EuropskeNoviny.sk
Robert Holzmann, guvernér rakúskej centrálnej banky a jeden z najväčších „jastrabov“, teda stúpencov prísnejšej politiky, v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) pred skončením svojho mandátu tento mesiac prišiel ešte s jedným návrhom. Vyzýva na väčšiu transparentnosť pri politických rozhodnutiach. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
Holzmann, ktorý počas uvoľňovania menovej politiky ECB občas osamotene hlasoval proti, chce, aby externí pozorovatelia lepšie pochopili myslenie predstaviteľov ECB pri kalibrácii nákladov na pôžičky. Chcel by akúsi verziu osnovy amerického Federálneho rezervného systému (Fed), v rámci ktorej tvorcovia menovej politiky anonymne poskytujú svoje projekcie sadzieb. Prípadne by sa mohli zhrnúť a publikovať názory, ktoré sa líšia od naratívu prezentovaného prezidentkou ECB Christine Lagardovou. Holzmann skonštatoval, že „jednomyseľnosť je silným signálom“. Ak však situácia nie je taká jasná, pokiaľ ide o to, akým smerom sa vydať, pretože existujú argumenty pre všetky smery, potom podľa neho tieto „odchýlky“ poskytujú trhu isté informácie.
Holzmann uzatvára šesťročné pôsobenie v ECB a odovzdáva kontrolu nad rakúskou centrálnou bankou bývalému ministrovi hospodárstva Martinovi Kocherovi.
Rakúsky guvernér patril k najhorlivejším zástancom bezprecedentného zvýšenia sadzieb ECB, ktoré malo skrotiť najprudší nárast inflácie v histórii eurozóny. Keďže sa inflácia vrátila k cieľu ECB na úrovni 2 %, Holzmann nepodporil júnové zníženie úrokových sadzieb, ktoré znížilo náklady na pôžičky v eurozóne. Spochybnil aj ďalšie kroky banky počas kampane za znižovanie sadzieb. No hoci niekedy hlasoval inak ako zvyšok 26-člennej Rady guvernérov, tvrdí, že so šéfkou ECB nikdy nemal žiadny konflikt a jej prácu oceňuje.
Jeho žiadosť o zvýšenie transparentnosti zaznela minulý mesiac na rozlúčkovej večeri vo Frankfurte nad Mohanom, keď sa ho Lagardová spýtala na jeho názor na to, ako by ECB mohla fungovať efektívnejšie. Táto myšlienka však pravdepodobne zostane len návrhom, keďže ročné preskúmanie stratégie banky sa skončilo len nedávno. V Rakúsku len málokto spochybňoval Holzmannov opatrný prístup k inflácii, ktorý mu pomohol stať sa jedným z najpresnejších odhadcov politiky centrálnej banky. ECB pre prudký nárast cien energií po vypuknutí vojny na Ukrajine zvýšila úrokové sadzby až o 450 bázických bodov za niečo viac ako rok. V čase rozsiahlych personálnych zmien v ECB v tomto roku Holzmann odmietol predpovedať, kto by sa po ňom mohol postaviť na čelo „jastrabov“. „S príchodom siedmich nových ľudí si viem predstaviť, že aspoň jeden alebo dvaja z nich by mohli prevziať vedenie,“ povedal.
(TASR)
