EuropskeNoviny.sk
Potravinárska komora Slovenska (PKS) sa pridáva k hlasom, ktoré dôrazne odmietajú možné úvahy o zvýšení DPH na potraviny a nápoje. Podľa nej by takéto opatrenie nebolo len ďalším úderom do peňaženiek spotrebiteľov, ale aj vážnym rizikom pre potravinársku výrobu a poľnohospodárstvo. PKS upozorňuje, že sektor už dnes čelí vysokému daňovému zaťaženiu vrátane transakčnej dane, ktoré sa podpisuje pod nižšiu spotrebu a rast cezhraničných nákupov. Prípadné zvýšenie DPH by podľa komory zasiahol celý reťazec, teda od poľnohospodárskej prvovýroby, cez spracovateľov až po obchodníkov.
Politici pritom deklarujú potrebu budovania potravinovej bezpečnosti, no súčasne zvažujú kroky, ktoré ju môžu priamo ohroziť. „Je nepredstaviteľné, aby štát chcel na jednej strane hovoriť o cenovo dostupných potravinách a na druhej strane zavádzať opatrenia, ktoré zdražia základné produkty a zasiahnu najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov,“ odkazuje PKS. Ohrozené by tak boli podľa nej aj pracovné miesta, obzvlášť v špecializovanej rastlinnej výrobe, kde by zvýšené dane mohli spôsobiť existenčné problémy.
Podobné varovania už pred pár dňami zazneli aj od Slovenského združenia pre značkové výrobky. To upozorňuje, že zvýšenie DPH na vybrané potraviny a nápoje by okamžite zdvihlo ceny, znížilo kúpnu silu domácností a podporilo infláciu, ktorá už dnes patrí medzi najväčšie problémy slovenských rodín. Výrobcovia varujú, že tento krok by nielenže poškodil spotrebiteľov, ale oslabil aj domácu výrobu. Dlhodobé skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že selektívne zdaňovanie neprináša želané zdravotné benefity, ale vedie k útlmu spotreby, strate pracovných miest a oslabeniu konkurencieschopnosti. Príkladom je Maďarsko, kde vyššie dane na potraviny rozbehli infláciu a podporili masové cezhraničné nákupy.
Slovensko dnes podľa združenia čelí riziku, že sa vydá rovnakou cestou. Cezhraničná nákupná turistika by ešte viac podľa nich nahlodala už aj tak oslabený maloobchod v pohraničných regiónoch, pričom štát by prišiel nielen o daňové príjmy, ale aj o stabilitu potravinárskej výroby. Negatívne dôsledky sú pritom podľa združenia viditeľné už dnes. Po zavedení tzv. cukrovej dane sa spotreba sladených nápojov znížila o 12 %, no ich ceny stúpli až o 35 % a patria k najvyšším v regióne.
Výrobcovia preto vyzývajú vládu, aby nešla cestou jednoduchého zvyšovania daní na potraviny a namiesto toho hľadala riešenia, ktoré budú sociálne spravodlivé, ekonomicky udržateľné a ktoré nebudú ohrozovať potravinovú bezpečnosť krajiny. Inak hrozí, že Slovensko sa zaradí medzi málo krajín EÚ s extrémne vysokým daňovým zaťažením potravín, čo by oslabilo jeho konkurencieschopnosť a zhoršilo životnú úroveň domácností.
(SITA)
