EuropskeNoviny.sk
V nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy a v reakcii na bezprecedentné výzvy a viacnásobné krízy, Europoslanci predložili návrhy na zmeny v EÚ.
Parlament presadzuje reformy, ktoré zvýšia schopnosť EÚ konať a posilnia vplyv občanov. Medzi hlavné návrhy poslancov patria:
· Dvojkomorový systém a menej patových situácií v Rade prostredníctvom väčšieho počtu rozhodnutí hlasovaním kvalifikovanou väčšinou a prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu;
· plné právo Parlamentu iniciovať právne predpisy a právo spolurozhodovať o dlhodobom rozpočte EÚ;
· revízia pravidiel upravujúcich zloženie Komisie (ktorej budúci názov by mal znieť „Európska exekutíva“) vrátane voľby jej predsedu (ktorého by mal nominovať Parlament a potvrdiť Európska rada, čo je opačný postup ako v súčasnosti), obmedzenie počtu komisárov na 15 (na princípe rotácie medzi členskými štátmi), možnosť, aby si predseda Komisie vybral svoj tím na základe politických preferencií so zreteľom na geografickú a demografickú rovnováhu a zavedenie mechanizmu, ktorý by umožnil vysloviť nedôveru jednotlivým komisárom;
· výrazné zvýšenie transparentnosti Rady zverejňovaním pozícií členských štátov EÚ k legislatívnym otázkam a
· väčší vplyv občanov vďaka tomu, že EÚ bude musieť vytvoriť vhodné mechanizmy účasti a že sa posilní úloha európskych politických strán.
Viac spolupráce na úrovni EÚ
Poslanci požadujú viac právomocí pre EÚ v otázkach životného prostredia, ako aj spoločné právomoci EÚ v týchto oblastiach, ktoré v súčasnosti patria do výlučnej právomoci členských štátov: verejné zdravie (najmä cezhraničné ohrozenia zdravia vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv), civilná ochrana, priemysel a vzdelávanie. Existujúce spoločné právomoci by sa mali ďalej rozvíjať v oblastiach energetiky, zahraničných vecí, vonkajšej bezpečnosti a obrany, politiky vonkajších hraníc a cezhraničnej infraštruktúry.
Správu, ktorá bola schválená 305 hlasmi za, pričom 276 hlasov bolo proti a 29 sa hlasovania zdržalo, pripravilo päť spoluspravodajcov zastupujúcich širokú väčšinu v Parlamente. Sprievodné uznesenie bolo prijaté 291 hlasmi za, 274 bolo proti a 44 sa hlasovania zdržalo. Vyhlásenia piatich spravodajcov nájdete tu.
Prijatím tejto správy Parlament reaguje na očakávania občanov súvisiace s efektívnejšou a demokratickejšou Úniou, čo sa odzrkadlilo aj v návrhoch Konferencie o budúcnosti Európy.
Ďalší postup
Poslanci Európskeho parlamentu zopakovali svoju výzvu na zmenu zmlúv EÚ a vyzvali Radu, aby „návrhy bezodkladne a bez vyjednávania predložila Európskej rade“. Teraz sú na rade hlavy štátov alebo predsedovia vlád, aby rozhodli o zvolaní konventu, a to jednoduchou väčšinou. Očakáva sa, že španielske predsedníctvo Rady predloží návrhy Európskej rade v decembri. Viac informácií o tom, ako sa menia zmluvy EÚ, nájdete tu.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (NI, SK) uviedla: „Snahy o otváranie a revíziu európskych zmlúv môžu v aktuálnej situácii napomôcť len ďalšiemu podkopávaniu jednoty Európskej únie. Neprimerané tlaky na prehlbovanie federalizácie zo strany predstaviteľov niektorých frakcií v rámci Európskeho parlamentu nepochybne narazia na záujmy mnohých členských krajín. Desať členských štátov napokon varovalo pred unáhlenými zmenami v základných zmluvách Únie už v súvislosti s publikovanými závermi Konferencie o budúcnosti Európy. Nezhody spôsobuje predovšetkým pretrvávajúca snaha o obmedzovanie zásady jednomyseľnosti pri rozhodovaní v Rade. Jednomyseľné hlasovanie v otázkach zahraničnej politiky, sankcií či pri rozširovaní Európskej únie je pritom overeným nástrojom, ktorý nabáda k hľadaniu kompromisov zohľadňujúcich záujmy Únie ako celku, ale aj jej jednotlivých členských štátov. Pomáha pri riešení konfliktov, budovaní vzájomného rešpektu a posilňuje súdržnosť v rámci integračného celku. Schopnosť dosiahnuť jednomyseľnú dohodu vytvára predpoklad, že ju budú všetci rešpektovať a nebudú sa ju snažiť obchádzať. Iniciatívy zamerané na obmedzovanie práva veta naopak prehlbujú už existujúce spory. Snahy o zmenu európskych zmlúv považujem za nezodpovednú lotériou, ktorej výsledok nedokáže nikto predpovedať. Môže to viesť k ďalšiemu chaosu, vrátane ohrozenia európskej bezpečnosti.