveň riskuje obmedzenie hospodárskeho rastu. Vyššie sadzby ECB už vyvolali prudké spomalenie na trhu s nehnuteľnosťami a v stavebníctve.
(TASR)
