EuropskeNoviny.sk
Europoslanci v stredu definitívne schválili nové právne predpisy na ochranu novinárov a médií pred politickými alebo ekonomickými zásahmi.
Nový právny predpis, ktorý bol prijatý 464 hlasmi za, 92 bolo proti a 65 sa zdržalo hlasovania, zaväzuje členské štáty, aby chránili nezávislosť médií, a zakazuje všetky formy zásahov do redakčných rozhodnutí.
Ochrana práce novinárov
Podľa nových pravidiel verejné orgány nesmú vyvíjať nátlak na novinárov a redaktorov, aby prezradili svoje zdroje, napríklad ich zadržaním, ukladaním sankcií, vykonávaním prehliadok alebo inštaláciou invazívneho sledovacieho softvéru do ich elektronických zariadení.
Parlamentu sa podarilo presadiť rozsiahle ochranné opatrenia, ktoré umožňujú použitie špionážneho softvéru len v určitých prípadoch, a to na základe povolenia súdneho orgánu vyšetrujúceho závažné trestné činy, za ktoré hrozí trest odňatia slobody. Aj v týchto prípadoch však cieľové osoby musia byť informované o tom, že sledovanie prebehlo a budú mať možnosť napadnúť ho na súde.
Redakčná nezávislosť verejnoprávnych médií
Riaditelia a členovia správnych rád verejnoprávnych médií musia byť volení na dostatočne dlhé funkčné obdobie transparentným a nediskriminačným spôsobom, aby sa zabránilo zneužívaniu verejnoprávnych médií na politické účely. Z funkcie ich pred uplynutím platnosti zmluvy možno odvolať len vtedy, ak prestanú spĺňať odborné kritériá. Verejnoprávne médiá musia byť financované transparentne a nestranne, pričom ich financovanie by malo byť udržateľné a predvídateľné.
Transparentné informácie o vlastníctve
Aby verejnosť vedela, kto ovláda médiá a aké záujmy môžu ovplyvňovať spravodajstvo, musia všetci poskytovatelia mediálnych služieb, ktorí poskytujú spravodajský a publicistický obsah bez ohľadu na veľkosť zverejňovať informácie o tom, kto ich vlastní a či ich priamo alebo nepriamo vlastní štát vo vnútroštátnej databáze.
Spravodlivé prideľovanie štátnej reklamy
Médiá budú musieť informovať aj o svojich príjmoch zo štátnej reklamy a o finančnej podpore poskytnutej štátom vrátane finančných prostriedkov z krajín mimo EÚ.
Verejné prostriedky sa médiám alebo online platformám budú musieť prideľovať na základe verejných, primeraných a nediskriminačných kritérií. Zverejňovať sa budú musieť aj informácie o výdavkoch na štátnu reklamu vrátane celkovej ročnej sumy a sumy vynaloženej na jednotlivé médiá.
Ochrana slobody médií v EÚ pred veľkými platformami
Europoslanci sa postarali o to, aby právne predpisy obsahovali mechanizmus, ktorý veľkým online platformám, ako sú Facebook, X (predtým Twitter) alebo Instagram, zabráni svojvoľne obmedzovať alebo odstraňovať nezávislý mediálny obsah. Podľa poslancov by sa však platformy mali najprv pokúsiť odlíšiť nezávislé médiá od zdrojov, ktoré nie sú nezávislé. Potom by mali platformy informovať príslušné médiá o tom, že sa chystajú ich obsah odstrániť alebo obmedziť, a poskytnúť im 24 hodín na reakciu. Platforma môže odstrániť alebo obmedziť obsah až po prijatí odpovede (alebo v prípade, že odpoveď nedostane), ak stále nespĺňa podmienky platformy.
Médiá sa môžu obrátiť na orgán mimosúdneho riešenia sporov a požiadať o stanovisko Európsku radu pre mediálne služby. Tento nový orgán EÚ zložený z národných regulačných orgánov bol zriadený na základe európskeho aktu o slobode médií.
Vyhlásenia spravodajkýň
Spravodajkyňa Sabine Verheyen (EPP, DE) uviedla: „Sloboda tlače je ohrozená na celom svete vrátane Európy: vražda na Malte, ohrozenie slobody tlače v Maďarsku a mnohé ďalšie príklady to jasne dokazujú. Európsky zákon o slobode médií je našou odpoveďou na túto hrozbu a míľnikom v európskej legislatíve. Oceňuje a chráni dvojitú úlohu médií ako podnikov a strážcov demokracie.“
Spravodajkyňa Výboru pre občianske slobody Ramona Strugariu (Renew, RO) uviedla: „Novinári majú teraz spojenca, súbor nástrojov, ktoré ich chránia, posilňujú ich nezávislosť a pomáhajú im čeliť výzvam, zasahovaniu a tlaku, s ktorým sú často konfrontovaní. Toto nariadenie je odpoveďou na Orbána, Fica, Janšu, Putina a tých, ktorí chcú premieňať médiá na vlastné nástroje propagandy alebo šíriť falošné správy a destabilizovať naše demokracie. Žiadny novinár by sa nikdy nemal báť tlaku akéhokoľvek druhu, keď robí svoju prácu a informuje občanov“.
