EuropskeNoviny.sk
Podľa predsedu Hospodárskeho a menového výboru Jeroena Dijsselbloema by fiškálne opatrenia mali zohrávať väčšiu úlohu v boji proti kríze. Podľa neho je ale potrebné aj využívanie flexibility pri uplatňovaní Paktu stability a rastu. Podľa predsedu výboru by bola chyba rozbiť dôveru, ktorá je do paktu vložená.
Člen predsedníctva Európskej centrálnej banky Mario Draghi sa v jednej zo svojich rečí zmienil k potrebe väčšej flexibility pri uplatňovaní Paktu stability a rastu. Podľa Dijsselbloema by flexibilita mala byť použitá bez toho, aby sa poškodila dôveryhodnosť do nej vloženú. Flexibilitu by tiež bolo možné využiť v kombinácii so štrukturálnymi reformami. Všetky postupy však budú prerokované v októbri a novembri, keď sa všetky navrhované rozpočty členských štátov budú prerokovávať s Komisiou.
Viacerí z europoslancov sa vyjadrili k nedostatkom a pochybnostiam, ktoré majú voči reformám. Niektoré z nich vraj viedli k väčšej chudobe. Hovorilo sa aj o situácii v Grécku. Notis Marias, člen Výboru pre hospodárske a menové veci povedal: „Chudoba je vysoká, nezamestnanosť rastie, obchody sa zatvárajú a verejný dlh je neudržateľný. Na základe toho, čo si myslíte, že bude rásť v Grécku? Prepúšťanie?“
Dijsselbloem mu oponoval: „Nemôžete hádzať vinu za problémy Grécka na reformy. Naopak, ak chcete získať investície späť do Grécka, je potrebné nové reformy zavádzať.“
Steven Woolfe si myslí, že skutočné problémy spočívajú v štrukturálnych nedostatkoch inštitúcií. Tiež kritizoval prejav pána Dijsselbloema pri téme celoeurópskej koordinácie daní. Ten povedal: „Daňové reformy môžu byť uvedené do platnosti pomerne rýchlo. Naopak prijatie reforiem týkajúcich sa trhu práce či bývania môže chvíľu trvať. Kľúčovým problémom je, že daň z práce je v mnohých krajinách príliš vysoká a musíme diskutovať o tom, ako presunúť túto finančnú záťaž. EÚ ale toto bremeno neprevezme, bude len koordinovať hľadanie riešení.“
