
„Na výrobkoch často vidíme označenia ako ‚bio‘, ‚prírodné‘, ‚ekologické‘, ‚šetrné k životnému prostrediu‘ a podobne. V mnohých prípadoch však ide o zavádzanie zákazníka. Ak nám chce niekto niečo predať na základe toho, že je to ‚eko‘, musí na to mať aj dôkaz. Smernica okrem toho rieši aj ďalšie nedostatky týkajúce sa tvrdení o trvanlivosti, či opraviteľnosti tovarov. Ak má byť obehové hospodárstvo naozaj funkčné a chceme napredovať v zelenej transformácii, musí to byť na základe korektného vzťahu výrobcov ku koncovým spotrebiteľom, čiže nám všetkým,“ povedal člen Výboru Európskeho parlamentu pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa Ivan Štefanec.