Včiel a ostatného opeľujúceho hmyzu ubúda. Čo sa stane ak vyhynú?

Včelári vo viacerých krajinách za posledné roky zaznamenali prudký úbytok svojich včiel. V Európe sa tento problém najviac vyskytoval v západných krajinách – Francúzsku, Belgicku, Nemecku, Spojenom kráľovstve, Taliansku, Španielsku a Holandsku. Ide však o celosvetový problém, včiel ubúda aj v USA, Rusku a Brazílii.

Čo sa stane, ak opeľovače vyhynú

Táto téma pritiahla veľkú pozornosť verejnosti, keďže včely a iné opeľovače sú nesmierne dôležité pre naše ekosystémy. Úbytok opeľovačov so sebou môže priniesť úbytok alebo vyhynutie niektorých rastlín spoločne so zvieratami, ktoré na nich závisia. Do veľkej miery od nich závisí produkcia našich potravín.

Európska komisia v záujme riešenia tohto problému spustila v roku 2018 Európsku iniciatívu na ochranu opeľovačov. Ide o prvú komplexnú stratégiu na úrovni EÚ, ktorá sa sústreďuje na divoko žijúci opeľujúci hmyz. Jej cieľom je zvyšovať povedomie o význame opeľovačov a riešiť príčiny ich úhynu. Výbor EP pre životné prostredie prijal 3. decembra k tejto stratégii uznesenie, kde poslanci žiadajú cielenejšie opatrenia na ochranu divoko žijúcich opeľovačov. Okrem toho si želajú zredukovať používanie pesticídov a navýšiť prostriedky na výskum.

Čo sú to opeľovače

Len veľmi málo rastlín sa opeľuje samo, ostatné k opeleniu a vytváraniu semien potrebujú buď živočíchy, vietor alebo vodu. Okrem včiel a hmyzu medzi opeľovače zaraďujeme celú škálu drobných živočíchov, od netopierov, vtákov a jašteríc, ktoré z kvetov cucajú nektár, po opice, hlodavce a veverice. Keďže včiel, ktoré sú najdôležitejšími opeľovačmi, ubúda, farmári v niektorých krajinách, napríklad Číne, opeľujú svoje ovocné stromy ručne.

Včely v Európe

V Európe sú okrem včiel najčastejšími opeľovačmi pestrice, motýle, nočné motýle, osy a niektoré druhy chrobákov. Najznámejším druhom je domestikovaná včela medonosná, ktorá sa chová na med, vosk, propolis a iné včelárke produkty. Okrem nej v Európe existuje okolo dvetisíc divoko žijúcich druhov. Nedávny výskum ukázal, že domáce včely nenahrádzajú divoké opeľovače pri opeľovaní hospodárskych plodín, ako sa doteraz predpokladalo, ale ich dopĺňajú.

Prečo opeľovačov ubúda

V súčasnosti neexistujú žiadne vedecké údaje, ktoré by poskytli úplný obraz, ale máme dôkazy o výraznom poklese opeľovačov v dôsledku ľudských aktivít. Najlepšie informácie existujú pre včely a motýle – až jeden z desiatich druhov je v EÚ na pokraji vyhynutia. Opeľovače sú vystavení rôznym faktorom, ktoré môžu mať na nich kumulatívne dopady. Medzi tieto hrozby patrí poľnohospodárstvo alebo urbanizácia, ktoré vedú k strate a degradácii prírodných biotopov.

Intenzívne poľnohospodárstvo má za následok homogénnu krajinu, zaniká kvôli nemu rôznorodá pôvodná flóra a s ňou aj potrava a zdroje na hniezdenie. Opeľovače môžu zabíjať aj pesticídy a iné znečisťujúce látky. Preto je pre parlament kľúčovou prioritou znižovanie ich používania. Pre včely sú obzvlášť nebezpečné invazívne cudzie druhy, ako je sršnička žltá (Vespa velutina) a choroby či paraziti. Ďalším faktorom sú zmeny podnebia, rastúce teploty a extrémne počasie.

Hospodárske dopady opeľovačov

V samotnej EÚ závisí (aspoň čiastočne) od opeľovania živočíchmi 84 % druhov plodín a 78 % druhov voľne rastúcich kvetov. Bez opelenia nemôžu vytvárať semená. Opeľovanie hmyzom alebo drobnými živočíchmi takisto prispieva k rôznorodosti a lepšej kvalite ovocia, zeleniny, orechov a semien.