Ľubica Karvašová, europoslankyňa /PS, RE/. PHOTO: redakcia/red.

Ľubica Karvašová podrobne o fonde solidarity po povodniach. O peniaze zatiaľ požiadalo iba Česko

Na bezplatný odber spravodajstva z EÚ do vášho emailu sa môžete prihlásiť tu: PRIHLÁSENIE.

Parlament reaguje na nedávne extrémne poveternostné udalosti v Európe

• Viac finančných prostriedkov je potrebných na posilnenie pripravenosti EÚ a reakciu na prírodné katastrofy
• EÚ posilní adaptáciu a odolnosť v súlade s klimatickým zákonom a Parížskou dohodou
• Za posledných 30 rokov postihli záplavy 5,5 milióna ľudí, spôsobili 3 000 úmrtí a ekonomické škody vo výške viac ako 170 miliárd eur

Poslanci sú hlboko znepokojení rastúcou intenzitou a frekvenciou extrémnych poveternostných udalostí v EÚ a vo svete vrátane rozsiahlych záplav, vĺn horúčav a lesných požiarov.

V uznesení o ničivých povodniach v Rakúsku, Česku, Nemecku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku, ktoré bolo schválené vo štvrtok 19. septembra, vyjadrujú poslanci nespokojnosť s nedávnymi rozpočtovými škrtmi v oblasti Mechanizmu civilnej ochrany EÚ. Požadujú dostatočné a skvalitnené financovanie na zvýšenie pripravenosti a zlepšenie budovania kapacít, najmä s ohľadom na budúci viacročný rozpočet EÚ. Chcú tiež, aby bol Fond solidarity EÚ „úmerný zvyšujúcemu sa počtu a závažnosti prírodných katastrof v Európe“, naliehajú na Komisiu, aby urýchlila mobilizáciu finančných prostriedkov pre postihnuté krajiny a žiadajú sprístupnenie ďalších technických a finančných prostriedkov ako sú nástroje kohéznej politiky.

Z dlhodobého hľadiska uznesenie vyzýva na väčšie investície EÚ do regionálnej a miestnej odolnosti a požaduje, aby sa budúca politika súdržnosti EÚ ešte viac zamerala na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu.

Viac..  Ľubica Karvašová: Regióny musia viac využívať fondy na odstraňovanie následkov po prírodných katastrofách

Posilniť adaptáciu na zmenu klímy

Poslanci chcú, aby Komisia urýchlene predložila Európsky plán na prispôsobenie sa zmene klímy vrátane konkrétnych legislatívnych návrhov, ako sa uvádza v politických usmerneniach predsedníčky von der Leyen pre Komisiu na roky 2024 – 2029, s cieľom posilniť odolnosť EÚ, prispôsobiť sa vplyvom zmeny klímy a koordinovať vnútroštátne akcie týkajúce sa pripravenosti, plánovania a cezhraničnej spolupráce. Zdôrazňujú tiež potrebu naliehavých investícií do protipovodňového manažmentu a opatrení na predchádzanie povodňovým rizikám.

Len za posledných 30 rokov postihli záplavy v Európe 5,5 milióna ľudí, vyžiadali si takmer 3 000 životov a spôsobili hospodárske škody vo výške viac ako 170 miliárd eur. Leto 2024 bolo najhorúcejšie v histórii na svete aj v Európe.

O red

Odporúčame pozrieť

Budúcnosť Schengenu je neistá. Podľa novej azylovej politiky 7 krajín zavádza hraničné kontroly

Hranice zatvára Nemecko. Holandsko sa nechalo počuť, že význam Schengenu sa stráca. Problémy na hraniciach …

Consent choices