EuropskeNoviny.sk
KĽÚČOVÉ ZISTENIA:
- Najpozitívnejšiu kampaň na sociálnych sieťach viedol Maroš Šefčovič s dvoma tretinami pozitívne ladených príspevkov na jeho facebookovom profile, nasledovaný Zuzanou Čaputovou a Bélom Bugárom.
- Facebookovým profilom všetkých kandidátov jednoznačne dominovali témy súvisiace s voľbami. Smerovaním zahraničnej politiky SR a členstvom SR v EÚ a NATO sa zaoberal najmä Štefan Harabin.
- Administrátori oficiálneho profilu Maroša Šefčoviča zmazali najviac, až 43%, všetkých reakcií, a stali sa tak lídrami v počte zmazaných komentárov.
- Fotografie dominovali na facebookových stránkach všetkých prezidentských kandidátov. Zapájanie svojich fanúšikov na sociálnych médiách do rôznych ankiet bolo tiež populárne.
- Jednotkou v počte interakcií bola Zuzana Čaputová so 449 848 interakciami v období od 10. januára do 3. marca. Najprezentovanejšou kandidátkou v hlavných spravodajských reláciách 4 celoplošne vysielajúcich televíziách (RTVS, TV Markíza, TV JOJ a TA3) bola Zuzana Čaputová s 28% nasledovaná Marošom Šefčovičom (20,5%), Robertom Mistríkom (17,7%) a Štefanom Harabinom (11,2%).
- Väčšina informácií o kandidátoch bola v analyzovaných televíziách neutrálna alebo pozitívna (v RTVS výlučne).
- Zuzana Čaputová bola negatívnejšie zobrazovaná v TA3 a TV JOJ, Maroš Šefčovič v TA3 a Štefan Harabin v TV Markíza.
- V období od 18. februára do 10. marca rezonovali v hlavých spravodajských reláciách viaceré celospoločenské témy a televízie nevenovali volebnej kampani veľký priestor (v priemere len 1,5 minúty denne).
- Najviac času kampani venovala TV Markíza (71 minút, približne 3,5 minúty denne), pričom pokryla 11 rôznych aspektov kampane.
- Kandidátom analyzovaných dezinformačných stránok bol jednoznačne Štefan Harabin.
- Až 84% pozitívne ladených postov na dezinformačných facebookových stránkach bolo asociovaných so Štefanom Harabinom. Naopak, Zuzana Čaputová bola najčastejšie terčom intenzívnych dezinformačných kampaní.
- Marian Kotleba bol na analyzovaných stránkach vnímaný negatívne ako poškodzujúci „národný záujem“, pretože štiepi hlasy anti-systémových voličov.
- „Tradičným médiám sa nedá veriť“ bol najviac presadzovaný naratív na dezinformačných facebookových stránkach.
KOMPLETNÉ VÝSLEDKY PRIESKUMU SI MÔŽETE POZRIEŤ TU.
Prezidentské voľby na Facebooku: Príspevky kandidátov sú prevažne pozitívne, hladinu čeria dezinformačné weby
– Hlavní favoriti volieb získali porovnateľný priestor v spravodajstve celoplošných televízií
– Dezinformačné weby najviac fandia Harabinovi
– Kandidáti sa svojich fanúšikov nezdráhajú zavádzať nepravdivými tvrdeniami
V súvislosti s prezidentskými voľbami sa neziskové organizácie GLOBSEC, MEMO 98, STRATPOL a Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku (SSPI) spojili a zanalyzovali aktivity prezidentských kandidátov na ich oficiálnych facebookových profiloch, ich mediálne pokrytie v 4 celoplošne vysielajúcich televíziách a na 14 najrelevantnejších facebookových dezinformačných stránkach.
Think-tank STRATPOL v spolupráci so Slovenským inštitútom pre bezpečnostnú politiku (SSPI) a nástrojmi platformy blbec.online analyzoval komunikáciu kandidátov na Facebooku. Zameriaval sa na obsah príspevkov, interakcie s užívateľmi aj formu komunikácie. Najčastejšou témou príspevkov boli samotné voľby. Kandidáti prezentovali svoju víziu, zdieľali prieskumy verejnej mienky a komentovali svojich súperov. Na profile Čaputovej nájdeme kritiku Štefana Harabina. Štefan Harabin zas ostro kritizoval svojich protikandidátov ako liberálnych „multikultúrnych globalistov“. O niečo menšiu pozornosť kandidátov získala domáca politika.
