EuropskeNoviny.sk
Europoslanci sa zaoberali stavom práv občanov v EÚ v rokoch 2022 a 2023 a identifikovali celý rad obáv naprieč členskými štátmi. Správa o stave základných práv v EÚ bola schválená 391 hlasmi za, 130 hlasovalo proti a 20 sa zdržalo hlasovania.
Poslanci žiadajú spravodlivosť za zabitých novinárov a vítajú dohodu o zákone o slobode médií. Opätovne zdôrazňujú svoje obavy z používania špionážnych softvérov, zdôrazňujú potrebu prísne regulovať priemysel a vyzývajú krajiny EÚ, najmä Grécko, Maďarsko, Poľsko, Španielsko a Cyprus, aby sa riadili odporúčaniami Parlamentu v tejto oblasti.
Zhoršenie situácie v oblasti práv žien a LGBTIQ+
V texte sa pripomína, že rodovo motivované násilie je veľmi rozšírené vo všetkých krajinách EÚ, a dôrazne sa odsudzuje rýchle zhoršenie situácie v oblasti práv žien a LGBTIQ+ osôb vo viacerých členských štátoch vrátane odopretia prístupu k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva v Poľsku.
V prípade Maďarska Parlament vyzýva Európsku radu, aby rozhodla, či sa Maďarsko dopustilo závažných a pretrvávajúcich porušení hodnôt EÚ podľa článku 7 ods. 2 Zmluvy o EÚ, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že štátne orgány systematicky obviňujú komunitu LGBTIQ+. Parlament opäť žiada, aby sa urýchlene ukončili rokovania o smernici o boji proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu a aby sa rodovo motivované násilie zaradilo do zoznamu trestných činov EÚ.
Zvyšujúca sa miera korupcie
Parlament vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcou mierou korupcie vo viacerých krajinách EÚ a opätovne odsudzuje údajné prípady korupcie súčasných a bývalých poslancov Európskeho parlamentu. Protikorupčný rámec EÚ a smernica o ochrane oznamovateľov sa musia v plnej miere vykonávať v členských štátoch a na úrovni EÚ je potrebný nezávislý etický orgán. Parlament tiež odsudzuje pokusy vlád ovplyvňovať nezávislosť súdnictva a vyzýva na účinné kontroly a protiváhy.
Medzi ďalšie oblasti vzbudzujúce obavy patria:
· Ohrozenie slobody združovania a prejavu, vrátane policajného násilia a hromadného zatýkania;
· Dezinformácie a potreba zabezpečiť umeleckú slobodu;
· Náboženské a rasistické incidenty a že nie všetky členské štáty plne transponovali rámcové rozhodnutie o rasizme a xenofóbii;
· Policajné násilie voči rómskym osobám;
· Rozsiahle porušovanie základných práv migrantov a utečencov a kodifikácia vytláčania migrantov do vnútroštátneho práva;
· Právo detí na uznávanie rodičovstva v celej EÚ;
· Riziko zaujatosti zabudované do nových technológií vrátane umelej inteligencie;
· Sociálne, hospodárske a environmentálne práva (napr. chudoba a sociálne vylúčenie, digitálna chudoba) a
· Zlepšenie inštitucionálnych záruk (vrátane zriadenia Agentúry pre základné práva ako nezávislého orgánu pre ľudské práva).
Vyhlásenie spravodajkyne
Spravodajkyňa Katarina Barley (S&D, Nemecko) uviedla: „Porušovanie základných práv je v členských štátoch EÚ rozšírené. Obdobia kríz sú v tejto súvislosti ako litmusový test, keďže dodržiavanie základných práv nemôže závisieť od priaznivých hospodárskych a spoločenských podmienok. Nie sú voliteľné; sú podstatou našich spoločností a základnou základnou hodnotou EÚ.“
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (NI, SK) uviedla: „Návrh správy o stave základných práv v Európskej únii (EÚ) za uplynulé roky pomenúva niektoré negatívne trendy, ale aj spôsoby ich riešenia v prípade zaistenia dodržiavania základných práv v jednotlivých členských štátoch. Každá krajina pritom má svoje mechanizmy a inštitúcie, ktoré zabezpečujú riešenie týchto otázok. Napriek existujúcim problémom a niektorým obavám si neviem predstaviť situáciu, že by bolo možné občasné podozrenia z porušovania základných práv v ktorejkoľvek členskej krajine EÚ označiť za cielené či systematické.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „S veľkým znepokojením vnímam, že na Slovensku po nástupe štvrtej Ficovej vlády prišlo k výraznému zhoršeniu situácie v oblasti základných práv. Mám veľké obavy o slobodu médií. Členovia a členky vlády sa odmietajú vyjadrovať pre niekoľko veľkých mienkotvorných médií, čím odopierajú státisícom ľudí na Slovensku právo na informácie o jej činnosti. Vláda tiež masívnym spôsobom plánuje zbúrať inštitúcie právneho štátu a vytvoriť priaznivejšie podmienky pre korupčné správanie. V ohrození sú aj menšiny. Ministerka kultúry otvorene diskriminuje LGBTI komunitu a avizuje, že viacerým mimovládnym organizáciám nedá už ani cent. Našťastie si ešte nedovolili siahnuť na slobodu zhromažďovania. Desiatky tisíc ľudí, ktorí pravidelne napriek chladnému počasiu vychádzajú do ulíc, aby protestovali proti krokom vlády, sú dôkazom, že demokraciu tak rýchlo nepoložia.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Oceňujem, že predkladatelia žiadajú transparentné vymedzenie používania špionážneho softvéru, odsudzujú pokusy vlád politicky ovplyvňovať nezávislé rozhodovanie súdov, vyjadrujú poľutovanie nad prijímaním právnych predpisov bez riadnej konzultácie. Za návrhy s otáznou pridanou hodnotou považujem zrušenie DPH na výrobky osobnej hygieny a prijatie anti-SLAPP smernice.“
Jozef Mihál (RE, SK) uviedol: „Z výročnej správy o situácii v oblasti základných ľudských práv v EÚ vyplýva, že tieto sú stále v EÚ spochybňované. Korupcia, zhoršenie prístupu žien k bezpečným a legálnym potratom, nárast násilných činov z nenávisti voči menšinám z rasového, etnického, náboženského dôvodu alebo kvôli sexuálnej orientácii zaznamenáva nárast v celej EÚ. Ďalším smutným javom je stále nedostatočná ochrana novinárov, čo dokazuje celosvetový rekord v počte uväznených novinárov v roku 2022. Preto považujem výzvu EP na prijatie odvážnejších opatrení na ochranu zásad, na ktorých je EÚ založená, za veľmi dôležitú.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Našu pozornosť potrebujeme naďalej zameriavať na potláčanie negatívnych trendov v oblasti základných práv. Členské štáty Európskej únie naďalej zažívajú útoky na právny štát a slobodu médií. Existujú skupiny obyvateľov, ktorých neobchádza chudoba a sociálne vylúčenie a zároveň sa potrebujeme popasovať aj s novými fenoménmi doby ako sú špionážne softvéry, či digitálna chudoba.“
