EuropskeNoviny.sk
Našou hostkou v Ranných Novinách TV JOJ bola poslankyňa Európskeho parlamentu Katarína Roth Neveďalová.
Ako je to s podporou Ukrajiny? Diskutuje sa o podpore 50 miliárd a Slovensko je za, ale s určitými podmienkami. Aké sú tie podmienky?
Samozrejme, stále hovoríme o nejakej podpore Ukrajiny. Týchto 50 miliárd je určených na mierové účely, to znamená na rekonštrukciu ciest, výstavbu novej infraštruktúry. Sú to extra peniaze z Európskej únie a je potrebné, aby sa členské štáty dohodli, ako tieto peniaze dať do rozpočtu.
Slovensko vyčlenilo 400 miliónov eur a naše podmienky sú, aby sa to naozaj týkalo infraštruktúry, aby sme podporovali protikorupčné opatrenia na Ukrajine, taktiež rekonštrukciu ciest a zariadení, ktoré sa nachádzajú blízko slovensko-ukrajinských hraníc.
Toto je obsahom Ukraine Facility na roky 2024 až 2027, pretože tam sú spomínané 3 piliere, a to je technická, finančná a investičná pomoc, čiže o zbraniach sa tam nehovorí.
To je veľmi správny postreh, pretože tých 50 miliárd sa nesmie dávať na vojenskú pomoc. Sú pre civilné infraštruktúry, výstavbu nemocníc, ciest a mostov. Treba povedať, že 20 percent tejto sumy má ísť na zelené opatrenia, čiže opatrenia, ktoré by vytvorili iný typ elektrární, 30 percent musí ísť pre malé a stredné podniky, aby sa to nedostalo nejakým väčším oligarchom, takisto je povinné zverejňovanie informácií o týchto ľuďoch, ktorí dostanú tieto peniaze.
S týmto súhlasí aj náš premiér Robert Fico, ktorý nedávno vo svojej staronovej pozícii zavítal do Bruselu. Ako je to so zahraničnou politikou Slovenska v súčasnosti?
Pán premiér Fico išiel priamo na rokovanie Európskej rady premiérov, ktorá zasadá 4-krát do roka, a jasne ukázalo, že sa netreba ničoho báť. Zahraničná politika Slovenskej republiky je stále nejakým spôsobom orientovaná na Európsku úniu, na naše členstvo v NATO. Plníme si svoje záväzky, ale, samozrejme, môžeme mať niekedy otázky, a to bolo výsledkom rokovania Európskej rady, keďže sme neboli jediní, kto potreboval záruky.
Lídri sa ešte nedohodli na 50 miliárd. Je možné, že ešte bude samit, na ktorom by sa mala schváliť suma, keďže ide o veľký európsky rozpočet a je potrebné mať k tomu súhlas všetkých dôležitých aktérov.
Čiže nemusíme sa obávať nejakej izolácie našej krajiny?
Nemyslím si, že sa treba obávať a ani to netreba viac nafukovať. Keď ste videli zábery, všetci sa chovali úplne normálne, je to predsa premiér, ktorý bol 10 rokov premiérom Slovenska predtým, čiže veľa z tých ľudí poznal už aj osobne. Záväzky si budeme plniť ako plnoprávny člen Európskej únie a NATO.
Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Témou na pôde Európskeho parlamentu sú aj nové genómové techniky. Vy ste proti, ale pán exminister pôdohospodárstva Jozef Bíreš súhlasil s povolením týchto techník v poľnohospodárstve. Prečo ste proti a o čo ide?
V prvom rade treba vedieť, čo to znamená. Veľa ľudí to porovnáva s génom, proti ktorému sme veľmi boli v Európskej únii zaujatí. Nové genómové techniky sa vytvorili na úpravu genómu, či už živočíšneho alebo rastlinného po roku 2001. Dokonca v roku 2020 dostal jeden vedec za to Nobelovu cenu, že vymyslel špeciálny spôsob, ako obchádzať gén.
Z môjho pohľadu je to trošku nebezpečné, lebo nepoznáme, aké dôsledky to môže mať. Môže to byť dobré, lebo to môže pomáhať rastlinám, aby vedeli odolať suchu alebo mať väčšiu úrodu, čiže vieme pokryť problém, ale nevieme dôsledky a použitie takýchto techník v živočíšnej výrobe.
Z môjho pohľadu je potrebné, aby ten návrh, o ktorom sa diskutuje v Európskej únii, mal jasne stanovené pravidlá, aby mal stanovené označovanie, kde komisia navrhuje, že väčšina týchto nových záležitostí by sa nemala označovať a malo by to byť vnímané, že je to všetko v poriadku. Vieme, akým spôsobom to funguje, ale nevieme, čo to môže spôsobiť a aké sú vedľajšie efekty. Čiže označovanie, viac výskumu a skúšok, ako to ovplyvní prírodu je dôležité. Dôležité je, ako to môže pri rastlinách ovplyvniť opeľovačov, či včele nespôsobí zahynutie pri opeľovaní rastlín.
Je to špecifická téma a je potrebné o nej viac hovoriť. Dnes je tendencia všetko rýchlo schváliť, niektorým krajinám, ktoré majú obavy zo sucha, ako napríklad Španielsko, to môže vyhovovať, ale treba mať zdravý sedliacky rozum a pozrieť sa na to, lebo keď sa to raz dostane do prírody, už sa to nebude dať vrátiť späť.
Viac informácií sa dozviete v ďalšej časti videa:
(noviny.sk)
