EuropskeNoviny.sk
Prehľad podľa jednotlivých oblastí politiky
Európska komisia opäť prijala súbor rozhodnutí o prípadoch nesplnenia povinnosti, ktorými podniká právne kroky proti členským štátom, ktoré si nesplnili povinnosti vyplývajúce z práva EÚ. Cieľom týchto rozhodnutí, ktoré sa týkajú rôznych sektorov a oblastí politiky EÚ, je zaistiť správne uplatňovanie práva EÚ v záujme občanov a podnikov.
Kľúčové rozhodnutia Komisie sú uvedené ďalej v texte a usporiadané podľa jednotlivých oblastí politiky. Komisia zároveň uzatvára 73 prípadov, v ktorých príslušné členské štáty vykonali nápravu bez toho, aby Komisia musela v konaní pokračovať.
Ďalšie informácie o postupe EÚ v prípade nesplnenia povinnosti nájdete v úplnej verzii často kladených otázok. Podrobnejšie informácie o histórii jednotlivých prípadov sú k dispozícii v registri rozhodnutí o nesplnení povinnosti.
1. Životné prostredie a rybárstvo
(Ďalšie informácie: Adalbert Jahnz – tel.: +32 22953156; Daniela Stoycheva – tel.: +32 22953664)
Životné prostredie
Príroda: Komisia vyzýva PORTUGALSKO, aby prijalo opatrenia na zníženie vedľajšieho úlovku chránených druhov
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti zaslaním formálnej výzvy Portugalsku [INFR(2020)4038], pretože nevykonalo opatrenia požadované podľa smernice o biotopoch (smernica Rady 92/43/EHS) s cieľom zabrániť vedľajšiemu úlovku veľrybotvarých cicavcov rybárskymi plavidlami.
Delfíny a sviňuchy tuponosé sú podľa smernice o biotopoch prísne chránené druhy. Portugalsko nezaviedlo systém monitorovania náhodného úlovku a usmrcovania chránených druhov a nezabránilo významnému vplyvu vedľajšieho úlovku na delfína obyčajného (Delphinus delphis), delfína skákavého (Tursiops truncatus) a sviňuchu tuponosú (Phocoena phocoena) vo vodách, ktoré patria do jeho jurisdikcie. Portugalsko okrem toho nepodniklo potrebné kroky, aby zabránilo výraznému rušeniu posledných dvoch druhov vo viacerých lokalitách sústavy Natura 2000 určených na ich ochranu. Komisia preto zasiela Portugalsku formálnu výzvu. Portugalsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.
Odpad: Komisia vyzýva BULHARSKO, ČESKO, ESTÓNSKO, CYPRUS, RAKÚSKO a RUMUNSKO, aby správne transponovali rámcovú smernicu o odpade
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti zaslaním formálnej výzvy Bulharsku [INFR(2023)2143], Cypru [INFR(2023)2144], Česku [INFR(2023)2145], Estónsku [INFR(2023)2146], Rumunsku [INFR(2023)2147] a Rakúsku [INFR(2023)2142] s cieľom riešiť nedostatky pri transpozícii smernice 2008/98/ES o odpade (rámcová smernica o odpade) zmenenej smernicou (EÚ) 2018/851.
V zmenenej smernici sa stanovujú právne záväzné ciele v oblasti recyklácie komunálneho odpadu a jeho prípravy na opätovné použitie. Takisto sa v nej vyžaduje, aby členské štáty zlepšili svoje systémy odpadového hospodárstva a účinnosť využívania zdrojov. Lehota, ktorú mali členské štáty na transponovanie smernice (EÚ) 2018/851 do svojho vnútroštátneho práva, uplynula 5. júla 2020. Príslušné členské štáty ju doteraz správne netransponovali.
V bulharských právnych predpisoch nie sú správne transponované ustanovenia týkajúce sa minimálnych požiadaviek na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, monitorovania a hodnotenia opatrení na predchádzanie vzniku odpadu a triedeného zberu textílií, ktoré sa majú zaviesť do 1. januára 2025.
V cyperských právnych predpisoch existujú nedostatky súvisiace s písomnými dôkazmi o tom, že činnosti nakladania s odpadmi boli vykonané.
Česko vykazuje nedostatky v aspektoch týkajúcich sa všeobecných minimálnych požiadaviek na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Takisto nedostatočne transponuje pravidlá pre triedený zber a nebezpečný odpad produkovaný domácnosťami.
Pokiaľ ide o Estónsko, v plnej miere neboli transponované požiadavky v súvislosti s predchádzaním vzniku potravinového odpadu a so znečisťovaním odpadom ani požiadavky v súvislosti s monitorovaním a posudzovaním opatrení na opätovné použitie potravinového odpadu a predchádzanie jeho vzniku. Okrem toho neboli transponované viaceré aspekty týkajúce sa systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
Nedostatky v rumunských právnych predpisoch sa týkajú stavu konca odpadu, rozšírenej zodpovednosti výrobcov, výnimky z rozdelenia finančnej zodpovednosti a opatrení na predchádzanie vzniku odpadu.
