Martin Hojsík, europoslanec /PS, RE/. PHOTO: redakcia/red.

Martin Hojsík: Obnova budov je súčasťou riešenia zníženia účtov za energie

Na bezplatný odber spravodajstva z EÚ do vášho emailu sa môžete prihlásiť tu: PRIHLÁSENIE.

Energetická efektívnosť budov: Poslanci schválili dekarbonizáciu sektora budov

• Od roku 2030 všetky nové budovy s nulovými emisiami
• Opatrenia na zníženie účtov za energiu a boj proti zmene klímy
• Možnosť výnimky pre poľnohospodárske budovy a budovy kultúrneho dedičstva
• Budovy sú zodpovedné za 36% emisií skleníkových plynov v EÚ

Po predchádzajúcej dohode s Radou europoslanci v utorok schválili plány na zníženie spotreby energie a emisií skleníkových plynov z odvetvia budov.

Cieľom navrhovanej revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov je do roku 2030 výrazne znížiť emisie skleníkových plynov a spotrebu energie v sektore budov v EÚ a do roku 2050 dosiahnuť jeho klimatickú neutralitu. Nové pravidlá tiež znamenajú, že sa obnoví viac budov s najhoršou hospodárnosťou a zlepší sa výmena informácií o energetickej hospodárnosti.

Ciele v oblasti znižovania emisií

Všetky nové budovy musia mať od roku 2030 nulové emisie a nové budovy, ktoré využívajú alebo vlastnia verejné orgány, musia mať nulové emisie od roku 2028. Členské štáty budú môcť zohľadniť potenciál globálneho otepľovania budovy počas jej životného cyklu, ktorý zahŕňa výrobu a likvidáciu stavebných výrobkov použitých na jej výstavbu.

V prípade obytných budov musia členské štáty zaviesť opatrenia na zabezpečenie zníženia priemernej úrovne spotrebovanej primárnej energie aspoň o aspoň 16 % do roku 2030 a o 20 – 22 % do roku 2035.

Podľa novej smernice budú musieť členské štáty postupne obnovovať nebytové budovy tak, aby spĺňali minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Do roku 2030 budú musieť obnoviť 16 % nebytových budov s najhoršou hospodárnosťou, pričom do roku 2033 by sa mal tento podiel zvýšiť na 26 %.

Ak to bude technicky a ekonomicky možné, členské štáty by mali postupne inštalovať solárne zariadenia vo verejných a nebytových budovách, pričom by mali zohľadniť ich veľkosť a do roku 2030 by mali byť solárne zariadenia tiež povinné pre všetky nové obytné budovy.

Postupné vyraďovanie kotlov na fosílne palivá

Členské štáty musia tiež prijať opatrenia na dekarbonizáciu vykurovacích systémov a postupné vyradenie fosílnych palív z vykurovania a chladenia, pričom kotly na fosílne palivá musia byť úplne vyradené z prevádzky do roku 2040. Dotácie na inštaláciu samostatných kotlov na fosílne palivá budú od roku 2025 zakázané. Finančné stimuly budú naďalej k dispozícii pre hybridné vykurovacie systémy, napríklad pre kombinácie kotlov a solárnych tepelných zariadení alebo tepelných čerpadiel.

Viac..  Miriam Lexmann: Keby sa mali dodržiavať pravidlá Euro 7, ceny osobných áut by narástli o 2000 eur

Výnimky

Nové pravidlá sa nebudú vzťahovať na poľnohospodárske budovy a budovy kultúrneho dedičstva. Členské štáty sa okrem toho môžu rozhodnúť vyňať aj budovy chránené pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, dočasne či prechodne využívané budovy, ako aj kostoly a budovy využívané na bohoslužby.

Smernica bola schválená 370 hlasmi za, 199 bolo proti a 46 sa zdržalo hlasovania. Skôr, než sa stane právne záväznou, ju ešte bude musieť formálne schváliť Rada ministrov. Podľa Európskej komisie sú budovy v EÚ zodpovedné za 40 % našej spotreby energie a 36 % emisií skleníkových plynov. Európska komisia prijala 15. decembra 2021 legislatívny návrh na revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov ako súčasti tzv. balíka „Fit for 55“. Nový európsky klimatický predpis z júla 2021 zakotvil ciele do roku 2030 aj do roku 2050 do záväzných európskych právnych predpisov.

Konferencia o budúcnosti Európy

Legislatíva o energetickej hospodárnosti budov je priamo v súlade s cieľmi a návrhmi Konferencie o budúcnosti Európy (KoBE), ktorých cieľom je posilniť energetickú nezávislosť a udržateľnosť EÚ. Táto legislatívna iniciatíva je prepojená s návrhmi KoBE, ako je posilnenie úlohy obcí v mestskom plánovaní na podporu modrozelenej infraštruktúry (návrh 2 ods.3), zníženie závislosti od dovozu ropy a plynu prostredníctvom projektov energetickej účinnosti (návrh 3 ods. 3) a aktívna podpora projektov energetickej účinnosti s cieľom dosiahnuť väčšiu autonómiu v oblasti výroby a dodávok energie (návrh 18 ods. 2).

O red

Odporúčame pozrieť

Michal Wiezik o nezateplených budovách: Dalo by sa povedať, že zohrievame vesmír

Na bezplatný odber spravodajstva z EÚ do vášho emailu sa môžete prihlásiť tu: PRIHLÁSENIE. Energetická …

Consent choices