EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament schválil smernicu, ktorá zlepší označovanie výrobkov a zakáže používanie environmentálne klamlivých tvrdení.
Cieľom smernice, ktorá dnes bola prijatá pomerom 593 hlasmi za, 21 proti a 14 sa zdržalo hlasovania, je chrániť spotrebiteľov pred zavádzajúcimi marketingovými praktikami a pomôcť im robiť lepšie rozhodnutia pri nákupe. Únijný zoznam zakázaných obchodných praktík sa preto doplní o niekoľko problematických marketingových postupov týkajúcich sa environmentálne klamlivých tvrdení a predčasného zastarávania tovaru.
Presnejšia a spoľahlivejšia reklama
V prvom rade je cieľom nových pravidiel jasnejšie a dôveryhodnejšie označovanie výrobkov tak, že sa zakáže používanie všeobecných environmentálnych tvrdení ako „šetrný k životnému prostrediu“, „prírodný“, „biologicky rozložiteľný“, „klimaticky neutrálny“ alebo „ekologický“, ak by boli uvedené bez dôkazu.
Používanie značiek udržateľnosti sa odteraz bude regulovať, a to aj vzhľadom na zmätok spôsobený ich rastúcim počtom a nepoužívaním porovnávacích údajov. V budúcnosti budú v EÚ povolené len značky udržateľnosti založené na oficiálnych systémoch certifikácie alebo zavedené verejnými orgánmi. Smernica okrem toho zakáže tvrdenia, že výrobok má neutrálny, znížený alebo pozitívny vplyv na životné prostredie z dôvodu systémov kompenzácie emisií.
Dôraz na trvanlivosť
Ďalším dôležitým cieľom nového zákona je výraznejšie zameranie výrobcov a spotrebiteľov na trvanlivosť výrobkov. V budúcnosti musí byť informácia o záruke viditeľnejšia, pričom sa vytvorí nové, harmonizované označenie, ktoré posilní význam výrobkov s predĺženou záručnou lehotou.
Nové pravidlá tiež zakážu neopodstatnené tvrdenia o trvanlivosti (napríklad, že práčka vydrží 5 000 pracích cyklov, ak to tak za normálnych podmienok nie je), výzvy na nahradenie spotrebného materiálu skôr, než je to nevyhnutné (napríklad v prípade tlačiarenskej farby), a označovanie tovaru za opraviteľný, keď to tak nie je.
Vyhlásenie spravodajkyne
Spravodajkyňa Parlamentu Biljana Borzan (S&D, HR) uviedla: „Tento zákon zmení každodenný život všetkých Európanov! Odstúpime od kultúry vyhadzovania, urobíme marketing transparentnejším a budeme bojovať proti predčasnému zastarávaniu tovaru. Ľudia si budú môcť vybrať výrobky, ktoré sú odolnejšie, opraviteľné a udržateľnejšie vďaka spoľahlivým etiketám a reklamám. Najdôležitejšie je, že spoločnosti už nemôžu ľudí oklamať tým, že hovoria, že plastové fľaše sú dobré, pretože spoločnosť niekde zasadila stromy – alebo povedať, že niečo je udržateľné bez toho, aby vysvetlila, ako. Je to veľká výhra pre nás všetkých!“
Tlačová konferencia
Spravodajkyňa Biljana Borzan usporiada dnes o 14:30 hod v Štrasburgu tlačovú konferenciu. Bude vysielaná naživo. Novinári, ktorí chcú klásť otázky sa môžupripojiť online.
Ďalší postup
Smernicu teraz musí schváliť aj Rada, po ktorej sa uverejní v úradnom vestníku. Členské štáty budú mať 24 mesiacov nato, aby ju transponovali do vnútroštátneho práva.
Súvislosti
Nová smernica má fungovať v súčinnosti so smernicou o ekologických tvrdeniach, ktorá je v súčasnosti v štádiu prerokúvania vo výbore Parlamentu. Pripravovaná smernica o ekologických tvrdeniach bude konkrétnejšia a podrobnejšie rozpracuje podmienky používania environmentálnych tvrdení.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (NI, SK) uviedla: „Prebiehajúca zelená transformácia so sebou prináša aj množstvo nepravdivých informácií o rôznych výrobkoch. Takémuto klamaniu spotrebiteľov potrebujeme vedieť účinne zabraňovať. Riešením sú aj presne stanovené kritériá postihujúce snahy o environmentálne zavádzajúce reklamy a nekorektné tvrdenia odkazujúce na ochranu životného prostredia. Uvedené postupy sú výhodné aj pre samotné podniky, nakoľko budú mať jasne stanovené pravidlá a zároveň sa aspoň v istej miere zamedzí vzniku nekalej konkurencie. Spotrebitelia by mali mať následne k dispozícii kvalitnejšie a najmä preverené informácie.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Podporujem väčšiu ochranu spotrebiteľov a prijatie opatrení, ktoré obmedzia greennwashing. Je to zavádzajúca obchodná praktika, ktorá zneužíva legitímny strach ľudí zo znečisťovania životného prostredia a zmeny klímy za účelom vyššieho zisku. S greenwashingom majú skúsenosť aj slovenskí spotrebitelia a spotrebiteľky. Je preto namieste umožniť používanie označení ako „eko“, „biodegradovateľné“ či „klimaticky neutrálne“ len pri tých produktoch, pri ktorých toto tvrdenie vedia výrobcovia dokázať.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Plne podporujem, aby sme obmedzili tzv. „greenwashing“ a klamlivé používanie prívlastkov ako „ekologický“ či „prírodný“. Občanom musíme zabezpečiť pravdivé a overené informácie o výrobkoch, ktoré na európskom trhu kupujú. Priplácať si za „zelenšiu energiu“, ktorá nakoniec možno ani nie je zelenšia alebo pár eurami navyše k lístku za autobus či letenku kompenzovať uhlíkovú stopu, ktorú vytvoríme, tak už nebude možné.