EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament podporil jednoduchší postup pre NGT rastliny rovnocenné s konvenčnými a stanovil prísnejšie pravidlá pre ostatné, s cieľom posilniť udržateľnosť a odolnosť potravinového systému.
Parlament prijal svoju pozíciu na rokovania s členskými štátmi o návrhu Komisie o nových genómových technikách (NGT), ktoré menia genetický materiál organizmu, a to 307 hlasmi za, 263 proti a 41 sa zdržalo hlasovania. Cieľom je zvýšiť udržateľnosť a zároveň odolnosť potravinového systému prostredníctvom vývoja vylepšených odrôd rastlín, ktoré sú odolnejšie voči klimatickým zmenám a škodcom Tieto odrody rastlín by tiež mali poskytovať vyššie výnosy a vyžadovať si menej hnojív a pesticídov.
V súčasnosti všetky rastliny získané novými genómovými technikami – tzv. NGT rastliny – podliehajú rovnakým pravidlám ako geneticky modifikované organizmy (GMO). Poslanci podporili návrh na zavedenie dvoch rôznych kategórií a dvoch súborov pravidiel pre NGT rastliny. Na NGT rastliny, ktoré sa považujú za rovnocenné s konvenčnými rastlinami (NGT rastliny kategórie 1), by sa nevzťahovali požiadavky právnych predpisov týkajúcich sa geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Na všetky ostatné rastliny získané novými genómovými technikami (NGT rastliny kategórie 2) by sa vzťahovali prísnejšie pravidlá. Poslanci chcú zachovať povinné označovanie výrobkov z rastlín NGT 1 a NGT 2.
Poslanci sa vyslovili aj za to, aby boli v ekologickej poľnohospodárskej výrobe všetky NGT rastliny aj naďalej zakázané, pretože ich kompatibilita si vyžaduje ďalší výskum a tiež chcú, aby Komisia podala správu o tom, ako spotrebitelia a výrobcovia vnímajú nové techniky, a to sedem rokov po nadobudnutí ich účinnosti.
NGT rastliny kategórie 1
Pokiaľ ide o NGT rastliny kategórie 1, Parlament chce upraviť pravidlá o tom, aké veľké a početné zmeny sú potrebné na to, aby sa NGT rastlina mohla považovať za rovnocennú s konvenčnými rastlinami. V záujme transparentnosti bude potrebné vypracovať a sprístupniť zoznam všetkých NGT rastlín kategórie 1.
NGT rastliny kategórie 2
Právne predpisy EÚ týkajúce sa GMO patria medzi najprísnejšie na svete, a to aj pokiaľ ide o postupy schvaľovania. Poslanci súhlasili s tým, že na NGT rastliny kategórie 2 by sa mala naďalej vzťahovať väčšina právnych predpisov o GMO.
S cieľom stimulovať používanie NGT rastlín kategórie 2 sa poslanci vyslovili za zrýchlenie postupu na posúdenie rizika v prípade tých rastlín, ktoré pravdepodobne prispejú k udržateľnejšiemu agropotravinovému systému. Zároveň zdôraznili, že sa musí dodržiavať tzv. zásada predbežnej opatrnosti.
Zákaz patentov na NGT rastliny
Europoslanci požadujú úplný zákaz patentov pre všetky NGT rastliny, všetok rastlinný materiál a jeho časti, ako aj na genetické informácie a procesné vlastnosti, ktoré obsahujú. Chcú tak zabrániť právnej neistote, zvýšeným nákladom a novým závislostiam pre poľnohospodárov a šľachtiteľov. Okrem toho má byť do júna 2025 predložená správa o vplyve patentov na prístup šľachtiteľov a poľnohospodárov k rôznorodému rastlinnému množiteľskému materiálu. Poslanci požadujú tiež predloženie legislatívneho návrhu na príslušnú aktualizáciu pravidiel EÚ týkajúcich sa práv duševného vlastníctva.
Vyhlásenie spravodajkyne
Spravodajkyňa Jessica Polfjärd (EPP, SE) po hlasovaní uviedla: „NGT rastliny sú kľúčom k zlepšeniu potravinovej bezpečnosti v Európe a k ekologizácii poľnohospodárskej výroby. Nové pravidlá pomôžu vyvinúť lepšie odrody rastlín, ktoré budú výnosnejšie, odolnejšie voči zmene klímy alebo si budú vyžadovať menej hnojív či pesticídov. Dúfam, že členské štáty čoskoro prijmú svoje stanovisko, aby sme mohli nové pravidlá prijať ešte pred európskymi voľbami a poskytnúť poľnohospodárom nástroje potrebné na prechod na zelené hospodárstvo.“
Ďalší postup
Parlament je pripravený začať s vládami členských štátov rokovania o konečnej podobe právneho predpisu.
Súvislosti
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín vyhodnotil potenciálne bezpečnostné otázky NGT. Niekoľko NGT výrobkov je už na trhu alebo v procese sprístupnenia na trh mimo EÚ (napr. na Filipínach banány, ktoré nezhnednú a ktoré majú potenciál znížiť plytvanie potravinami a emisie CO2).