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Som presvedčený, že Európska únia potrebuje reformu svojich kľúčových pravidiel. Návrh zmien však prichádza v citlivom čase pred európskymi voľbami. Keďže ide o príliš veľké zmeny, som presvedčený, že rokovanie o nich by malo začať až po voľbách. Súčasný návrh tiež v niektorých dôležitých otázkach nevychádza v ústrety menším členských krajinám vrátane Slovenska. Toto všetko si žiada dlhšiu a kvalitnejšiu diskusiu a silu čerstvého mandátu.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Od dohody na Lisabonskej zmluve ubehlo už vyše 15 rokov, počas ktorých sa EÚ menila po všetkých stránkach. Rozrástla sa o nových členov, prekonala brexit, rozšírila hranice v rámci Schengenu, či opakovane prechádzala globálnymi zmenami, vrátane svetovej pandémie a ruskej vojny na Ukrajine. Zároveň vidíme, že niektoré pravidlá, napríklad jednomyseľné hlasovanie v Rade, sa stali viac nástrojom pre národnú politiku členov, ktorí zišli z cesty demokracie, než pre silnú a jednohlasnú zahraničnú politiku smerom do sveta. Preto ako správne hovorí francúzsky prezident Macron, ak sme za ďalšie rozširovanie EÚ o nových členov a súčasne za zmysluplné fungovanie v rámci bloku, bez zmien vnútorných pravidiel a ich zefektívnenia to už nepôjde.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Realizácia zmien uvedených v tomto nelegislatívnom návrhu Lisabonskej zmluvy by viedla k zásadnej zmene mocenskej štruktúry a rozhodovacích procesov v EÚ, a to smerom k centralizácii moci v európskych inštitúciách. Keď neefektívne obmedzíme právomoci členských štátov, tak napätia z Únie nezmiznú, len sa presunú inam. Reakcia na pandémiu aj vojnu na Ukrajine ukazuje, že EÚ je schopná vykonávať a efektívne realizovať zásadné politiky aj v rámci platnej zmluvy. Preto som proti návrhu na revíziu Lisabonskej zmluvy.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Je pravdou, že Únia i v kontexte posledných výziev, potrebuje revíziu, aby bola viac akcieschopnejšou, flexibilnejšou, odolnejšou i sociálnejšou. Som rád, že Európsky parlament sa ujal tejto iniciatívy a predkladá svoje návrhy, ktoré by mali byť predmetom konštruktívnej debaty v rámci Konventu. Pôjde o dlhý a zložitý proces, pri ktorom lídri členských krajín budú mať posledné slovo. Ja však pevne verím, že výsledkom tohto procesu bude Únia zvrchovaných členských štátov schopných sa vzájomne dohodnúť a podporiť.“
Katarína Roth Neveďalová (NI, SK) uviedla: „Súhlasím s tým, že EÚ nie je dokonalá a niektoré veci je potrebné zmeniť. No mnohé návrhy obsiahnuté v predloženej správe idú absolútne nesprávnym smerom. Nesúhlasím napríklad s návrhmi ktoré sa snažia zmeniť systém hlasovania v Rade, zrušiť veto a ani so znížením počtu komisárov na 15. Otvorenie zmlúv by znamenalo otvorenie Pandorinej skrinky a v tejto podobe by neprinieslo pozitívne zmeny pre našich občanov.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Fungovanie Európskej únie si vyžaduje reformy, ktoré zvýšia participáciu jej občanov na politických rozhodnutiach a tiež posilnia kompetencie jej volených zástupcov v Európskom parlamente. Účasť občanov na celoúnijných referendách, či možnosť europarlamentu iniciovať právne predpisy, sú toho príkladom. Napriek tomu však musí byť rešpektovaný základný kameň Európskej únie – princíp subsidiarity členských štátov a to najmä v oblasti kultúrno-etických otázok, či firemných daní.“
