EuropskeNoviny.sk
Významné historické momenty neprežívame stále, teraz áno. Dnes som o dianí na Slovensku hovoril v Európskom parlamente.
V krokoch Ficovej vlády vidím dva základné problémy:
1 – Vláda to chce urobiť v takzvanom skrátenom legislatívnom konaní, teda bez toho, aby bol dostatok času na pripomienky.
2 – Vláda navrhuje zrušiť dôležitý úrad so zdôvodnením, že urobil chyby. Keby to aj bola pravda, nemali by sme rušiť špeciálnu prokuratúru, keď pochybí. Takisto ako nerušíme súdy, vládu či dokonca demokraciu, keď pochybia.
Riešenie vidím v tom, že osoby, ktoré sa cítia poškodené, sa môžu odvolať na súdy vyššej inštancie presne tak, ako to už desaťročia robia tisícky bežných občanov, ktorí nemajú možnosť rušiť políciu, prokuratúru či súdy. Ak budú tieto osoby naďalej nespokojné s ich rozhodnutiami, môžu sa obrátiť na medzinárodné inštitúcie, ako napríklad na Súdny dvor EÚ alebo na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Z hľadiska budovania právneho štátu nepovažujem za kľúčové (a reálne), aby boli nevyhnutne odsúdení všetci ľudia, ktorí si to zaslúžia. Považujem ale za kľúčové, aby všetci cítili, že takáto možnosť na Slovensku existuje. Že Slovensko je spoločnosť samonápravná. Tisíce protestujúcich ľudí na Slovensku v ostatných dňoch ukazujú, že tento pocit veľká časť spoločnosti zrušením špeciálnej prokuratúry stráca.
V roku 1968 sa spoločnosť vo vtedajšom Československu vzoprela totalite. Nasledovala normalizácia, teda čistky. Trvalo takmer 30 rokov, kým nabrala znova odvahu a dosiahla zmenu. Medzitým sa rozdiel medzi kvalitou života v Československu a napríklad v Rakúsku zmenil na nepoznanie. Teraz sa spoločnosť snaží vzoprieť ovládnutiu štátu skupinou strán. Môžeme sa vzdať a čakať 30 rokov na porovnanie rozdielu medzi Slovenskom a napríklad Estónskom, alebo sa nevzdať.
Eugen Jurzyca, europoslanec /SaS, ECR/.
