EuropskeNoviny.sk
Začiatkom nového roka 2019 sme v pléne Európskeho parlamentu otvorili diskusiu o reforme azylovej a migračnej politiky EÚ. Cieľom rozpravy bolo prerokovať patovú situáciu v oblasti reformy spoločného azylového systému EÚ a dublinského nariadenia.
Napriek výraznému poklesu ilegálnych migrantov prichádzajúcich do Európy (o približne 90% v porovnaní s rokom 2015) predstavuje migrácia pre európske spoločenstvo naďalej veľkú výzvu, keďže členské štáty nestíhajú spracovať vysoký počet žiadostí o azyl.Samotná reforma v sebe nesie sedem legislatívnych návrhov Európskej komisie, ktorých cieľom je zlepšenie azylových pravidiel EÚ fungujúcich na stálych pravidlách, nielen na ad hoc báze. Napriek tomu, že väčšina týchto návrhov sa do konca funkčného obdobia pravdepodobne schváli, v kľúčových otázkach sú členské štáty rozdelené. To je i prípad agentúry FRONTEX, kde sa vedú diskusie o definitívnom počte stálych pracovníkov. Pozitívom však je, že panuje všeobecný súhlas pokiaľ ide o posilnenie právomoci tejto agentúry v oblasti návratu a spolupráce s tretími krajinami, a to i zásluhou rakúskeho predsedníctva.
Rakúsko, ktorého mottom bolo “Európa, ktorá chráni”, postavilo svoje priority v oblasti migračnej politiky na troch pilieroch: efektívna ochrana vonkajších hraníc EÚ, úspešná readmisia (návrat neúspešných žiadateľov) a boj proti prevádzačstvu. Medzi úspechy jeho predsedníctva môžeme radiť uzavretie centrálnej trasy cez stredozemné more, spoluprácu s Egyptom a Líbyou a boj proti prevádzačským skupinám podieľajúcim sa na nelegálnej preprave migrantov do EÚ.
Rakúskemu predsedníctvu sa rovnako podarilo zorganizovať fórum medzi predstaviteľmi EÚ a Africkej Únie na posilnenie ekonomickej spolupráce oboch kontinentov. Výsledkom je dohoda o investíciách v celkovej výške 75 miliónov eur a vytvorenie takmer 800,000 pracovných miest. Takéto kroky prispievajú k riešeniu príčin migrácie a ekonomicky stabilizujú tretie krajiny, z ktorých potom ľudia nemajú dôvod utekať s vidinou lepšieho života do Európy.
Naďalej je otvorenou otázkou zmena dublinského nariadenia, respektíve ako presadiť návrh o tzv. záväznej solidarite. Problémom tiež zostáva readmisia migrantov. Zatiaľ čo Únia vydala v rokoch 2016-2017 viac ako jednému miliónu ľudí z tretích krajín príkaz opustiť jej územie, len približne 40% z nich tak reálne urobilo.
Počas rozpravy v Parlamente vystúpil aj komisár Dimitris Avramopoulos, ktorý zdôraznil, že kooperácia s tretími krajinami je kľúčová, aby sa zabránilo neregulovanej migrácii do Európy a biznisu s prevádzačstvom. Vyslovil obavu, že toto funkčné obdobie je možno poslednou šancou pre Európu pristúpiť k reforme spoločného azylového systému v EÚ. Z doterajších rokovaní je zrejmé, že členské štáty majú problém nájsť kompromis pri vytvorení udržateľnej migračnej politiky Únie a definovať, čo chápu pod pojmom solidarita. Faktom ale zostáva, že reforma azylovej a migračnej politiky EÚ si vyžaduje široký konsenzus naprieč celou Úniou, ktorý v súčasnosti márne hľadáme.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila europoslankyňa Anna Záborská.