Nedostatky v Rakúsku sa týkajú stavu konca odpadu, výpočtu cieľov v oblasti recyklácie a „prípravy na opätovné použitie“, zákazu miešania nebezpečného odpadu a programu odpadového hospodárstva.
Komisia preto dotknutým členským štátom zasiela formálne výzvy. Tieto krajiny majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali a odstránili nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.
Voda: Komisia vyzýva RUMUNSKO, aby riešilo zhoršovanie stavu vodného útvaru v súvislosti s výstavbou malých vodných elektrární
Komisia sa dnes rozhodla zaslať dodatočnú formálnu výzvu Rumunsku [INFR(2015)4036], pretože pri povoľovaní a výstavbe malých vodných elektrární nevykonáva správne rámcovú smernicu o vode (smernica 2000/60/ES) a smernicu o biotopoch (smernica Rady 92/43/EHS. Obe smernice sa zameriavajú na zabezpečenie kvality a kvantity vodných útvarov, predchádzanie znečisťovaniu a boj proti nemu a na ochranu fauny a flóry.
V roku 2015 Komisia zaslala Rumunsku formálnu výzvu týkajúcu sa povoľovania a výstavby projektov súvisiacich s malými vodnými elektrárňami v horských vodných tokoch, ktoré majú vplyv na tri lokality sústavy Natura 2000 a súvisiace vodné útvary. Po viacerých stretnutiach s Komisiou prijali rumunské orgány viacero záväzkov, ako napríklad i) monitorovanie projektov, na ktoré sa vzťahuje postup v prípade nesplnenia povinnosti, ii) opätovné posúdenie zhoršenia stavu v dôsledku povoľovania a výstavby projektov súvisiacich s malými vodnými elektrárňami, iii) prijatie právneho rámca pre ekologické toky a oblasti so zákazom vstupu, iv) zmena povolení, v) transpozícia revidovanej smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorá zahŕňala koordinovaný postup posúdenia stavu vôd, a vi) prijatie strategického plánovania (energetická stratégia).
Rumunské orgány si čiastočne splnili záväzky, ale nezmenili povolenia a nevykonali opatrenia určené na riešenie zhoršenia stavu jedného z uvedených vodných útvarov. V nedávno prijatom treťom pláne manažmentu povodia sa medzitým poukazuje na zhoršenie dotknutého vodného útvaru (Argeș izvor-intrare acumulare Vidraru și afluenții). Okrem toho dôkazy vyplývajúce z vykonaných štúdií a monitorovania potvrdzujú, že niektoré vodné mikroelektrárne získali povolenie bez akéhokoľvek primeraného posúdenia požadovaného smernicou o biotopoch. Vzhľadom na zhoršenie stavu je potrebné situáciu čo najskôr napraviť.
S cieľom prispôsobiť rozsah veci Komisia zasiela Rumunsku dodatočnú formálnu výzvu. Rumunsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.
Čisté ovzdušie: Komisia vyzýva POĽSKO, aby vyhovelo rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie o kvalite ovzdušia vo vzťahu k PM10
Komisia sa dnes rozhodla zaslať dodatočnú formálnu výzvu Poľsku [INFR(2008)2199], pretože nevykonalo rozsudok Súdneho dvora z 22. februára 2018 (C-336/16) o nedodržiavaní smernice 2008/50/ES o kvalite okolitého ovzdušia vo vzťahu k PM10.
V smernici o kvalite okolitého ovzdušia sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať koncentrácie špecifických znečisťujúcich látok v ovzduší, ako sú tuhé častice PM10, pod určitými limitnými hodnotami. Vystavenie vysokým hodnotám PM10 má negatívny vplyv na zdravie predovšetkým v súvislosti s respiračnými ochoreniami a najmä na deti a zraniteľné skupiny. V prípade prekročenia týchto limitných hodnôt musia členské štáty prijať opatrenia, aby sa obdobie, keď sú hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo.
Súdny dvor Európskej únie svojím rozsudkom z 22. februára 2018 (Komisia/Poľsko) konštatoval, že Poľsko porušilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice o kvalite okolitého ovzdušia. Od vydania rozhodnutia Poľsko prijalo určité opatrenia, ako napríklad zavedenie noriem kvality pre kotly alebo tuhé palivá dostupné na trhu pre jednotlivé domácnosti. Komisia je však naďalej znepokojená pomalým tempom zmeny a nedostatkom koordinovaného prístupu na vnútroštátnej a miestnej úrovni, najmä pokiaľ ide o výmenu zastaraných kotlov na tuhé palivo používaných na vykurovanie v jednotlivých domácnostiach. Poľsko ich označilo za najvýznamnejší zdroj znečistenia časticami PM10. V roku 2022 sa v 12 zónach kvality ovzdušia stále zaznamenalo prekročenie denných limitných hodnôt a ich splnenie sa neočakáva skôr ako v roku 2026.
