EuropskeNoviny.sk
Europoslanci vyzývajú Radu, aby konečne dosiahla pokrok v oblasti právnych predpisov s cieľom zabezpečiť primeranú úroveň ochrany pred nenávisťou pre všetkých v Európe.
Rada by mala prijať rozhodnutie o zahrnutí nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti medzi trestné činy v zmysle článku 83 ods. 1 ZFEÚ (tzv. trestné činy EÚ) do konca súčasného volebného obdobia, uvádza Parlament v správe prijatej vo štvrtok 397 hlasmi za, pričom 121 bolo proti a 26 sa zdržalo hlasovania. Ide o mimoriadne závažné trestné činy s cezhraničným rozmerom, pre ktoré Parlament a Rada môžu stanoviť minimálne pravidlá na vymedzenie trestných činov a sankcií.
Potreba jednotného prístupu k boju proti nenávisti
Poslanci sa snažia zabezpečiť univerzálnu ochranu pre všetkých s osobitným zameraním na osoby, ktoré sú najčastejšie cieľom týchto prejavov a zraniteľné skupiny a komunity. Trestné zákony členských štátov sa v súčasnosti zaoberajú nenávistnými prejavmi a trestnými činmi z nenávisti rôznymi spôsobmi, zatiaľ čo pravidlá platné v celej EÚ sa uplatňujú len vtedy, ak sú takéto trestné činy spáchané na základe rasy, farby pleti, náboženstva, pôvodu alebo národného či etnického pôvodu.
S nenávisťou na vzostupe v Európe uplynuli dva roky od predloženia príslušného návrhu Komisie a Rada v ňom nedosiahla žiadny pokrok. Poslanci žiadajú, aby sa „premosťovacie doložky“ používali na prekonanie prekážok, ktoré predstavuje potreba jednomyseľnosti.
Zohľadnenie okolností, ktorým čelia obete
Parlament vyzýva Komisiu, aby zvážila „otvorený“ prístup, v rámci ktorého by sa dôvody diskriminácie neobmedzovali na uzavretý zoznam s cieľom zabezpečiť, aby sa pravidlá vzťahovali na incidenty motivované novou a meniacou sa sociálnou dynamikou. Zdôrazňuje, že sloboda prejavu, ktorá je kritická, sa nesmie využívať ako štít pre zakrytie nenávisti, a zdôrazňuje, že zneužívanie internetu a obchodný model platforiem sociálnych médií prispievajú k šíreniu a posilňovaniu nenávistných prejavov.
Poslanci tiež žiadajú, aby sa osobitná pozornosť venovala maloletým osobám, a to aj pri šikanovaní v školách a kyberšikane, a chcú, aby sa vytvoril pevný rámec pre obete s prierezovým prístupom, odbornou prípravou príslušných odborníkov a opatreniami na zabezpečenie bezpečného prístupu k spravodlivosti, špecializovanej podpore a odškodneniu, ako aj bezpečného prostredia na zvýšenie počtu hlásení o incidentoch.
