EuropskeNoviny.sk
Michal POVAŽAN (1981) sa venuje európskej problematike dlhodobo. Okrem iného je členom predsedníctva európskej politickej strany Európske kresťanské politické hnutie a jej think-tanku Sallux. V minulosti pracoval vo verejnom aj štátnom sektore, ostatne ako riaditeľ Úradu splnomocnenca vlády SR pre slobodu vierovyznania alebo presvedčenia. Momentálne pôsobí v Kresťanskej únii ako člen predsedníctva. Prednášal na Univerzite Komenského, kde sa venoval dejinám štátu a právu osobitne postaveniu a dejinám prokuratúry a všeobecne verejnej žaloby na Slovensku. Publikuje v konzervatívnych médiách na rôzne témy od náboženskej slobody po súčasnú európsku politiku. Je ženatý, má tri deti a momentálne žije s rodinou v obci Devičie pri Krupine.
Slovo na úvod
Európska únia sa zmenila. Výrazne sa zmenila. Keď sme pre 20 rokmi vstupovali do tohto združenia štátov, hovorili sme, že je vybudovaná na kresťanských koreňoch. Veď všetci jej poprední zakladatelia boli praktizujúci kresťania a svoje hodnotové nastavenie “vdýchli” aj svojmu najväčšiemu projektu. Nikde to však písomne nezachytili. A tak sa dnes Únia mení pred očami. Namiesto hodnôt kresťanstva sa hovorí o základných hodnotách demokracie, tolerancie či právneho štátu. Nič proti týmto hodnotám. Musia byť ale nejak ukotvené, musíme im rozumieť. Inak sú iba prázdne slová, ktoré si každý vysvetľuje po svojom. A tak v mene ochrany týchto hodnôt Európska komisia zadrží Poľsku 139 miliárd eur, no keď sa zmení vláda vo Varšave, tak im ich uvoľní bez nejakých známok toho, že už sa tam tieto hodnoty neporušujú. Prosto, výmena vlády stačila. Takzvané hodnoty Európskej únie sú ako z gumy, ich výklad je nepredvídateľný, a tak sa aj výkon pravidiel v Únii mení na mocenskú hru. Do takejto Únie sme nevstupovali a myslím, že si ju neželali ani muži ako Adenauer, De Gasperi či Monet, teda zakladatelia Projektu, z ktorého sa dnešná Európska únia vyvinula. Ak má Európska únia prežiť ako niečo, čo prináša dobro svojim občanom, musí sa zmeniť. Musí sa vrátiť k svojim koreňom, kresťanským koreňom. Preto sú voľby do Európskeho parlamentu dôležité. Umožňujú, aby obyvatelia Európskej únie mohli prejaviť svoju vôľu. A prispieť k zmene.
Podoba Európskej únie je veľká výzva. Kedysi sa hrdila tým, že je zárukou mieru v Európe. Dnes mier už nie je. Za našimi východnými hranicami sa tvrdo bojuje a Európska únia sa mení na geopolitický projekt, na mocenský projekt. Viac sa hovorí o dodávkach zbraní než o tom, ako bude vyzerať náš kontinent, keď sa vojna skončí. A to považujem za chybu. Ak nemáme víziu budúcnosti, kam kráčame?
Potrebujeme debatovať, v aké hodnoty veríme. Ako vnímame človeka? Je to stále muž a žena, ako hovorí veda alebo čosi iné, ako nám vnucujú moderné ideológie? Čo znamená ľudský život? Aká má byť jeho ochrana a ako vnímame jeho dôstojnosť? Ako sa pozeráme na naše záväzky k prírode, resp. k budúcim generáciám, ktoré našu planétu zdedia po nás? Čo s migráciou? Máme schopnosť ako kontinent povedať, že každý je vítaný? Asi nie, ale čo je riešenie? Kto preskúma podmienky na riešenie migrácie v krajinách, odkiaľ ľudia utekajú do Európy? Ak to neurobíme my, tak kto iný? A čo s naším hospodárstvom? Firmy masovo opúšťajú Európu. Výsledkom bude naše schudobnenie, ale aj strata schopnosti našich národov čeliť svetovým problémom. Ako urobiť z Európy opäť ekonomického tigra, kde platilo, že každá generácia sa má lepšie ako tá predtým? A nakoniec spomeniem to najdôležitejšie: naše rodiny. Nielen na Slovensku sa dramaticky prepadá pôrodnosť. V roku 2023 sa rodilo na Slovensku najmenej detí od roku 1918. Rodina je znevažovaná ako koncept samotný. Hovorí sa o rôznych typoch rodín, pričom rodina je iba jedna: mama, otec a ich deti. Riešime problémy rôznych menšinových typov súžitia, rodiny sa nám rozpadajú, populácia starne, čo ničí súdržnosť celej spoločnosti. Otázok a výziev je veľa. Mnohé sa riešia na úrovni Európskej únie aspoň čiastočne, pričom orgány EÚ nás tlačia do istého typu riešenia. Hovorím o istanbulskom dohovore a podobných ideologických dokumentoch, ktoré predstierajú, že im ide o ľudské práva. Európska únia sa musí zmeniť. Na nasledujúcich riadkoch skúsim naznačiť aspoň pár riešení. Nech nám na našej ceste za Pravdou pomáha všemohúci Boh.
Michal Považan
Na Devičí (Hont, Slovensko) vo Veľkom týždni 2024
Viac sa z pera Michala Považana dočítate TU.
(PR).
