EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament v stredu prijal svoju pozíciu k novým celoeurópskym pravidlám o obaloch s cieľom riešiť neustále rastúce množstvo odpadu a podporiť opätovné použitie a recykláciu.
Poslanci schválili správu, ktorá predstavuje mandát Parlamentu na rokovania s vládami EÚ, 426 hlasmi za, 125 bolo proti a 74 sa zdržalo hlasovania.
Menej obalov, obmedzenie určitých druhov a zákaz používania „večných chemikálií“
Okrem celkových cieľov zníženia množstva obalov navrhnutých v nariadení (5 % do roku 2030, 10 % do roku 2035 a 15 % do roku 2040) chcú poslanci stanoviť konkrétne ciele na zníženie množstva plastových obalov (10 % do roku 2030, 15 % do roku 2035 a 20 % do roku 2040).
Poslanci chcú zakázať predaj veľmi ľahkých plastových tašiek (pod 15 mikrónov), pokiaľ to nie je potrebné z hygienických dôvodov alebo ak nie sú poskytované ako primárne obaly na voľné potraviny, aby sa zabránilo plytvaniu potravinami. Navrhujú tiež výrazne obmedziť používanie určitých formátov obalov na jedno použitie, ako sú hotelové miniatúrne obaly na toaletné výrobky a zmršťovacie obaly pre kufre na letiskách.
S cieľom zabrániť nepriaznivým účinkom na zdravie poslanci žiadajú o zákaz používania tzv. „večných chemikálií“ (per- a polyfluórovaných alkylových látok alebo PFAS) a bisfenolu A v obaloch, ktoré prichádzajú do styku s potravinami.
Podporovať možnosti opätovného použitia a dopĺňania pre spotrebiteľov
Cieľom poslancov je objasniť požiadavky na opätovné použitie alebo opätovné plnenie obalov. Koneční distribútori nápojov a potravín na odber potravín v sektore stravovacích služieb, ako sú hotely, reštaurácie a kaviarne, by mali spotrebiteľom poskytnúť možnosť priniesť si vlastnú nádobu.
Lepší zber a recyklácia odpadov z obalov
Nové pravidlá vyžadujú, aby všetky obaly boli recyklovateľné a spĺňali prísne kritériá, ktoré sa vymedzia v sekundárnych právnych predpisoch. Predpokladajú sa určité dočasné výnimky, napríklad pre obaly potravín z dreva a vosku. (PN 392)
Krajiny EÚ majú podľa poslancov zabezpečiť, aby sa 90 % materiálov obsiahnutých v obaloch (plasty, drevo, železné kovy, hliník, sklo, papier a lepenka) zbieralo oddelene do roku 2029.
Vyhlásenie spravodajkyne
Spravodajkyňa Frédérique Ries (Renew, BE) uviedla: „Parlament vysiela silný signál v prospech úplnej revízie trhu EÚ s obalmi a odpadmi z obalov. Tieto právne predpisy sú nevyhnutné pre európsku konkurencieschopnosť a inovácie a zosúlaďujú environmentálne ambície s priemyselnou realitou. Spolu s účinnými politikami v oblasti opätovného použitia a recyklácie zabezpečujeme, aby boli obaly bezpečné pre spotrebiteľov, a to pridaním zákazu škodlivých chemikálií v obaloch potravín, najmä PFAS“.
Ďalší postup
Parlament je pripravený začať rokovania s národnými vládami o konečnej forme zákona po tom, ako Rada prijme svoju pozíciu.
Súvislosti
V roku 2018 dosiahli obaly v EÚ obrat 355 miliárd eur. Ide o stále rastúci zdroj odpadu, pričom celkový objem v EÚ sa zvýšil zo 66 miliónov ton v roku 2009 na 84 miliónov ton v roku 2021. Každý Európan vyprodukoval v roku 2021 188,7 kilogramov odpadu z obalov, pričom sa očakáva, že v roku 2030 sa bez dodatočných opatrení toto množstvo zvýši na 209 kilogramov.
