EuropskeNoviny.sk
Europoslanci chcú, aby EÚ rozhodne reagovala na ruskú agresiu na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe a návrat takzvanej „politiky veľmocí“.
EÚ by mala zmysluplne navýšiť a urýchliť podporu pre Ukrajinu, aby sa dostala do pozície sily a odradila akúkoľvek ďalšiu agresiu zo strany Ruska po prípadnej dohode o prímerí, uviedli poslanci v dvoch správach prijatých v stredu. V správe o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) prijatej 378 hlasmi za, 188 bolo proti a 105 sa zdržalo hlasovania, Parlament varuje, že ruská agresia proti Ukrajine narúša bezpečnostnú štruktúru Európy tým, že destabilizuje a ohrozuje východoeurópske susedstvo a západný Balkán.
V obavách z rastúceho napätia na Blízkom východe poslanci žiadajú šéfku diplomacie EÚ Kaju Kallas, aby vypracovala komplexnú stratégiu EÚ pre tento región a zvýšila tam prítomnosť Európy. Poslanci vyzývajú na trvalý mier a bezpečnosť pre Izraelčanov aj Palestínčanov, vítajú perspektívu návratu Palestínskej samosprávy do Gazy a vyjadrujú podporu Globálnej aliancii pre implementáciu dvojštátneho riešenia.
Spolupráca s partnermi vrátane USA
Vo svetle zintenzívňujúceho sa úsilia Číny, Ruska, Iránu a ďalších o destabilizáciu existujúceho medzinárodného poriadku a podkopanie multilateralizmu sa v správe uvádza, že posilnená spolupráca a koordinácia zo strany EÚ s rovnako zmýšľajúcimi partnermi je nevyhnutná. Poslanci sa obávajú rýchleho tempa, akým nová americká administratíva rozvracia zavedené partnerstvá, a sú zdesení z jej politiky ústretovosti voči Rusku a negatívnych opatrení voči tradičným spojencom. Poslanci sa však domnievajú, že je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým pokračovať v rokovaniach s USA. Nabádajú členské štáty, aby využívali bilaterálne diplomatické kanály so svojimi americkými náprotivkami ako formát spolupráce, ktorý uprednostňuje americká administratíva, no zároveň ich vyzývajú, aby preukazovali jednotu a odhodlanie vo vzťahu k spoločnej pozícii EÚ.
Silné a dôveryhodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu
V správe o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP), ktorá bola prijatá 399 hlasmi za, 198 bolo proti a 71 sa zdržalo hlasovania, poslanci vyjadrujú svoje hlboké znepokojenie nad zjavným posunom v postoji Spojených štátov k ruskej agresii. Dôrazne odsudzujú akékoľvek pokusy o vydieranie ukrajinského vedenia, aby sa vzdalo ruskému agresorovi s jediným cieľom, a to ohlásením „mierovej dohody“.
V uznesení sa uvádza, že možnú mierovú dohodu, ktorá rešpektuje ukrajinskú nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť, musia sprevádzať silné a dôveryhodné bezpečnostné záruky s cieľom odradiť budúcu ruskú agresiu. Poslanci vítajú nedávne úsilie v tomto smere s rovnako zmýšľajúcimi partnermi NATO, ako aj závery Európskej rady z 20. marca 2025, v ktorých sa zdôrazňuje, že EÚ a členské štáty sú pripravené prispieť k bezpečnostným zárukám, najmä podporou schopnosti Ukrajiny účinne sa brániť.
Úzka koordinácia a spolupráca medzi EÚ a NATO
V uznesení sa ďalej zdôrazňuje, že na rozvoj prepojených, vzájomne sa dopĺňajúpcich a interoperabilných obranných kapacít a posilnenie kapacity európskej priemyselnej výroby je potrebná úzka koordinácia v oblasti odstrašovania a spolupráce medzi EÚ a NATO. Poslanci súhlasia so širšou ambíciou posilniť európsky pilier v rámci NATO, ale opakujú, že rozvoj Európskej obrannej únie by mal ísť ruka v ruke s prehlbovaním spolupráce medzi EÚ a NATO.
Parlament napokon chce, aby Komisia zvýšila spoločný dlh a poskytla EÚ fiškálnu kapacitu na požičiavanie si vo výnimočných a krízových situáciách teraz aj v budúcnosti. Europoslanci tvrdia, že Európa „teraz zažíva naliehavú potrebu posilniť bezpečnosť a obranu na ochranu občanov EÚ, obnovenie odstrašenia a podporu spojencov EÚ, predovšetkým Ukrajiny“. Poslanci tvrdia, že bremeno týchto krokov by sa malo spravodlivo rozdeliť.
Vyhlásenia spravodajcov
Spravodajca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku David McAllister (EPP, DE) uviedol: „Zdôrazňujeme význam rozhodnej, disciplinovanej a asertívnej zahraničnej politiky EÚ pri riešení geopolitických výziev, akými sú ruská agresia proti Ukrajine, konflikty na Blízkom východe a rastúca geopolitická konkurencia. EÚ musí byť schopná plniť a brániť svoje vlastné strategické ciele na medzinárodnej scéne. Vstupy Parlamentu môžu pomôcť formovať stredno a dlhodobú strategickú víziu, ktorá bude udávať priority pre vysokú predstaviteľku počas tohto volebného obdobia a do budúcnosti.“
Spravodajca pre spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku Nicolás Pascual de la Parte (EPP, ES)uviedol: „Táto správa poskytuje základ, ktorý by mal EÚ pomôcť reagovať na zmenu geopolitickej paradigmy, ktorej sme svedkami na celom svete. Európska únia musí vziať svoju budúcnosť do vlastných rúk. V nadchádzajúcich rokoch budeme musieť úzko spolupracovať so Spojenými štátmi v oblasti bezpečnosti a obrany, ale z dlhodobého hľadiska si musí EÚ vytvoriť svoj vlastný dôveryhodný odstrašujúci bezpečnostný systém. Aby sme to dosiahli, musíme oveľa viac investovať do obrany a bezpečnosti a zároveň jasne demonštrovať politickú jednotu a odhodlanie. Musíme tiež pokračovať v poskytovaní silnej podpory Ukrajine, ktorá naďalej bráni územnú celistvosť, nezávislosť a hodnoty Európy.