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (NI, SK) uviedla: „Ide o návrh Komisie, pri ktorom treba mať na pamäti, že sa proti nemu v petícii vyslovilo viac ako 400 tisíc obyvateľov Európskej únie. Negatívne sa ku geneticky modifikovaným potravinám či krmivám dlhodobo stavia aj slovenská verejnosť. Predmetná legislatíva vyvoláva obavy z hľadiska jej dopadu na zdravie ľudí a životné prostredie a zároveň môže predstavovať ohrozenie pre malých a stredných pestovateľov, ktorých naopak potrebujeme vedieť efektívne chrániť.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Vnímam dôležitosť opatrení, ktoré pripravia naše poľnohospodárstvo na zmeny klímy a umožnia pestovať odolnejšie plodiny. Je rovnako dôležité, aby výsledné pravidlá pre pestovanie niektorých geneticky modifikovaných plodín zohľadnili dôsledky pre spotrebiteľov a životné prostredie.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Nepodporil som návrh na dereguláciu pravidiel pre nové geneticky modifikované organizmy. Tento návrh by spôsobil, že GMO plodiny vyrobené novými genetickými technikami by sa mohli dostať na naše polia a jedálenské stoly bez toho, aby nás o tom výrobcovia informovali. Teda by sme prišli o možnosť rozhodnúť sa pre výber plodín a potravín bez takýchto GMO. Návrh navyše obmedzuje hodnotenie ich bezpečnosti. Návrh nepodporujú ani slovenskí poľnohospodári, spotrebitelia či občiansky sektor.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „GMO potraviny sa v EÚ môžu predávať, ale v zásade sa nemôžu pestovať. Tie techniky, pri ktorých modifikácia presúva gény v rámci rovnakého druhu (NGT), by sa mali podľa návrhu povoliť, keďže rastliny vyvinuté týmto spôsobom sú ekvivalentné konvenčným rastlinám. S týmto súhlasím. Mimochodom, aj rastliny pestované a šľachtené konvenčným spôsobom sú geneticky veľmi odlišné od pôvodných druhov. Komisia by mala prehodnotiť, či je potrebná taká prísna regulácia GMO potravín, akú uplatňuje EÚ dnes.“
Jozef Mihál (RE, SK) uviedol: „Súčasný návrh nepodporujem, pretože ruší bezpečnostné pravidlá pre drvivú väčšinu plodín NGT bez akéhokoľvek vedeckého základu. Riziká poškodenia zdravia a životného prostredia sa prenesú na spoločnosť, zatiaľ čo sa zvýši závislosť farmárov od pár výrobcov osív. V súčasnom návrhu chýbajú zasadne záruky na zachovanie prísnych bezpečnostných kontrol nových GMO vyrobených pomocou NGT, vysledovateľnosť, označovanie GMO, ako aj pravidlá koexistencie a zodpovednosti na ochranu sektora bez GMO pred nežiaducou kontamináciou. V návrhu taktiež chyba možnosť členským štátom zakázať ich pestovanie. V neposlednom rade, tento legislatívny návrh na úplnú (pre kategóriu 1) a čiastočnú (pre kategóriu 2) dereguláciu pre rastliny vytvorené pomocou NGT je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie z 25. júla 2018, v ktorom potvrdil, že rastliny získané „cielenou“ mutagenézou sú GMO vzhľadom na charakteristiky techník používaných na ich výrobu a že súvisiace riziká pre životné prostredie alebo pre ľudské zdravie neboli doteraz s istotou stanovené. Preto deregulácia pravidiel pre uvoľňovanie nových GMO nie je na mieste. Ďalšia diskusia medzi všetkými zainteresovanými stranami je podľa môjho názoru nevyhnutná, nakoľko obavy súvisiace s biologickou bezpečnosťou, patentmi, slobodou výberu pre výrobcov aj spotrebiteľov, sú reálne.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Sú tu mnohé nepreskúmané riziká, chýbajú vedecké fakty o dopadoch na ľudské zdravie i zdravie zvierat, ktoré ľudia budú konzumovať. Svoj nesúhlas s návrhom vyjadrilo 400 tisíc občanov EÚ, vrátane farmárov, ale i firiem, ktoré nové genomické techniky vyvíjajú. Myslím, že prísna regulácia i opatrnosť je tu namieste.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Osobne si nemyslím, že nové genomické techniky (NGT) sú nevyhnutné pre fungovanie európskeho a slovenského poľnohospodárstva. Na krízy, ktoré nás čakajú v tomto sektore, existujú lepšie a bezpečnejšie riešenia. Zásadné je prehodnotenie potenciálneho dopadu na ekosystémy a bezpečnosť potravín. Návrh vôbec nerieši systém efektívneho označovania NGT a hodnotenie rizík. Problematicky je dopad na poľnohospodárstvo najmä v kontexte patentov uvalených na upravené osivo. Spotrebiteľov vystavujeme stavu, kedy nebudú vedieť rozlíšiť medzi konvenčnými produktami a NGT. Ak nesúhlasia s konzumáciou NGT, odkazujeme ich na drahšiu organickú alternatívu a oberáme ich o právo slobodnej a informovanej voľby. Takýto prístup je neprijateľný.“