Prijatím tejto správy Parlament reaguje na očakávania občanov týkajúce sa budovania obehového hospodárstva, predchádzania vzniku odpadu, postupného vyraďovania neudržateľných obalov a boja proti používaniu jednorazových plastových obalov, ako sa uvádza v návrhoch 5 ods. 1 až 5, 11 ods. 1 a ods. 4 a 20 ods. 3 Správy o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (NI, SK) uviedla: „Dôležité pri nastavovaní nových pravidiel na zníženie, opätovné použitie a recykláciu obalov v Európskej únii je vypracovanie plnohodnotnej, exaktnej analýzy dopadov, čo Komisia zatiaľ bohužiaľ zanedbala. Použitý model na výpočet finančných, environmentálnych a sociálnych vplyvov navrhovanej legislatívy mnohí jednoducho označujú za nepostačujúci a veľmi mätúci.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Dopyt po čistejšom životnom prostredí stále silnejšie vnímam aj medzi Slovákmi a Slovenkami. Spotreba jednorazových obalov neúmerne narastá a je dlhodobo neudržateľná. Potrebujeme ľudí motivovať a uľahčiť im cestu k opätovnému využívaniu obalov – napríklad možnosťou priniesť si do obchodu či reštaurácie vlastné obaly na potraviny. Vítam tiež návrh, ktorý obmedzí predaj ľahkých plastových tašiek a zakáže pridávanie večných chemických látok do obalov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami.“
Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Napriek triedeniu odpadov ich produkujeme čoraz viac. Fľaše sme sa už recyklovať naučili, aj vďaka ich zálohovaniu, komplikovanejšie je to s malými obalmi a filmami, ktorými sú potiahnuté napríklad cukrovinky. Cieľom EÚ je znížiť odpad o 10 percent do roku 2035. Iniciatívy musia prísť od priemyslu, potravinárov, ale aj od nás samých. Návrh, o ktorom sme hlasovali, je v prvom rade predchádzaní vzniku odpadov z obalov. Dôležité je znížiť ich množstvo, obmedziť nepotrebné obaly a podporovať opakovane použiteľné a naplniteľné obalové riešenia. Po druhé, je o podpore efektívnej recyklácii, teda o tom, aby všetky obaly na trhu EÚ boli recyklovateľné ekonomicky životaschopným spôsobom.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „V Dunaji pláva viac plastového odpadu ako rýb a v posledných rokoch zaznamenávame zvýšený výskyt chorôb, spôsobených aj nadmerným používaním nebezpečných chemikálií, ktoré sa nachádzajú v obaloch. Z výsledkov testov viem, že sa napríklad bisfenol A nachádzal aj v mojom tele. Zákaz používania nebezpečných chemikálií, ale aj nahrádzanie zbytočných plastov sú riešenia, ktoré presadzujem dlhodobo a očakávam, že slovenská vláda sprísnenie na európskej úrovni podporí. Ochrana zdravia a životného prostredia musia byť našim jasným postojom.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Nové pravidlá pre obaly majú správny cieľ – znižovať znečisťovanie životného prostredia, ale podľa mňa obsahujú neefektívne riešenia cez zákazy a príkazy, navyše bez kvalitných analýz dopadov. Návrh chce napríklad zakázať balenie väčšiny ovocia a zeleniny, alebo prikázať zálohovanie a recyklovaný obsah v obaloch. Podľa mňa je efektívnejšie predražiť negatívne externality. Napríklad slovenský Inštitút environmentálnej politiky navrhuje: naviazať poplatky za odvoz odpadu na jeho množstvo a separovanie prípadne na zložitosť jeho recyklácie. Len 13 % obyvateľov Slovenska platí poplatok v závislosti od množstva vyprodukovaného odpadu, teda dnes ľudí nemotivujeme znižovať množstvo odpadu a ani ho separovať.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Chrlenie obalov je neudržateľné. Je treba čo najskôr znížiť ich produkciu, zlepšiť ich zber a recykláciu a takýmto spôsobom začať zmierňovať negatívne dopady na životné prostredie i zdravie ľudí.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Zníženie množstva prebytočných obalov, uľahčenie možnosti ich opätovného používania a podpora recyklácie, sú cestou ako chrániť životné prostredie. Pri ochrane životného prostredia vieme urobiť aj mnoho jednoduchých logických opatrení, ktoré si nevyžadujú finančné prostriedky, ako napríklad umožnenie zákazníkom priniesť si vlastnú nádobu na potraviny a nápoje so sebou. Je však mimoriadne dôležité, aby nové pravidlá boli nastavené spravodlivo, s rešpektom k ochrane podnikateľského prostredia a zamestnanosti, a aby zaručovali rovné podmienky pre všetky podnikateľské sektory v celej Európskej únii.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Obalový priemysel za posledné roky opäť narástol a každoročne produkuje tony odpadu. Vítam preto snahu nastaviť pravidlá pri spracovaní odpadov z obalov, ktoré povedú k postupnému zastaveniu tohto trendu. Schválený návrh kladie dôraz na predchádzanie vzniku odpadu, opätovnú využiteľnosť obalov a na posilnenie možnosti recyklácie odpadu z obalov. Je však kľúčové, aby sme cielili na systémové riešenia, vidím riziká v masívnom nahrádzaní plastových obalov alternatívami na báze biomasy a vyhol by som sa masívnym zavádzaním obalov na jedno použitie.“
