Komisia a Európska environmentálna agentúra (EEA) dnes uverejnili druhú správu o monitorovaní a výhľade nulového znečistenia, ktorá poskytuje prehľad práce EÚ na splnení cieľov nulového znečistenia do roku 2030. Komisia dnes uverejnila aj svoju štvrtú správu o výhľade pre čisté ovzdušie.
Zo správ vyplýva, že politiky EÚ prispeli k zníženiu znečistenia ovzdušia, používania pesticídov a plastového odpadu na mori. Úrovne znečistenia sú však stále príliš vysoké, najmä v dôsledku škodlivého hluku, uvoľňovania mikroplastov do životného prostredia, znečistenia živinami a vzniku odpadu. Podľa správ sú v EÚ potrebné oveľa dôraznejšie opatrenia na dosiahnutie jej cieľov zníženia znečistenia do roku 2030.
Zásady nulového znečistenia sa musia začleniť do všetkých politík a úsilia vyvíjaného na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť ďalší pokrok. V tejto súvislosti podpora obehového hospodárstva EÚ pomôže znížiť spotrebu zdrojov, a tým zmierniť tlak na ekosystémy a ľudské zdravie. A napokon opatrenia v oblasti nulového znečistenia, najmä prostredníctvom akčného plánu nulového znečistenia, podporia udržateľnú transformáciu hospodárstva EÚ a zvýšia jeho konkurencieschopnosť.
Pokrok pri dosahovaní cieľov do roku 2030, ale úrovne znečistenia sú naďalej príliš vysoké
Hoci pokrok pri dosahovaní šiestich cieľov nulového znečistenia zostáva zmiešaný, podľa správy o monitorovaní a výhľade nulového znečistenia sa znečistenie morským odpadom, pesticídmi a antimikrobiálnymi látkami znižuje. V celej Európe sa zlepšila aj kvalita ovzdušia podporovaná vývojom v oblasti regulácie a znižovaním emisií, čo viedlo k výraznému zníženiu počtu predčasných úmrtí. Počet úmrtí spôsobených znečisteným ovzduším je však stále príliš vysoký. Okrem toho pretrvávajúce znečistenie, najmä amoniakom a oxidmi dusíka, naďalej ohrozuje ekosystémy EÚ. Potvrdzuje to aj štvrtá správa o výhľade pre čisté ovzdušie, v ktorej sa zdôrazňuje, že zatiaľ čo emisie látok znečisťujúcich ovzdušie v EÚ naďalej klesajú, kvalita ovzdušia predstavuje vážne riziko pre zdravie a kvalitu ekosystémov v EÚ. Z oboch správ vyplýva, že na ďalšie zníženie znečistenia ovzdušia sú potrebné ďalšie opatrenia.
V správe o monitorovaní a výhľade nulového znečistenia sa takisto konštatuje, že úrovne znečistenia škodlivým hlukom, mikroplastmi, živinami a odpadom sú naďalej príliš vysoké. Pokiaľ ide o znečistenie hlukom, je potrebné vyvinúť väčšie úsilie, najmä v mestských oblastiach, s cieľom znížiť počet ľudí chronicky narušených hlukom z dopravy. Pokiaľ ide o mikroplasty, sú potrebné ďalšie opatrenia na riešenie tohto zdroja znečistenia. Strata živín navyše zostala vo veľkej miere nezmenená, najmä v dôsledku pretrvávajúcich problémov s odtokom z poľnohospodárstva a používaním hnojív. Väčšie úsilie je potrebné vynaložiť aj v oblasti odpadu, keďže produkcia odpadu v EÚ sa naďalej zvyšuje. Zo správy jasne vyplýva, že na dosiahnutie cieľa EÚ v oblasti nulového znečistenia je potrebných viac opatrení. Úplné vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia má preto zásadný význam pre dosiahnutie cieľov nulového znečistenia do roku 2030, ako sa stanovuje v akčnom pláne nulového znečistenia.
Pokiaľ ide o legislatívu , EÚ už podnikla kroky v súvislosti s revíziou smernice o priemyselných emisiách, smernice o kvalite okolitého ovzdušia, smernice o čistení komunálnych odpadových vôd, rámcovej smernice o odpadoch, rámcovej smernice o vode a nariadenia o ortuti. Nové nariadenie o obnove prírody prispeje aj k ďalšiemu zníženiu tlakov znečistenia na ekosystémy a zvýši celkovú odolnosť ekosystémov. S cieľom riešiť znečistenie mikroplastmi Komisia v roku 2023 predložila návrh nariadenia o predchádzaní úniku plastových peliet do životného prostredia. Po prijatí pomôže dosiahnuť tento cieľ v oblasti znečistenia stanovený v akčnom pláne nulového znečistenia.
Prehľadnulového znečistenia
K obom správam je pripojený prvý prehľad nulového znečistenia , v ktorom sa uvádza pokrok, ktorý dosiahli regióny EÚ a všetky hlavné mestá pri dosahovaní čistejšieho ovzdušia, vody a pôdy. Prehľad porovnáva regióny navzájom a s priemerom EÚ. Porovnanie je založené na niekoľkých ukazovateľoch znečistenia životného prostredia, ktoré sa zaoberajú zdravím, ochranou ekosystému a biodiverzitou, ako aj výrobou a spotrebou. Prehľad zobrazuje 15 regiónov v Rakúsku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku a Švédsku, ktoré sa v súčasnosti môžu pochváliť najnižšími úrovňami znečistenia.
Súvislosti
Dnešná správa o monitorovaní a výhľade nulového znečistenia bola vypracovaná spolu s Európskou environmentálnou agentúrou (EEA) a Spoločným výskumným centrom Európskej komisie. Monitorovanie a hodnotenie výhľadu slúžia ako pravidelné polročné kontroly pokroku členských štátov pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti nulového znečistenia. Bude tiež podkladom pre budúce politiky zamerané na podporu cieľa nulového znečistenia – znížiť do roku 2050 znečistenie do takej miery, aby už nepredstavovalo riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie. Správa bola predstavená dnes ráno na zasadnutí platformy zainteresovaných strán v oblasti nulového znečistenia v Bruseli.
Na dosiahnutie čistej a zdravej planéty bol v roku 2021 iniciovaný akčný plán nulového znečistenia s kľúčovými cieľmi na urýchlenie znižovania znečistenia. V rámci akčného plánu nulového znečistenia Komisia spustila deväť hlavných iniciatív a 33 špecializovaných opatrení na prevenciu a zníženie znečistenia, najmä vrátane balíka nulového znečistenia pre čistejšie ovzdušie a vodu.
Znečistenie významne prispieva k mnohým zdravotným problémom a predčasným úmrtiam. Existujú aj jasné nerovnosti, pokiaľ ide o vystavenie znečisteniu a jeho vplyvy. Občania v nižších sociálno-ekonomických skupinách sú zvyčajne viac vystavení znečisteniu a neúmerne postihnuté sú aj zraniteľné skupiny, ako sú deti a starší ľudia. Týmto úmrtiam a chorobám súvisiacim so znečistením možno vo veľkej miere predchádzať znížením úrovne znečistenia životného prostredia a mali by sa považovať za súčasť budúcich preventívnych zdravotných opatrení v Európe. Znečistenie je tiež jednou z piatich hlavných hrozieb pre biodiverzitu.