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Nový zákon o zákaze environmentálne klamlivých informácií o výrobkoch je dôležitým krokom. Nové pravidlá zaistia, aby označovanie výrobkov bolo jasnejšie a dôveryhodnejšie. To znamená, že výrobky s prívlastkom eko, environmentálne, prírodné, biodegradovateľné, klimaticky neutrálne, nebudú môcť byť používané bez dôkazov. Uvádzať ich bude možné len vtedy, ak sú založené na skutočných vlastnostiach výrobku, a nie na kompenzácii emisií skleníkových plynov mimo výrobného procesu daného výrobku. Pretože ide o dve rozdielne skutočnosti.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Tento návrh sa snaží riešiť podvod greenwashing bez toho, aby presne definoval, čo za greenwashing považuje. Pred pár rokmi by za greenwashing mohlo byť považované napríklad jadro. Dnes sa ukazuje, že bez neho sa klimatické problémy nevyriešia. Na to, aby sme bojovali proti podvodom, musíme definovať, čo je to podvod. Tento návrh navrhuje bojovať proti podvodom v čase, keď nemáme definované podvody. Obávam sa, že tento návrh veľmi nepomôže ani spotrebiteľovi a ani prírode.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Téma udržateľnosti a ochrany životného prostredia sa okrem viacerých dobre mienených návrhov a opatrení stala aj stredobodom rôznych zavádzajúcich, najmä marketingových tvrdení a obchodníckych ťahov. Predstavenú smernicu podporujem, pretože prináša posilnenie ochrany spotrebiteľov pred niektorými vymyslenými označeniami ako: „prírodné“, „klimaticky neutrálne“, „ekologické“ a pod., ako aj pred predčasným zastarávaním produktov, ale aj lepšiu informovanosť verejnosti o zárukách a trvanlivosti výrobkov. Na druhej strane smernica berie ohľad aj podnikateľov, ktorých sa snaží pri prijatých opatreniach nezaťažiť dodatočnými povinnosťami a zbytočnými nákladmi.“
Jozef Mihál (RE, SK) uviedol: „Smernica o posilnení postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie umožní spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia o svojich nákupoch a rozhodovať sa pre ekologickejšie výrobky a služby a tým zároveň prispievať k obehovému, čistému a ekologickému hospodárstvu EÚ. Osobne vítam aktualizáciu existujúcich pravidiel ohľadom nekalým obchodných praktík a predčasným zastarávaním tovaru. Okrem toho nové znenie odstraňuje chaos z environmentálnych tvrdení, ktoré teraz bude potrebné podložiť, a tvrdenia založené na kompenzácii emisií budú zakázané.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Je dôležité predchádzať „zelenému vymývaniu mozgov“ aj prostredníctvom ECO označenia produktov. Avšak nie na úkor prílišnej regulácie, ktorá môže viesť k zvýšeným nákladom pre malé a stredné podniky a navýšeniu ich cien.“
Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „Uvítal som túto iniciatívu, každý spotrebiteľ chce trvalý a ekologicky neutrálny produkt. Samozrejme označenia ako „eko“, udržateľný produkt a pod. nesmie byť pre potenciálneho spotrebiteľa zavádzajúce. Avšak legislatívny návrh zakazuje iba marketing – klamlivú reklamu/označenie, predaj produktov, ktoré disponujú (klamlivo) takýmto označením, je stále povolený.“
Katarína Roth Neveďalová (NI, SK) uviedla: „Všade na nás útočí „eko, bio, raw“ na výrobkoch. Som rada za prijatie tejto revízie, ktorá podmieni takéto používania prívlastkov na výrobkoch aj reálnymi dátami. Nebude možné zavádzať spotrebiteľov, aby kupovali niečo, o čom si myslia, že je ekologické alebo priateľské k životnému prostrediu, ak to takým nie je. Zároveň zavádzame jasné pravidlá pre označovanie nielen o udržateľnosti, ale aj o úrovni opraviteľnosti výrobku, teda budú spotrebitelia lepšie informovaní a veríme, že sa to nepriamo odrazí aj v dlhšom používaní výrobku a požadovanej vyššej kvalite.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Environmentálne klamlivé informácie o výrobkoch sa stali populárnym marketingovým nástrojom zavádzajúcim spotrebiteľov. Ak nám chce niekto niečo predať na základe toho, že je to „eko“ či „bio“, musí na to mať aj dôkaz. Smernica okrem toho rieši aj ďalšie nedostatky týkajúce sa tvrdení o trvanlivosti, či opraviteľnosti tovarov.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Spotrebitelia sú čoraz viac ochotní si za udržateľnejšie výrobky priplatiť. Pochopili to aj výrobcovia, ktorí sa snažia dať svojim produktom nálepku „eko“ a profitovať z nej. Vítam túto smernicu, ktorá zavádza jasné pravidlá a odstráni škodlivý greenwashing. Verím, že prinesie pravdivé, zrozumiteľné, ľahko dostupné informácie o udržateľnosti výrobkov, podporené jasnými, objektívnymi, vedecky podloženými a overiteľnými záväzkami a cieľmi. V čase environmentálnych kríz potrebujeme efektívne riešenia. Greenwashing odčerpáva prostriedky na ich realizáciu, a budí falošný dojem u verejnosti, preto je dvojnásobne škodlivý.“
