EuropskeNoviny.sk
Europarlament schválil nové pravidlá týkajúce sa trestných činov proti životnému prostrediu a súvisiacich sankcií.
Nová smernica, na ktorej sa Parlament dohodol s Radou 16. novembra 2023, bola schválená 499 hlasmi za, 100 bolo proti a 23 sa zdržalo hlasovania. Obsahuje aktualizovaný zoznam trestných činov proti životnému prostrediu vrátane nezákonného obchodu s drevom, nadmerného čerpania vodných zdrojov, závažného porušovania legislatívy EÚ o chemických látkach a znečisťovania spôsobeného loďami. Poslanci sa postarali o to, aby nové pravidlá zahŕňali aj tzv. kvalifikované trestné činy, ako sú rozsiahle lesné požiare a závažné znečistenie ovzdušia, vody alebo pôdy, ktoré vedú k zničeniu ekosystému, a preto sú porovnateľné s ekocídou.
Sankcie zahŕňajúce odňatie slobody a pokuty
Environmentálne trestné činy spáchané jednotlivcami a zástupcami spoločností by sa podľa nových pravidiel mali trestať odňatím slobody, ktorého dĺžka bude závisieť od toho, aké dlhodobé, závažné a nenapraviteľné sú spôsobené škody. Za kvalifikované trestné činy bude možné uložiť trest vo výške osem rokov. Ak páchatelia spôsobia smrť osoby, trest bude predstavovať až desať rokov odňatia slobody, pričom ostatné trestné činy sa budú trestať odňatím slobody na maximálne päť rokov.
Okrem toho budú páchatelia povinní obnoviť zničené prostredie do pôvodného stavu a nahradiť škody. Môžu im byť tiež uložené pokuty. V prípade spoločností budú pokuty dosahovať 3 alebo 5 % ich ročného celosvetového obratu, resp. 24 alebo 40 miliónov eur v závislosti od povahy trestného činu. Členské štáty sa budú môcť rozhodnúť, či budú stíhať trestné činy, ku ktorým došlo mimo ich územia.
Členské štáty musia zabezpečiť odbornú prípravu a zber údajov
Parlament trval na tom, aby sa oznamovateľom trestných činov proti životnému prostrediu poskytla podpora a pomoc v trestnom konaní. Okrem toho budú musieť členské štáty zorganizovať špeciálne školenia pre vyšetrovateľov, sudcov a prokurátorov, pripraviť národné stratégie boja proti environmentálnej kriminalite a usporiadať kampane na zvýšenie povedomia. Vlády krajín EÚ budú zbierať údaje o trestných činoch proti životnému prostrediu, aby tak prispeli k lepšiemu riešeniu tohto problému a pomohli Komisii zoznam pravidelne aktualizovať.
Vyhlásenie spravodajcu
Po hlasovaní v pléne spravodajca Antonius Manders (EPP, NL) uviedol: „Je načase začať bojovať proti týmto cezhraničným trestným činom na úrovni EÚ pomocou harmonizovaných a odrádzajúcich sankcií, aby sa zabránilo páchaniu nových environmentálnych trestných činov. Vďaka tejto dohode budú znečisťovatelia za svoje činy platiť. Skutočnosť, že za znečistenie môže byť braná na zodpovednosť nielen konkrétna osoba vo vedení podniku, ale aj podnik samotný, je navyše významným krokom tým správnym smerom. Po zavedení povinnosti náležitej starostlivosti sa už nebude možné vyhovárať na povolenia či medzery v zákone.“
Ďalší postup
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiaty deň po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Členské štáty budú mať potom dva roky na jej transpozíciu do svojho vnútroštátneho práva.
Súvislosti
Environmentálna kriminalita je štvrtou najrozšírenejšou trestnou činnosťou na svete a popri obchodovaní s drogami, zbraňami a ľuďmi je jedným z hlavných zdrojov príjmov organizovaného zločinu. V decembri 2021 Komisia predložila návrh na posilnenie ochrany životného prostredia v EÚ prostredníctvom trestného práva, a to s cieľom riešiť rastúci objem trestnej činnosti v oblasti životného prostredia.
Tlačová konferencia so spravodajcom sa uskutoční v utorok 27. februára o 14.00 hod. (SEČ).