Vyhlásenie spravodajkyne
Spravodajkyňa Maite Pagazaurtundúa (Renew, Španielsko) uviedla: „Okrem toho, že chýba komplexný európsky právny rámec na boj proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti, čelíme novej sociálnej dynamike, prostredníctvom ktorej sa veľmi rýchlo vyvíja normalizácia nenávisti. Musíme sa chrániť ako spoločnosť a ľudí, ktorí sú napadnutí, prenasledovaní a obťažovaní, a zároveň reagovať na radikálne siete a extrémnu polarizáciu, ktoré poskytujú úrodnú pôdu pre správanie porušujúce základné práva. Žiadame Radu, aby konečne dala zelenú právnym predpisom proti trestným činom z nenávisti a nenávistným prejavom na úrovni EÚ, a to vždy v súlade so zásadou proporcionality a pri zaručení slobody prejavu občanov.“
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (NI, SK) uviedla: „Sloboda prejavu nesmie byť zneužívaná na ochranu nenávistných prejavov či trestných činov z nenávisti. Počet takýchto trestných činov je v rámci Európskej únie a jej členských krajín pritom v istej miere na vzostupe. Pre úspešné zastavenie tohto trendu je potrebné sa zaoberať stanovením základných spoločných pravidiel, ktoré budú definovať tieto trestné činy, ako aj ich efektívne postihovanie uplatniteľné rovnako vo všetkých členských štátoch.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Musíme konečne začať bojovať proti pandémii nenávisti, ktorá sa žiaľ, šíri aj u nás doma na Slovensku. Do veľkej miery za to nesú zodpovednosť politici a političky, ktorí nenávistné prejavy používajú ako nástroj na získavanie politických bodov. Už teroristický útok pred Teplárňou pred viac ako rokom, pri ktorom zomreli dvaja nevinní ľudia, nám nastavil zrkadlo, že nenávistné slová sa vedia rýchlo pretaviť v tragické činy.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Nenávisť sa stáva každodennosťou. Od zúrivých zašomraní v potravinách, po pokriky nenávistných slov v MHD či na ulici. Máme objektívne dôvody byť nahnevaní, frustrovaní či znechutení. To by si ale naši politici nemali stavať ich kariéry na nenávisti. Budujú si ich na nenávisti k utečencom alebo na ponižovaní LGBT+ ľudí. Nenávisť ale zabíja, videli sme to na Zámockej, ako aj na ďalších miestach po Európe a vo svete. My v PS stojíme jasne proti nenávisti, ako aj v Národnej rade tak aj v Európskom parlamente. Aj preto Michal Šimečka, inicioval rezolúciu, ktorá odsudzovala útok na Zámockej ako aj nenávistné prejavy voči LGBT+ ľuďom. Aj preto ako poslanci EP požadujeme aby Komisia začala konečne konať a dokončila proces, ktorým by sa trestné činy z nenávisti stali trestnými činmi EÚ. Trestné činy EÚ sú obzvlášť závažné trestné činy s cezhraničným rozmerom.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Odsudzujem prejavy nenávisti a netolerancie voči menšinám a podporujem ochranu ľudských práv. Ochrana ľudských práv prispieva nielen k vyššej slobode jednotlivca, ale tiež k lepšie a efektívnejšie fungujúcej spoločnosti. Predkladatelia však dostatočne neodôvodnili potrebu regulácie na európskej úrovni, je preto otázne, či by harmonizácia bola efektívna a prispela k zníženiu nenávistných trestných činov v EÚ.“
Jozef Mihál (RE, SK) uviedol: „Nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti zaznamenali v celej Európe prudký nárast, čo je bezpochyby veľmi znepokojujúci jav. V súčasnosti však neexistuje právny základ na kriminalizáciu nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti na úrovni EÚ, nakoľko je proces v Rade zablokovaný dvoma členskými štátmi. Preto podporujem iniciatívu EP, ktorý sa svojou správou snaží vyvinúť politicky tlak na Radu, aby neblokovala túto dôležitú legislatívu. Zaradenie týchto skutkov do zoznamu trestných činov EÚ s cieľom efektívne riešiť tento pretrvávajúci problém a poskytnúť harmonizovanú odozvu na úrovni EÚ považujem za kľúčové. Poskytnutím takéhoto právneho základu sa zabezpečí ochrana základných hodnôt EÚ a poskytne čo najväčšia podpora obetiam takýchto trestných činov.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Trestné činy z nenávisti či nenávistné prejavy v EÚ narastajú a majú oveľa závažnejšie dôsledky na spoločnosť, ako sa môže zdať. Mnohé členské krajiny majú zákony na ich kriminalizáciu, ale nie sú účinne uplatňované. Obetiam nie je poskytovaná dostatočná právna ochrana. Možno práve spoločný európsky prístup napomôže k zlepšeniu v tejto oblasti.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Klasifikácia trestných činov obmedzených na rasu, farbu pleti, náboženstvo, pôvod alebo národný, či etnický pôvod je dnes už nedostačujúca. Pri incidentoch je potrebné posudzovať celý kontext a chrániť všetkých jednotlivcov a skupiny, ktoré sa môžu stať terčom nenávisti.“