S cieľom zohľadniť dodatočné opatrenia prijaté Poľskom, najaktuálnejšie údaje z monitorovania a nedávnu judikatúru Súdneho dvora zasiela Komisia dodatočnú formálnu výzvu Poľsku podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ. Poľsko má teraz dva mesiace na to, aby predložilo pripomienky k otázkam, na ktoré poukázala Komisia. Po preskúmaní týchto pripomienok, alebo ak sa jej v stanovenej lehote nedoručili žiadne pripomienky, Komisia môže v zmysle článku 260 ods. 2 ZFEÚ vrátiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie a požiadať o uloženie peňažných sankcií Poľsku.
Formálne výzvy a odôvodnené stanoviská
Čisté ovzdušie: Komisia vyzýva BULHARSKO, ÍRSKO, CYPRUS, LOTYŠSKO, LITVU, LUXEMBURSKO, MAĎARSKO, RAKÚSKO, POĽSKO, PORTUGALSKO, RUMUNSKO a ŠVÉDSKO, aby dodržiavali právo EÚ v súvislosti so znečistením ovzdušia a znížili svoje emisie niekoľkých znečisťujúcich látok s cieľom znížiť znečistenie ovzdušia
Európska komisia sa rozhodla zaslať dodatočnú formálnu výzvu trom členským štátom: Luxembursku [INFR(2022)2075], Poľsku [INFR(2022)2077] a Rumunsku [INFR(2022)2079] a odôvodnené stanovisko deviatim členským štátom: Bulharsku [INFR(2022)2068], Írsku [INFR(2022)2073], Cypru [INFR(2022)2069], Lotyšsku [INFR(2022)2076], Litve [INFR(2022)2074], Maďarsku [INFR(2022)2072], Rakúsku [INFR(2022)2067], Portugalsku [INFR(2022)2078] a Švédsku [INFR(2022)2080], pretože nezabezpečili správne plnenie svojich záväzkov týkajúcich sa znižovania emisií niekoľkých látok znečisťujúcich ovzdušie, ako sa vyžaduje v smernici 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie (ďalej len „smernica o národných emisných stropoch“).
V smernici o národných emisných stropoch sa stanovujú národné záväzky znižovania emisií, pokiaľ ide o päť dôležitých látok znečisťujúcich ovzdušie: oxidy dusíka (NOx), nemetánové prchavé organické zlúčeniny (NMVOC), oxid siričitý (SO2), amoniak (NH3) a jemné tuhé častice (PM2,5). Tieto znečisťujúce látky prispievajú k zlej kvalite ovzdušia, čo vedie k významným negatívnym vplyvom na ľudské zdravie a životné prostredie. Záväzky znižovania emisií majú všetky členské štáty plniť každoročne od roku 2020 do roku 2029 a ambicióznejšie záväzky majú plniť od roku 2030. Od členských štátov sa takisto vyžaduje, aby vypracovali národné programy riadenia znečisťovania ovzdušia, v ktorých majú ukázať, ako tieto záväzky týkajúce sa znižovania emisií splnia.
V januári 2023 Komisia zaslala formálnu výzvu 14 členským štátom, ktoré si nesplnili záväzky zníženia emisií na rok 2020 v prípade jednej alebo niekoľkých znečisťujúcich látok, na ktoré sa vzťahuje smernica o národných emisných stropoch. Vo februári 2023 členské štáty predložili svoju najnovšiu národnú inventúru emisií, ktorá zahŕňala emisie za roky 2020 a 2021, a to spolu s informatívnou správou o inventúre.
Komisia analyzovala najnovšie inventúry spolu s ďalšími informáciami, ktoré nahlásili členské štáty (prognózy emisií na roky 2025 a 2030; aktualizované národné programy riadenia znečisťovania ovzdušia, prípadne aktualizované politiky a opatrenia) a dospela k záveru, že si Bulharsko, Írsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Rakúsko, Portugalsko a Švédsko naďalej neplnia záväzky týkajúce sa znižovania emisií. V prípade Poľska a Luxemburska dospela k záveru, že neboli splnené ich záväzky týkajúce sa znečisťujúcich látok, ktoré ešte neboli zahrnuté vo formálnej výzve zaslanej v januári 2023. Pokiaľ ide o Rumunsko, jeho prvý národný program riadenia znečisťovania ovzdušia predložený v roku 2023 neobsahuje dostatočné opatrenia na zabezpečenie požadovaného zníženia emisií.
Komisia preto zasiela dodatočné formálne výzvy Luxembursku, Poľsku a Rumunsku. Tieto krajiny majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali a odstránili nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.
Komisia navyše rozhodla o vydaní odôvodneného stanoviska Bulharsku, Írsku, Cypru, Lotyšsku, Litve, Maďarsku, Rakúsku, Portugalsku a Švédsku. Tieto krajiny majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení týchto vecí Súdnemu dvoru Európskej únie.
Odôvodnené stanoviská