Príspevky o domácej politike boli prevažne spájané s negatívnymi emóciami, venovali sa celoštátnym kauzám alebo kritizovali štátne inštitúcie. „Štefan Harabin napríklad kritizoval ministerstvo spravodlivosti a slovenský súdny systém, ktorého je paradoxne súčasťou už niekoľko rokov. Upozorňuje tiež na konšpirácie proti jeho osobe a na to, že médiá a politici o ňom šíria lži, ktorými sa snažia zmanipulovať voľby,“ vysvetľuje Matej Kandrík zo STRATPOL.
Zatiaľ čo Maroš Šefčovič, Zuzana Čaputová a Béla Bugár ladili svoje príspevky najmä pozitívne, Štefan Harabin stavil na kritiku. Negatívny bol každý jeho tretí príspevok.
„Prekvapivo, téma zahraničnej politiky nerezonovala ani u eurokomisára Maroša Šefčoviča, príspevky sa objavovali len veľmi sporadicky. Na profile Zuzany Čaputovej zahraničnopolitické príspevky úplne chýbali. Tým pádom prozápadne orientovaní kandidáti prenechali priestor Štefanovi Harabinovi aj fanúšikom Mariána Kotlebu, ktorí kritizovali smerovanie zahraničnej politiky aj naše členstvo v EÚ a NATO. Mnohokrát svojich fanúšikov zavádzali,“ priblížil Kandrík.
Jednotkou v počte interakcií v sledovanom období od 10. januára do 3. marca bola Zuzana Čaputová so 449 848 interakciami. Nasleduje Štefan Harabin (265 180), prvú trojicu uzatvára Maroš Šefčovič (125 013). „Ešte prvý februárový týždeň tento rebríček viedol Štefan Harabin, zásadný zlom prišiel v druhom februárovom týždni, keď Čaputová viac ako zdvojnásobila počet interakcií na svojom profile a preskočila ostatných kandidátov,” doplnil Kandrik.
Na základe monitoringu MEMO 98, ktorý od druhej polovice februára analyzoval volebnú kampaň v spravodajských reláciách štyroch celoplošne vysielajúcich televízií, získala najväčší priestor z kandidátov v sumáre monitorovaných televízií Zuzana Čaputová (28%). Ďalší z favoritov volieb Maroš Šefčovič získal porovnateľný priestor (20,5%), pričom na treťom a štvrtom mieste sa umiestnili Robert Mistrík (17,7%) a Štefan Harabin (11,2%). Zuzane Čaputovej venovali najviac priestoru v TV Markíza (8,5 minúty) a v RTVS (2 minúty), v TA3 to bol Robert Mistrík (3,5 minúty) a v TV Joj Maroš Šefčovič (cez 2 minúty). Pokiaľ ide o spôsob prezentácie, väčšina informácií o kandidátoch bola neutrálna alebo pozitívna (v RTVS výlučne), Zuzana Čaputová bola s väčšou mierou negatívnych informácií zobrazená v TA3 a TV Joj, Maroš Šefčovič v TA3 a Štefan Harabin v TV Markíza.
“Monitorované televízie priniesli množstvo informácií o rôznych aspektoch volebnej kampane. Aj vďaka diskusným programom mali voliči možnosť porovnať jednotlivých kandidátov a dozvedieť sa ich názory a postoje na rôzne témy,” povedal Rasťo Kužel z organizácie MEMO 98. “Jednoznačným prínosom boli aj obsažnejšie diskusné formáty, ktoré organizovali viaceré portály a noviny na internete.“
Výskumníci GLOBSECu sa vo svojom výskume zamerali na 14 najrelevantnejších dezinformačných facebookových stránkach a v období od 10. januára do 3.marca zanalyzovali 649 postov, ktoré boli relevantné k prezidentským voľbám. Z týchto dát jasne vyplýva, že najobľúbenejším kandidátom dezinformačných facebookových stránok bol Štefan Harabin.
„Naopak, najnegatívnejšie je na analyzovaných dezinformačných stránkach vyobrazovaná Zuzana Čaputová, ktorá čelí intenzívnej antikampani od kedy sa Robert Mistrík vzdal v jej prospech. Dovtedy bola vnímaná viac neutrálne, a vyskytli sa aj prípady, kedy bola dokonca vnímaná pozitívne,” dodala analytička GLOBSECu Miroslava Sawiris.
Okrem šírenia rozličných pozitívnych či negatívnych správ o prezidentských kandidátoch, posty týchto facebookových stránok obsahovali aj rôzne naratívy, väčšinou dezinformačného charakteru, alebo presadzujúce tradičné hodnoty a nacionalizmus. Medzi najčastejšie opakujúce sa naratívy patrili dezinformácie, že tradičným médiám a novinárom sa nedá veriť; naratív o tom, že liberálne hodnoty podkopávajú stabilitu slovenskej spoločnosti; či rôzne posty o ovplyvňovaní volebného procesu, napríklad prostredníctvom zmanipulovaných volebných prieskumov verejnej mienky.