Reakcie slovenských poslancov
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Oceňujem, že ochrana prírody je aj naďalej európskou prioritou, keď už to nie je priorita slovenskej vlády. Tá dosadzuje na čelo národného parku pytliaka a k prírode sa správa v súlade so štýlom svojho vládnutia – arogantne a bezohľadne. Podporujem preto európske opatrenia, ktoré povedú k vyššej ochrane prírody vrátane tej na Slovensku.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Trestné činy proti životnému prostrediu sú najrozšírenejšou trestnou činnosťou v EÚ hneď po obchodovaní s drogami a zbraňami. Bolo preto načase aktualizovať zoznam trestných činov aj napríklad o zneužívanie vodných zdrojov, úniky chemických látok alebo nezákonný obchod s drevom a iným prírodným bohatstvom. Nielen zavádzanie ambicióznych klimatických cieľov a častokrát ťažko vykonateľných predpisov prispeje k ochrane prostredia pre naše deti a ďalšie generácie, je to aj trestnoprávna zodpovednosť a pokuty hroziace spoločnostiam, ktoré dnes svojou činnosťou páchajú nenapraviteľné škody.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Nelegálny dovoz toxického odpadu. Rieka zabitá znečistením. Ničenie a zabíjanie ohrozených druhov rastlín a zvierat. Toto všetko sú už teraz podľa európskych zákonov trestné činy. Pre zlú situáciu sme sa však rozhodli ich sprísniť, pretože ničenie prírody ohrozuje naše zdravie a prežitie. Žiaľ na Slovensku súčasná vláda novelou trestného zákona naopak ochranu prírody znižuje ako súčasť promafiánskeho balíčku. Namiesto lepšej ochrany nášho spoločného dedičstva tak idú zaistiť komfortnejší život pytliakom a znečisťovateľom.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Je legitímne, aby sa Únia starala o životné prostredie tam, kde má cezhraničný presah. Príkladom je kauza poľskej bane Turów, ktorá znečisťovala životné prostredie v Česku. V prípadoch, kde je životné prostredie verejným statkom EÚ a je evidentné, že všetky členské štáty sa o spoločný záujem adekvátne nestarajú, je potrebné riešenie na úrovni EÚ.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Ide o aktualizovaný právny rámec ochrany životného prostredia prostredníctvom trestného práva za účelom lepšieho a efektívnejšieho uplatňovania minimálnych noriem. V porovnaní s pôvodnými návrhom Komisie považujem finálny text za omnoho vyváženejší a rozumnejší. Rozšírením zoznamu trestných činov a jasnejšie určenie povinností zabezpečení účinnejšiu ochranu životného prostredia a zároveň dostatočná flexibilita ponechaná členským štátom im umožní vziať do úvahy svoje národné špecifiká.“
Jozef Mihál (RE, SK) uviedol: „Návrh smernice zlepší spôsob, akým EÚ vymedzuje trestné činy súvisiace so znečistením, odpadom a ohrozením biodiverzity a iných prírodných zdrojov. Nová smernica by mala podporiť cezhraničné vyšetrovanie a trestné stíhanie, taktiež uvádza nový koncept kvalifikovaného trestného činu proti životnému prostrediu v prípade zničenia alebo rozsiahlej a podstatnej škody, kde sa počíta s prísnejšími sankciami. Verím, že harmonizované sankcie prispôsobené závažnosti environmentálnych škôd sú nevyhnutné na to, aby bol ekologický pakt naozaj účinný.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Podporujem, aby sa k trestným činom proti životnému prostrediu pristupovalo oveľa razantnejšie. Lukratívny biznis či hrubá nedbanlivosť, ktoré stoja v pozadí týchto trestných činov, ohrozujú nielen prírodu, ale i zdravie a životy ľudí. Ich odhaľovaniu či stíhaniu sa nevenuje dostatočná pozornosť, popritom ide o jednu z najrozsiahlejších a najvýnosnejších foriem trestnej činnosti.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Environmentálna kriminalita má rastúcu tendenciu, a preto je dôležité tento problém riešiť. Nebavíme sa tu o šikanovaní bežných občanov, ktorí nevyhodia obal do koša, ale o podpaľačoch rozsiahlych lesných požiarov, ktoré každoročne sužujú Európu, o nezákonnom obchode s drevom, nedodržiavaní legislatívy Európskej únie o chemických látkach, či zneužívaní vodných zdrojov.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Mimoriadne oceňujem smernicu v kontexte nášho domáceho diania. Kým EÚ smeruje k väčšej ochrane životného prostredia, naša vláda radí spiatočku. Návrh môže priniesť kvalitnejšiu environmentálnu legislatívu aj na Slovensko. Presnejšie definuje niektoré doteraz vágne pojmy, čo vytváralo v členských štátoch priestor na širokú interpretáciu. Považujem za správne, že sa rozširuje zoznam trestných činov voči životnému prostrediu a presnejšie sa vymedzujú trestné sadzby. Malo by to priniesť väčšiu zhodu pri posudzovaní environmentálnych zločinov naprieč celou EÚ. Za obzvlášť dôležité považujem kategorizovanie tých najvážnejších trestných činov proti životnému prostrediu za akt ekocídy.“
