Inštitúcie EÚ by mali zlepšiť správu budov, tvrdia audítori

Podľa novej správy Európskeho dvora audítorov inštitúcie EÚ z celkového hľadiska riadia svoje výdavky na kancelárske priestory efektívne. Konštatujú však, že vo väčšine veľkých projektov dochádza k oneskoreniam, čo vedie k dodatočným nákladom. Ich financovanie je navyše často zbytočne zložité a rozpočty nie sú vždy transparentné. Audítori predkladajú niekoľko odporúčaní na zlepšenie.

Inštitúcie EÚ vynakladajú na výdavky na budovy približne 11 % svojho rozpočtu, ročne asi 1 mld. EUR. Približne dve tretiny z tejto sumy sa týkajú nákladov na nadobúdanie a prenájom budov, zostávajúca časť výdavkov smeruje najmä na údržbu, bezpečnosť a energie. Najväčšie portfólio budov má Európska komisia, pričom viac ako 80 % využíva ako kancelárske priestory.

Audítori preskúmali stratégie piatich inštitúcií EÚ v oblasti budov s najväčším počtom kancelárskych priestorov – Parlament, Rada, Komisia, Súdny dvor a Európska centrálna banka. Zistili, že z celkového hľadiska inštitúcie riadia svoje výdavky na kancelárske priestory efektívne. Stratégie v oblasti budov však nie sú vždy formalizované a plánovanie ich požiadaviek v oblasti nehnuteľností by sa mohlo zlepšiť.

Mechanizmy financovania analyzovaných veľkých stavebných projektov boli často zložité a v niektorých prípadoch to malo vplyv na rozpočtovú transparentnosť. Vo väčšine projektov dochádzalo k oneskoreniam a v niektorých projektov boli výrazne prekročené náklady. Napríklad pôvodný odhadovaný rozpočet projektu budovy Európskeho parlamentu KAD II v Luxemburgu bol v roku 2005 vo výške 317,5 mil. EUR. V projekte došlo k značným oneskoreniam, jeho rozsah bol znížený a rozpočet bol v roku 2009 revidovaný na 363 mil. EUR. Projekt Európskej komisie JMO II, tiež v Luxemburgu, zaznamenal veľké oneskorenia. Audítori odhadujú, že náklady Komisie na prenájom dosiahnu z dôvodu potreby prenajímať ďalšie kancelárske priestory 248 mil. EUR.

„Inštitúcie EÚ by mali do konca roka 2019 stanoviť primerané postupy riadenia pre veľké stavebné a renovačné projekty,” uviedol Jan Gregor, člen Európskeho dvora audítorov zodpovedný za túto správu.

Inštitúcie EÚ spolupracujú a uplatňujú podobné zásady rozhodovania. Svoje hlavné zásady a ciele v oblasti správy nehnuteľností však stanovujú v rôznych dokumentoch. Niektoré sú zastarané a niektoré sa vykonávajú bez formálneho schválenia. V čase auditu inštitúcie nevykonali hodnotenie prístupu nových spôsobov práce, ktorým sa zavádzajú priestory na spoločné pracovné činnosti a flexibilnejšia pracovná kultúra.

Audítori konštatujú, že monitorovanie a podávanie správ o portfóliách budov väčšiny inštitúcií nie sú dostatočné. Väčšina inštitúcií pravidelne nemonitoruje ukazovatele súvisiace s nákladmi na budovy SK 2 a efektívnym využívaním budov na účely vnútorného riadenia. Hoci sa inštitúcie v Bruseli a Luxemburgu dohodli na harmonizácii merania povrchových plôch, údaje nie sú plne štandardizované a je zložité ich porovnávať. Podávanie správ rozpočtovým orgánom neumožňuje vykonávať porovnanie a analýzu efektívnosti.

Audítori odporúčajú, aby inštitúcie EÚ:

• aktualizovali a formalizovali svoje stratégie v oblasti budov a pravidelne aktualizovali plánovacie dokumenty,
• vyhodnotili prístup nových spôsobov práce,
• zvýšili transparentnosť rozpočtu pri využívaní mechanizmov financovania pre stavebné projekty,
• stanovili primerané postupy riadenia pre veľké stavebné a renovačné projekty,
• zlepšili konzistentnosť údajov a monitorovanie svojho portfólia budov.