Súvislosti
Prijatím tejto správy Parlament reaguje na očakávania občanov v záveroch Konferencie o budúcnosti Európy:
– zaviesť právne predpisy na riešenie ohrozenia nezávislosti médií a presadzovať pravidlá hospodárskej súťaže EÚ v mediálnom sektore s cieľom zabrániť vzniku veľkých mediálnych monopolov, ako aj zabezpečiť pluralitu médií a nezávislosť od neprimeraných politických, korporátnych a/alebo zahraničných zásahov (27 ods. 1 a 2);
– boj proti dezinformáciám prostredníctvom právnych predpisov a usmernení pre online platformy a spoločnosti sociálnych médií (33 ods. 5);
– brániť a podporovať slobodné, pluralitné a nezávislé médiá a zabezpečiť ochranu novinárov (37 ods. 4).
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (NI, SK) uviedla: „Tak ako my rešpektujeme nezávislosť a pluralitu médií, ako aj potrebu ich chrániť či už na národnej alebo európskej úrovni, je podľa mňa dôležité, aby si médiá zachovávali elementárnu slušnosť a vyhýbali sa zlomyseľnostiam a vedomým klamstvám. Slobodu mediálneho prostredia v našej krajine dokazuje aj fakt, že sa dlhodobo držíme na popredných miestach v celosvetových rebríčkoch slobody tlače. Médiá sa nemajú snažiť byť priamymi účastníkmi politického boja, ale informovať o ňom verejnosť. Je preto veľmi zarážajúce akým neobjektívnym a tendenčným spôsobom sa médiá na Slovensku snažia ovplyvňovať a vstupovať do predvolebných kampaní na Slovensku.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Nový európsky zákon o slobode médií, na príprave ktorého som sa podieľal ako tieňový spravodajca, je výbornou správou pre novinárov a demokraciu. S hrôzou sledujem, čo nová Ficova vláda robí s médiami na Slovensku. Ignoruje tie mienkotvorné, preferuje dezinformačné weby a najnovšie sa chystá brutálne oklieštiť verejnoprávnu RTVS. Vyššia ochrana žurnalistov pred sledovaním je dôležitou správou pre Slovensko aj kvôli tragickej skúsenosti s vraždou novinára Jána Kuciaka práve pre jeho novinársku prácu.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Podporujem spoločnú európsku reguláciu médií, pretože na jednotnom mediálnom trhu nie je možné efektívne vymáhať povinnosti podľa 27 rôznych systémov. Taktiež vítam, že navrhovaným materiálom sa zakazujú všetky formy zasahovania a tlaku na médiá a zvyšuje sa transparentnosť celého mediálneho sektora. Verejnosť si napríklad bude môcť bezplatne dohľadať informácie o vlastníctve médií v online databáze.“
Jozef Mihál (RE, SK) uviedol: „Európsky akt o slobode médií je reakciou na nové hrozby pre slobodu prejavu a každodennú prácu novinárov. Nárast negatívnych trendov ako napríklad znižovanie dôvery v tradičné mediálne zdroje, násilie voči investigatívnym novinárom a nárast nenávistných prejavov na internete je zrejmý v celej EÚ. Nový zákon zaväzuje členské štáty, aby chránili nezávislosť médií pred vládnymi, politickými, ekonomickými alebo súkromnými zásahmi. Za veľmi dôležité považujem najmä zákaz všetkých foriem zásahov do redakčných rozhodnutí ako aj ochranu novinárov pred zverejnením ich zdrojov a pred nasadením špionážnych softvérov. Taktiež vítam zvýšenie transparentnosti vlastníctva médií, keďže všetky médiá bez ohľadu na ich veľkosť budú musieť zverejňovať informácie o svojich vlastníkoch a podávať správy o prijatí štátnych finančných prostriedkov.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Štandardné média sú dnes pod vplyvom rôznych bohatých ľudí, aj politikov, ktorí zasahujú do redakčných rozhodnutí a ovplyvňujú či manipulujú s informáciami. Nemajú problém vyvíjať tlak na novinárov, ohrozovať ich, aj na živote. Ostatne Slovensko má s tým skúsenosť. Cieľom tohto zákona je tomu zabrániť!“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Slobodné médiá sú základným pilierom ochrany demokracie. V časoch kedy na Európu nie len vojensky, ale aj propagandou útočí autoritársky režim, potrebujeme chrániť nezávislosť médií aj pred politickými, ekonomickými alebo súkromnými zásahmi. Nasadenie špionážnych softvérov, zasahovanie do redakčných rozhodnutí, či vyvíjanie vonkajšieho nátlaku na novinárov je neprípustné.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Z pohľadu Slovenska sme svedkami čoraz väčšieho zasahovania do nezávislej práce novinárov zo strany vládnej moci. Predseda vlády Fico neustále verbálne útočí na žurnalistov, označuje časť médií za nepriateľov štátu a vláda spustila frontálny útok na nezávislosť verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Vládna koalícia tým sleduje jediný cieľ: ovládnuť tok informácií tak, aby verejnosť nemala objektívne informácie o jej činnosti. Zákon o slobode médií prichádza akurát včas: zaručuje vyššiu ochranu novinárom, posilňuje ochranu verejnoprávnych médií pred politickým zasahovaním a zabezpečuje redakčnú nezávislosť editorov. Je to ďalší z pevných európskych mantinelov, ktoré sa nám na Slovensku budú veľmi hodiť.“
