EuropskeNoviny.sk
Bezvízový styk prináša významné hospodárske, sociálne a kultúrne výhody a podporuje cestovanie a sektor cestovného ruchu. Profitujú z neho členské štáty EÚ aj partnerské krajiny. Vízová politika takisto predstavuje dôležitý nástroj spolupráce EÚ s partnerskými krajinami.
Meniaci sa geopolitický kontext však zároveň priniesol v súvislosti s bezvízovým stykom aj nové výzvy. Preto je veľmi dôležité, aby bola EÚ dobre vybavená na riešenie situácií, v ktorých dochádza k zneužívaniu bezvízového styku. Ide napríklad o zvýšený počet neregulárnych príchodov v dôsledku nedostatočného zosúladenia s vízovou politikou EÚ, systémy udeľovania občianstva investorom v krajinách oslobodených od vízovej povinnosti alebo hybridné hrozby, medzi ktoré patrí štátom sponzorované zneužívanie migrantov.
S cieľom rýchlejšie a rozhodnejšie reagovať na tieto výzvy dnes Komisia navrhuje revíziu súčasného mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti. Návrhom sa plní záväzok predsedníčky von der Leyenovej posilniť mechanizmus pozastavenia vízovej povinnosti a monitorovanie krajín oslobodených od vízovej povinnosti vydaný pred zasadnutím Európskej rady 20. marca 2023.
K návrhu je pripojená šiesta správa v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti.
I. Posilnenie mechanizmus pozastavenia v prípade bezvízového styku
V súčasnosti možno mechanizmus aktivovať len v osobitných prípadoch, napríklad pri náhlom a podstatnom zvýšení neregulárnej migrácie alebo v prípade bezpečnostných rizík. Navrhovanou revíziou sa:
- rozšíria dôvody na pozastavenie bezvízového režimu, napríklad v prípade nedostatočného zosúladenia s vízovou politikou EÚ, hybridných hrozieb a fungovania systémov udeľovania občianstva investorom,
- predĺži trvanie súčasného postupu, aby sa získalo viac času na nápravné opatrenia. Zavádza sa nový postup pre naliehavé prípady s cieľom rýchlejšie reagovať v prípade potreby, napríklad pri podstatnom zvýšení počtu príchodov alebo v prípade bezpečnostných hrozieb,
- posilnia povinnosti Komisie v oblasti monitorovania a podávania správ v súvislosti so všetkými krajinami oslobodenými od vízovej povinnosti, v ktorých sa zistia problémy.
II. Šiesta správa v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti
Komisia od roku 2017 vydáva výročné správy v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti. Šiesta správa sa týka krajín zo západného Balkánu a z Východného partnerstva, ktoré vedú dialóg o liberalizácii vízového režimu, ako aj krajín Tichomoria a Karibiku, ktoré majú zavedené systémy udeľovania občianstva investorom.
V správe sa dospelo k záveru, že všetkých osem krajín musí prijať ďalšie opatrenia na zosúladenie svojej vízovej politiky s vízovou politikou EÚ a pokračovať vo svojom úsilí o predchádzanie neopodstatneným žiadostiam o azyl. Ďalšie úsilie treba tiež vyvinúť pri predchádzaní neregulárnej migrácii, ako aj v boji proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii. V správe sa takisto zdôrazňujú obavy Komisie týkajúce sa systémov udeľovania občianstva investorom, ktorými sa podporuje bezvízový vstup do EÚ.
Komisia bude naďalej vykonávať komplexný prístup monitorovania uvedený v oznámení z mája 2023, ktorý sa bude vzťahovať na všetky tretie krajiny oslobodené od vízovej povinnosti. Komisia bude na základe výsledku tohto monitorovacieho prístupu naďalej podávať správy o krajinách oslobodených od vízovej povinnosti v súvislosti s migračnými a bezpečnostnými výzvami.
Ďalšie kroky
O návrhu Komisie na revíziu mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti bude teraz rokovať Európsky parlament a Rada. Komisia bude naďalej aspoň raz ročne podávať správu Európskemu parlamentu a Rade. Monitorovanie aspektov súvisiacich s požiadavkami na liberalizáciu vízového režimu bude aj naďalej súčasťou každoročného balíka Komisie týkajúceho sa rozširovania a v prípade potreby rokovaní o pristúpení k EÚ.
Súvislosti
EÚ má v súčasnosti bezvízový režim so 60 krajinami mimo EÚ. Štátni príslušníci týchto krajín môžu vstúpiť do schengenského priestoru bez víz na účely krátkodobého pobytu v trvaní najviac 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia. Mechanizmus pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti bol zavedený v roku 2013, pričom jeho hlavným cieľom bolo umožniť dočasné pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti v prípade náhleho a výrazného zvýšenia neregulárnej migrácie. Mechanizmus sa následne revidoval v roku 2017 tak, že sa členským štátom uľahčilo oznamovanie okolností vedúcich k prípadnému pozastaveniu a Komisii sa umožnilo aktivovať mechanizmus pozastavenia z vlastnej iniciatívy.
Komisia môže mechanizmus aktivovať aj vtedy, ak krajiny, ktoré prešli dialógom o liberalizácii vízového režimu, prestanú spĺňať určité požiadavky, pokiaľ ide o plnenie kritérií liberalizácie vízového režimu.
